Ženeva 25. septembra 2016 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP/Keystone,Peter Klaunzer)
Švajčiarski voliči hlasujú dnes v referende o novom zákone, ktorého cieľom je posilniť schopnosť spravodajských služieb čeliť rýchlo sa vynárajúcim hrozbám, ako sú špióni, hackeri či extrémisti.
Informovala o tom agentúra AP. Zástancovia zákona, ktorý prijalo pred rokom Federálne zhromaždenie, ale neuzákonilo, tvrdia, že je potrebné, aby pomohol krajine dobehnúť ostatné štáty, ktoré majú oveľa silnejší právny arzenál v boji proti kybernetickým zločinom, špionáži alebo útokom extrémistov.
Referendum zvolali odporcovia zákona, ktorí sa obávajú, že zdecimuje občianske slobody, nezabráni terorizmu a naruší neutralitu krajiny tým, že bude viac závisieť od zahraničných partnerov v rámci boja proti hrozbám.
Podľa nového zákona by tajná služba a ďalšie orgány mohli odpočúvať telefonáty, sledovať poštu, emaily, internetovú komunikáciu, umiestňovať skryté kamery a mikrofóny na monitorovanie osôb považovaných za jasnú hrozbu, ak to povolí federálny súd.
Švajčiarske zákony v súčasnosti bránia úradom, aby sa spoliehali na viac, než len na verejné dostupné informácie alebo tipy od zahraničných orgánov v rámci sledovania hrozieb v krajine.
Švajčiari v referende odsúhlasili rozšírenie právomocí tajnej služby
Švajčiarski voliči odsúhlasili výrazné rozšírenie sledovacích právomocí národnej spravodajskej služby, ktorej má tento krok uľahčiť boj proti teroristickým hrozbám. V súbežných hlasovaniach tiež odmietli návrhy na zvýšenie štátnych dôchodkov o desať percent a “ekologizáciu” národného hospodárstva, informovala agentúra DPA.
Podľa údajov prevzatých z vysielania švajčiarskej stanice SRF podporilo 66 percent účastníkov referenda nové pravidlá činnosti Spolkovej spravodajskej služby (NDB), zatiaľ čo v otázkach o dôchodkoch a “zelenej” ekonomike získal podobnú prevahu (60 a 63 percent) tábor odporcov.
V prípade rozšírenia právomocí tajnej služby sa mali voliči vyjadriť k príslušnému zákonu, ktorý schválil ešte vlani parlament a ktorý v určitých prípadoch umožňuje odpočúvanie telefonátov, umiestňovanie skrytých kamier a mikrofónov do bytov alebo získavanie údajov z počítačov sledovaných osôb.
Odporcovia nových pravidiel sledovania varovali, že Švajčiarsko môžu premeniť na policajný štát, zástancovia však argumentovali tým, že tajná služba nesmie zostať “slepá a hluchá”, pokiaľ ide o nebezpečenstvá predstavované teroristickými organizáciami, ale aj špiónmi či hakermi.
Návrh na desaťpercentné zvýšenie štátnych penzií sa odvolával na potrebu zachovať “obvyklú životnú úroveň” dôchodcov, ktorú im zaručuje ústava, aj keď podľa zamestnávateľov dostupné finančné zdroje takýto krok neumožňujú. Rozsiahle zmeny vo švajčiarskej ekonomike, ktoré voliči takisto odmietli, chcela presadiť Švajčiarska strana zelených (GPS), a to v záujme zavedenia tzv. obehového hospodárstva do roku 2050.