V záverečnej katechéze o modlitbe Otčenáš pápež František hovoril o realistickom vnímaní vplyvu Zlého na naše životy. Diabol nás obchádza ako zúrivý lev, a my žiadame Boha, aby nás vyslobodil. Kresťan má pri modlitbe Otčenáš synovský postoj, ktorý však nie je „detinskosťou“, poznamenal Svätý Otec.

„V tejto dvojitej prosbe: „neopúšťaj nás“ a „vysloboď nás“ sa ukazuje podstatná charakteristika kresťanskej modlitby. Ježiš učí svojich priateľov, aby dali vzývaniu Otca prednostné miesto pred všetkým, a to najmä v čase, keď Zlý dáva pocítiť svoju výhražnú prítomnosť.“

„Je tu tajomné zlo, ktoré určite nie je dielom Božím, ale ktoré potichu preniká do záhybov dejín. Potichu ako had, ktorý nehlučne nesie jed. V niektorom momente sa zdá, že má prevahu: v určitých dňoch sa jeho prítomnosť zdá byť ešte zreteľnejšia než prítomnosť Božieho milosrdenstva. Vo chvíľach beznádeje je zreteľnejšia!“

A Svätý Otec pripomína, že aj sám Ježiš zakúsil prítomnosť Zlého vo svojom utrpení, ale dáva nám aj príklad v odpustení a pomáha nám dosiahnuť pokoj: „Kresťan vie, aká zdrvujúca je moc zlého a zároveň zažíva, ako veľmi Ježiš, ktorý nikdy nepodľahol jeho lichoteniu, je na našej strane a prichádza nám pomôcť.“

–

Prinášame plné znenie katechézy Svätého Otca Františka, ktorú predniesol počas generálnej audiencie na Námestí sv. Petra v stredu 15. mája 2019. Pokračoval v cykle o modlitbe Otčenáš, pričom sa zameral na jej záverečnú prosbu: „ale zbav nás zlého“.

Úvodom ku katechéze bol úryvok z Prvého listu apoštola Petra: «Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, … lebo on sa o vás stará. Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere» (1 Pt 5,6-9).

Katechéza pápeža Františka: „Ale zbav nás Zlého“

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dostali sme sa napokon k siedmej prosbe Otčenáša: «Ale zbav nás Zlého» (Mt 6,13b). Týmto vyjadrením modliaci sa človek nielenže prosí, aby nebol opustený v čase pokušenia, ale prosí aj, aby bol oslobodený od zla. Pôvodné grécke sloveso je veľmi silné: evokuje prítomnosť Zlého, ktorý sa nás chce zmocniť a pohrýzť nás (porov. 1 Pt 5,8), a od ktorého prosíme od Boha oslobodenie. Apoštol Peter tiež hovorí, že ten zlý, diabol, nás obchádza ako zúrivý lev, aby nás zožral a my žiadame Boha, aby nás vyslobodil.

V tejto dvojitej prosbe: „neopúšťaj nás“ a „vysloboď nás“ sa ukazuje podstatná charakteristika kresťanskej modlitby. Ježiš učí svojich priateľov, aby dali vzývaniu Otca prednostné miesto pred všetkým, a to najmä v čase, keď Zlý dáva pocítiť svoju výhražnú prítomnosť. V skutočnosti kresťanská modlitba nezatvára oči pred životom. Je to modlitba synovská, a nie modlitba detinská. Nie je v takom uveličení nad otcovstvom Boha, ktoré by zabúdalo, že cesta človeka je posiata ťažkosťami. Keby neboli posledné verše Otčenáša, ako by sa mohli modliť hriešnici, prenasledovaní, zúfalí, umierajúci? Posledná prosba je práve žiadosťou nás samých, zakaždým keď budeme v hraničnej situácii.

V našom živote je zlo prítomné, a to nepopierateľne. Knihy dejín sú neutešeným katalógom toho, ako naša existencia v tomto svete bola často nezdareným dobrodružstvom. Je tu tajomné zlo, ktoré určite nie je dielom Božím, ale ktoré potichu preniká do záhybov dejín. Potichu ako had, ktorý nehlučne nesie jed. V niektorom momente sa zdá, že má prevahu: v určitých dňoch sa jeho prítomnosť zdá byť ešte zreteľnejšia než prítomnosť Božieho milosrdenstva. Vo chvíľach beznádeje je zreteľnejšia!

Modliaci sa človek nie je slepý, vidí jasne pred očami toto zlo, tak obťažujúce a tak v rozpore s tajomstvom Boha. Všíma si ho v prírode, v dejinách, dokonca aj vo svojom srdci. Pretože nie je medzi nami nikto, kto by mohol povedať, že je vyňatý zo zla, alebo ním nie je ani len pokúšaný. Všetci vieme, čo je zlo; všetci vieme, čo je pokušenie; všetci sme na vlastnom tele zakúsili pokušenie, akéhokoľvek hriechu. Ale je to pokušiteľ, ktorý nami hýbe a navádza nás k zlu: „Urob toto, mysli si toto, choď touto cestou“.

Posledné zvolanie Otčenáša je namierené proti tomuto zlu „širokých kontúr“, pod ktoré spadajú veľmi rôznorodé skúsenosti: ľudský žiaľ, utrpenie nevinných, otroctvo, manipulatívne narábanie s druhými, plač nevinných detí. Každé takéto dianie vyvoláva protest v srdci človeka, čo nadobúda hlas v poslednom slove Ježišovej modlitby.

Práve v rozprávaniach Pašií nachádzajú niektoré výrazy Otčenáša najdojemnejšiu ozvenu. Ježiš hovorí: «Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty» (Mk 14,36). Ježiš naplno zažíva prebodnutie zlom. Nielen smrť, ale smrť na kríži. Nielen samota, ale aj pohŕdanie, poníženie. Nielen zlomyseľnosť, ale aj krutosť, zvlčilosť voči nemu. Hľa, čo je človek: bytosť oddaná životu, ktorá sníva o láske a dobre, ale ktorá potom neustále vystavuje zlu seba samého i sebe podobných, až do tej miery, že môžeme byť v pokušení stratiť nádej v človeka.

Drahí bratia a sestry, takto sa Otčenáš podobá symfónii, ktorá žiada, aby sa naplnila v každom z nás. Kresťan vie, aká zdrvujúca je moc zlého a zároveň zažíva, ako veľmi stojí na našej strane Ježiš, ktorý nikdy nepodľahol mámeniu zla, a ako nám prichádza na pomoc.

Takto nám Ježišova modlitba zanecháva to najcennejšie dedičstvo: prítomnosť Syna Božieho, ktorý nás vyslobodil od zla, bojujúc za jeho zvrátenie. V hodine posledného zápasu napomína Petra, aby dal meč späť do pošvy, kajúcemu lotrovi zaisťuje raj, všetkým okolostojacim, ktorí si neuvedomovali odohrávajúcu sa tragédiu, ponúka slovo pokoja: «Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia» (Lk 23,34).

Z Ježišovho odpustenia na kríži vyviera pokoj, pravý pokoj pochádza odtiaľ: dar Zmŕtvychvstalého je pokoj, dar, ktorý nám dáva Ježiš. Pomyslite na to, že prvý pozdrav vzkrieseného Ježiša je „Pokoj vám!“ – pokoj vašim dušiam, vašim srdciam, vašim životom. Pán nás obdarúva pokojom, dáva nám odpustenie, ale my musíme prosiť: „Zbav nás Zlého“, aby sme neupadli do zla. Toto je naša nádej, sila, ktorú nám dáva Ježiš, vzkriesený Ježiš, ktorý je tu, medzi nami: je tu. Je tu, s tou silou, ktorú nám dáva, aby sme kráčali vpred a sľubuje nám, že nás oslobodí od zlého.

Preložila: Slovenská redakcia VR

–

Gymnazisti z Trnavy a Bánoviec a farské skupiny

Na generálnej audiencii Svätého Otca bolo prítomných viacero skupín zo Slovenska, celkovo vyše 250 pútnikov. Popri niekoľkých farských spoločenstvách tentoraz dominovali stredoškolskí študenti. Vyše 70-člennú skupinu z Gymnázia sv. Angely Merici v Trnave vedú sestry uršulínky. Mladí pútnici majú okrem Ríma namierené aj na sever Talianska na miesta spojené s charizmou rehoľnej zakladateľky sv. Angely. Na Námestí sv. Petra boli aj študenti z Gymnázia Janka Jesenského v Bánovciach nad Bebravou. Ďalšie skupiny prišli z farností Trnavá Hora v okrese Žiar nad Hronom, z Poproča a z Košíc. Na generálnej audiencii bol prítomný aj bratislavský eparcha Peter Rusnák.

Jubilejná púť z Parmy v USA s eparchom Milanom Lachom
Medzi tisíckami pútnikov z celého sveta bola aj skupina z Ruténskej eparchie Parma v americkom štáte Ohio na čele s eparchom Milanom Lachom SJ, ktorý v závere audiencie osobne pozdravil Svätého Otca. Na jubilejnú púť pri 50. výročí zriadenia Eparchie Parma a povýšenia Byzantskej cirkvi ruténskej tradície v USA na metropolitnú cirkev sui iuris pápežom Pavlom VI. (dekrét Quandoquidem Christus z 21. februára 1969) prišiel vladyka Milan Lach spolu s dvoma desiatkami veriacich z eparchie.

Pozdrav účastníkom Medzinárodného monitora rodiny

Medzi pozdravmi pútnikom z oblastí hlavných svetových jazykov pozdravil pápež František  okrem iných aj zástupcov univerzitných centier a inštitútov pre štúdiá o rodine, pochádzajúcich z rôznych krajín, ktorí sa zišli na prvom stretnutí Medzinárodného monitora rodiny, usporiadaného  Pápežským inštitútom Jána Pavla II v Ríme. Ich stretnutie sa symbolicky konalo práve v termíne Medzinárodného dňa rodín a Svätý Otec zástupcom stretnutia prítomným na audiencii pripomenul dôležitosť úlohy rodín v starostlivosti o stvorenie ako náš spoločný domov: „Toto stretnutie sa koná pri príležitosti Medzinárodného dňa rodiny, ktorý tento rok poukazuje na úlohu rodiny pri starostlivosti o stvorenstvo, náš spoločný dom. V radosti vzkrieseného Krista vyprosujem vám a vašim rodinám milosrdnú lásku Boha, nášho Otca. Nech vás Pán žehná!“

Medzinárodný deň rodiny s dátumom 15. mája vyhlásilo OSN v roku 1993. Má pripomenúť dôležitosť rodiny ako základnej stavebnej bunky spoločnosti a byť príležitosťou pre inštitúcie jednotlivých krajín k reflexii nad rodinnou politikou.

Detská posádka na papamobile zo Sýrie, Nigérie a Konga

Svätý Otec pri prechádzaní publikom pred generálnou audienciou vzal na papamobil   osem detí. Chlapci a dievčatá v školskom veku, pochádzajúce zo Sýrie, Nigérie a Konga, momentálne žijú so svojimi rodinami v stredisku Mondo Migliore (Lepší svet) v Rocca di Papa neďaleko Ríma, kde sa im venuje združenie Cooperativa Auxilium. Niektorí z nich sa dostali do Talianska humanitárnym koridorom z Líbye 29. apríla, iní prišli loďou pred niekoľkými mesiacmi.

Na námestie pred Bazilikou svätého Petra prišli s pútnikmi z celého sveta aj delegácia talianskej pobočky medzinárodnej organizácie Save the Children oslavuje 100. výročie svojej činnosti na záchranu detí v ohrození a zaistenie ich budúcnosti. Delegácia v červeno-bielych tričkách odovzdala Svätému Otcovi ručne vyrobenú zbierku životných príbehov chlapcov a dievčat prichádzajúcich z krajín vojny.

Pápež František na záver pripomenul mariánsky mesiac máj a povzbudil k napodobňovaniu vzoru Panny Márie. Po speve modlitby Otčenáš v latinčine udelil prítomným svoje apoštolské požehnanie.