Svet 25. marca 2018 (HSP/Foto:HSP)

I tohoto muža Božieho spomína svätý Hieronym, aj keď neznal, kedy sa narodil a v ktorom roku zomrel. Svätý Agathon žil v treťom storočí na púšti, Scethe zvanej. Zo života jeho zachovalý sa nám premnohé prekrásné objavy a duchaplné, spasiteľné výpovede, ktoré učeníci jeho naznačili. Keď prišiel svätý Agathon na púšť medzi mníchov, držal za tri roky v ústach kameň, aby ako oni, mlčať sa naučil.

Neskôr hovorieval:

„Keď s niekým bývaš, buď ako stĺp z kameňa, ktorý sa nehnevá, keď mu nadávajú, ani sa nepýši, keď ho vychvaľujú.“

Ačkoľvek svätý Agathon bol najstarším medzi pustovníkmi kraja svojho, býval veľmi poslušným každému bratovi, a čokoľvek od neho bratia požadovali, vykonal bez meškania. Raz opýtal sa istý pustovník svätého muža:

„Dostal som rozkaz od predstaveného nášho, ale to miesto, kde ho mám vykonať, bude mi ku pokúšaniu. Išiel by som teda z poslušnosti na to miesto, ale bojím sa pokúšania. Čo mám urobiť?“ Svätý Agathon odpovedal:

„Ja by som vyplnil rozkaz a premohol pokúšanie.“

Keď bratia prišli z práce, ktorú konali v záhrade a sa pomodlili, prestieral sám na stôl. Keď sa bratia preplaviť chceli cez rieku, chytil on prvý veslo do ruky, ktorá starobou a následkom tuhého pôstu sa triasla. Pokora a trpezlivosť svätého Agathona boli veľké a nič ich nesklátilo. Bratia chceli skúšať ho i riekli:

„Otče, mnohí pohoršujú sa na tebe, že si veľmi pyšným a bližnými pohŕdaš, ba že mnohých i zľahčuješ. Mnohí hovoria, že to robíš preto, že si oddaný nečistote, a preto neprestajne druhých zľahčuješ, aby si len sám nezdal sa byť hriešnym. Starec pokojne odpovedal: „Všetky tie neprávosti, ktoré ste menovali, badám pri sebe, ani nemôžem zapierať veľké previnenia svoje a chyby.“

I hodil sa na kolená pred pustovníkami a prosil ich, aby sa prihovárali za neho u Pána Ježiša Krista. Na to hovorili bratia:

„I to máš vedieť, čo niektorí o tebe hovoria, že vraj si kacírom.“  Starec pokorne riekol:

„Aj keď skľúčený som mnohými hriechmi, ale nie som kacírom, nech chráni všemohúci Boh dušu moju od toho!“

I vrhli sa všetci bratia k nohám jeho a hovorili:

„Prosíme ťa, otče, povedz nám, prečo ostal si takým spokojným, keď sme také veľké hriechy a neprávosti o tebe hovorili, ale slova kacír tak veľmi si sa zhrozil?“ Svätý Agathon odpovedal:

„To prvé urobil som, aby som zachoval pokoru. Veď i Spasiteľ náš všetko znášal, čo Židia o Ňom povedali, aby nám dal príklad pokory. Kacírstvo je rozlúčenie sa s Bohom. Kacír odrieka sa Boha a pripojuje sa k diablovi. Kto odpadne od Krista, nemá už Boha, ktorého by mohol vzývať o zmilovanie, i zahynie celkom.“

Aký stupeň dokonalosti dosiahol svätý Agathon, vysvitá z nasledujúcich pravidiel života. Istý pustovník navštívil ho a riekol:

„Otče, náruživosti nechcú odo mňa odstúpiť!“  Svätý muž radil mu:

„Príčina toho leží v tebe. Rob im všetko na vzdor, či sa im neľúbi, a uvidíš, že budú od teba utekať.“

Často hovorieval:

„Bez najväčšej opatrnosti človek ani v jednej cnosti sa nezdokonaľuje.“

A inokedy hovorieval:

„Keby som postretol prašivého človeka, a bolo by možné, že by som mohol mu zameniť telo, rád by som mu dal svoje, lebo to je dokonalá láska.“

Jedného času cestoval svätý Agathon s bratmi svojimi. Učeník našiel na ceste malý uzlík zeleného hrachu a hovoril učiteľovi: „Otče, keď dovolíš, vezmem to sebou!“

Zadivený pohliadol na neho svätý Agathon a pýtal sa: „Či si to sem položil ty?“ Učeník riekol:

„Nie.“ Na to hovoril starec:

„Prečo teda chceš odnášať, čo si sem nepoložil?“

Raz stavali pustovníci chyžku, a keď bola hotová, pohoršilo čosi svätého Agathona, a on riekol:

„Poďte, pôjdeme preč!“  Učeníci reptali:

„Načo stavali sme tak dlho, keď tu ostať nemáme? Ľudia budú nadávať nám a povedia: „Hľaďte, už zase tiahnú preč, tí tuláci!“

Keď videl svätý Agathon neodhodlanosť učeníkov, riekol:

„Keď budeme niektorým ku pohoršeniu, budeme zase druhým ku vzdelaniu, lebo rieknu títo:

„Blahoslavení sú títo ľudia, ktorí pre Boha všetko opustili a odišli. Kto chce, nech ide, ja pôjdem!“  A učeníci vrhli sa mu k nohám a prosili ho, aby smeli s ním ísť.

Veľmi poučné sú i rady, ktoré dával učeníkom v pokúšaniach. Keď videl niečo zlého pri niektorom pustovníkovi a cítil, že by mohol byť pokúšaný, aby ho posudzoval, riekol sám sebe:

„Agathon, nerob to!“

I zadumal sa a nechal krehkého brata svojho. Istý brat pýtal sa ho, čo by v pokúšaní proti čistote robiť mal? Učiteľ riekol mu:

„Choď, vyznaj slabosť svoju Pánovi, pros Ho o pomoc, i budeš mať pokoj.

Bratia pýtali sa starca:

„Otče, ktoré cvičenie v bohumilom živote stojí najviac premáhania?“

A on odpovedal:

„Modlitba, lebo keď človek, ako sa patrí, modliť sa chce, prekážajú mu so všetkých strán zlí duchovia, keď vedia, že žiadna vec im tak nevadí, ako pravá modlitba. Pri každom inom dobrom skutku nadobudne človek cvičením pokoja, ale pri modlitbe musí neprestajne vnútorne bojovať.“

Tiež pýtali sa ho:

„Čo je viacej: telesná práca, či vnútorná ostražitosť človeka?“

Svätý Agathon vysvetľoval:

„Človek podobá sa stromu, práca telesná prináša listie, vnútorná ostražitosť – ovocie. A keď, ako stojí napísané, každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, bude vyťatý a do ohňa uvrhnutý, nuž musíme dbať o ovocie, to jest, musíme byť ostražitými. Ale je potrebné i ochrany a ozdoby lístia, ktoré je telesná práca.“

Keď sa blížila smrť svätý Agathon, ležal na bolestnom lôžku za tri dni s otvorenými očami, a nepohol mihalnicami. Pustovníci mysleli, že je zamdlený, potriasli ním a riekli:

„Otče Agathon, kde si?“ A zomierajúci muž Boží odpovedal vážne:

„Stojím pred súdom Božím!“  I pýtali sa učeníci:

„Či sa bojíš?“  Pokorne odpovedal:

„Robil som posiaľ, čo som mohol, aby som zachovával prikázania, ale som človek! A ako môžem vedieť, či skutky moje boly Bohu milé?“

A keď sa ho zarmútení učeníci ešte na iné veci dopytovali, riekol im srdečne:

„Preukážte mne tú službu lásky a nehovorte už so mnou, lebo som zaujatý povinnosťami. A svätý učiteľ s radosťou rozlúčil sa s márnym životom, a s úsmevom na ústach usnul v Pánu. Keď pustovníci na zomretého svätého Agathona hlboko dojatí pozerali, zdalo sa im, ako by niekto pozdravoval priateľov svojich a miláčkov. Taký je odchod spravodlivého z tejto biednej zeme!

Karol Jerguš