Roku 712 vtrhli mohamedánski Maurovia či Saracéni zo severnej Afriky do Španielska a zaujali čiastku jeho. Z počiatku neprenasledovali Maurovia kresťanov, ale obťažovali ich iba daňou od hlavy.

Neskôr za panovania kalifov Abderrhama II., Mohameda I. a Abderrhamana III., a síce medzi r. 850 a 860, začali krvavo prenasledovať vyznavačov Kristových. Kordová bolo hlavné mesto krajiny Maurov, v ktorom sídlili panovníci ich, ale i kresťania obývali toto krásné a pevné mesto na rieke Quadalquivir, i mali arcibiskupa svojho a vysoké školy. Roku 850 zapríčinil prenasledovanie zlý kresťan, ktorý vyhostený bol z lona cirkvi pre zločinný a ohavný život svoj. Bezbožník opisoval kresťanstvo Maurom ako také, ktoré ohrozuje počtom, učením a mravmi svojimi ríšu mohamedánsku. Maurovia verili mu, a vladári chceli oslabiť kresťanov tým, že rozkázali, aby kresťania buď prijali vieru Mohamedovu alebo židovskú, buď potrestaní boli smrťou. Nasledovníci kupca arabského, Mohameda, začali krvavo prenasledovať nevinných kresťanov.

Mnohí vlažní kresťania zapierali vieru, ale zase mnohí vydávali skvelé svedectvo pravde Božej a nielen kňazi a mnísi zomierali pri hrozných mukách, ale i útlé panny obetovali s radosťou krv svoju pre Ježiša Krista a učenie Jeho. Medzi najhorlivejšími vyznavačkami Božími vyznačovali sa najmä panny Flóra a Maria. Svätá Flóra narodila sa na statku, ktorý ležal neďaleko mesta Kordoby. Otec jej bol mohamedán, matka nábožná kresťanka.

Toho času požívali boli kresťania veľkej slobody medzi mohamedánmi, mnohí z nich boli i vysokými úradníkmi pri dvore chalifovom a vznešenejší Maurovia brávali si za manželky i kresťanské panny, ktorým neprekážali vo vykonávaní náboženstva. Otec svätý Florin zomrel zavčasu, keď ona bola ešte nemluvniatkom, a zbožná kresťanská matka vynakladala všetku starostlivosť, aby opravdivo kresťansky vychovala dcérku svoju.

A tak rástla svätá Flóra pod starostlivou opaterou a útlou láskou materskou v srdečnej láske k milému Pánu Bohu a pri štedrej dobročinnosti oproti všetkým ľudom a stala sa prekrásnou a šľachetnou kresťanskou pannou. Zmyselné radovánky nemalý žiadnej ceny u vznešenej panny, ona nachádzala potešenie svoje a zábavu iba v Bohu, v rozjímaní a v modlitbe. Veď už dávno skrotila bola zmyselnosť telesnú v sebe rozličným sebazapieraním.

Od útlej mladosti postievala sa prísne a v štyridsaťdennom pôste požívala iba chlieb a rastlinné pokrmy i ovocie. Prísny pôst svoj ukrývala i pred samou zbožnou matičkou starostlivo, že táto nepozorovala, ako svätá dcéruška rozdáva pokrm svoj tajne sirotám a chudobným, i požíva iba kúsok chleba. Ale keď svätá panna neprestajne trýznila prísnym pôstom útlé telo svoje a začala chorľavieť, striehla matka na spôsob života jej, i zbadala veľké sebazapieranie jej; i pokarhala horlivú kresťanskú pannu a prehovorila ju, že zmiernila sebazapieranie.

Svätá Flóra mala staršieho brata, ktorý bol horlivým mohamedánom. Dľa zvyku východného a zvlášť mohamedánskeho, žijú dietky oddelené dľa pohlavia svojho a bývajú i tak vychovávané. Svätá Flóra zriedka opúšťala dom rodičovský, aby navštevovala verejné služby Božie v chráme v blízkom meste Kordové, a nezbadal brat, že je horlivou kresťankou. Stalo sa, že svätá panna počas prenasledovania kresťanov r. 850 napomenutá bola spovedelníkom, že v tých smutných časoch, keď mnohí vlažní kresťania zapierajú Spasiteľa svojho, treba je, ba i prísnou povinnosťou, aby každý opravdivý kresťan verejne vyznával  vieru svoju a učenie Božie.

Svätá panna opustila tajne dom rodičovský a utiekla do kláštora, kde mohla bez bázne zúčastňovať sa na verejných službách Božích v chráme. Horlivý mohamedánsky brat chcel vydať mladšiu sestru svoju za niektorého vznešeného Saracéna, i sliedil za sestrou, ktorá bola zmizla z domu rodičovského. O krátky čas dozvedel sa o úkryte sestrinom. I zahorel hroznou pomstou proti všetkým kláštorom, a prenasledoval mníchov a mníšky, ako len mohol.

Na obžalobu jeho u vrchností mohamodánskych odvádzaní boli do žalárov mnohí mnísi a mníšky. Keď dozvedela sa svätá Flóra, že nevinným trpeť bolo pre ňu, zarmútila sa veľmi, opustila kláštor a navrátila sa k matke svojej. Mohamedánsky brat usiloval sa všemožne, aby získal ju viere svojej a zámerom. Najprv lichotil sestre svojej. Keď to neosožilo, hrozil jej, ba i trýznil ju. Ale namáhanie jeho bolo márné. Zlostný neverec zaviedol ju pred sudcu a obžaloval ako horlivú kresťanku. Sudca nahováral vznešenú pannu, aby sa zriekla kresťanskej viery a priznala sa k učeniu Mohamedovmu, ktoré vyznával otec jej. Svätá Flóra odpovedala:

„Od malička zvelebovala a milovala som Ježiša Krista a vyznávať Ho budem až do posledného dýchnutia svojho, i zostanem Mu vernou.“

Neľudský sudca dal bičovať útlu pannu až do krvi. Po ukrutnom mučení odovzdal ju polomrtvú barbarskému bratovi, aby sa staral o uzdravenie jej a o poučenie v mohamedánstve, i priviedol potom zase k nemu. Brat zveril doma svätú Flóru mohamedánskym slúžkam, aby ju ošetrovali. A keď vyhojily sa rany horlivej služobnice Božej, nahovárali ju mohamedánske služobnice, aby zaprela svätú vieru a vydala sa za bohatého Maura, ktorý sa bol uchádzal u brata o jej ruku.

Márne lichotili mohamedánky kresťanskej panne, márne opisovali jej rajský život v háreme vysokopostaveného Maura,  ona ostala vernou ženíchovi nebeskému, Pánu Ježišovi. Svätá Flóra opustila znovu dom rodičovský, aby ušla nástrahám bratovým, ukryla sa v súsedstve v kresťanskom dome a slúžila Bohu modlitbami a rozjímaním.

V úkryte svojom počula, že mnohí vlažní kresťania zapierajú svoju vieru. To bolelo ju veľmi. A keď bolo jej oznámené, že vznešený mladík Aurelius a panenská nevesta jeho Sabigotha po mnohom mučení radšej podstúpili smrť, než by boli zapreli Spasiteľa a prijali fanatické náboženstvo zmyselného Mohameda, zatúžila i ona po korune mučeníckej. Hnaná svätou túžbou prišla svätá Flóra do Kordový. V chráme uzrela pannu, ktorá vrúcnou nábožnosťou svojou veľmi dojala srdce jej.

Kresťanská panna menovala sa Máriou, a bola sestrou Valabonsa, ktorý nedávno obetoval život svoj pre Pána Ježiša. Posiaľ zdržovala sa v kláštore, ale keď počula o mučeníckej smrti brata svojho, prišla do Kordový, aby stala sa účastnou toho istého šťastia, lebo jedinou túžbou jej bolo, aby mohla vyliať krv svoju za Syna Božieho. Po službách Božích obznámili sa vznešené kresťanské panny a zdelili si vzájomne zbožné smýšľanie svoje. Priateľstvo svoje spečatili svätým poľúbením a spojily sa v horúcej túžbe k verejnému vyznávaniu svätej viery a k mučeníckej smrti. Neohrožene predstúpily jedného dňa sväté panny pred verejného sudcu a svätá Flóra riekla:

„Mohamedáni, ja som tá, ktorú ste nedávno a ukrutne zneuctili, preto že som vyznávala Pána Ježiša Krista! Posiaľ skrývala som sa z bázne ľudskej, ale teraz vyznávam verejne a hlasne, že Pán Ježiš Kristus je pravý Boh a že prorok váš je klamár.“

Svätá Maria, družka jej riekla:

„I ja tiež, ktorá som takou šťastlivou, že už mám brata medzi svätými mučeníkmi, i ja tiež vyznávam verejne, že Kristus Pán je Boh a viera vaša výmyslom zlého ducha, aby okradol ľudí o spasenie duševné.“

Sudca triasol sa od zlosti nad týmito slovami svätých panien, ale nemohol sa rozhodnúť k ničomu, i dal hodiť konečne horlivé vyznavačky do tmavého žalára. Sväté panny pripravovaly sa skrúšenou a horlivou modlitbou a postami ku poslednému boju. O niekoľko dní predvolal si sudca zase sväté panny, a keď zotrvávali neohrozene vo vyznávaní svojom, odsúdil ich na smrť. S radosťou nadzemskou išly svätá Flóra a Maria na miesto popravné a pri vzývaní najsvätejšieho mena Ježiš, zoťal kat mečom hlavy ich. To stalo sa dňa 24. novembra roku 851. Zverskí Maurovia nechali ležať telá svätých mučeníc na popravnom mieste, aby ešte viac zneuctili ich a potom hodili ich do rieky.                                                                         Sv. Flóra a Maria vyobrazujú sa ako útlé panny, sediace spolu, v rukách ratolesti palmové a meč, medzi nimi stojí kríž, z ktorého rozprestiera sa žiara nebeská.

Karol Jerguš