Chocholy sú tradične spojované s vulkanickou aktivitou. Predstavujú hubovité stĺpy s hladkým „klobúčikom” a dlhým chvostom, ktoré mieria k hranici plášťa a jadra. Sú považované za dôvod vzniku horkých bodov, ktoré sa nachádzajú vo vnútri tektonických dosiek. Ich existenciu však neuznávajú všetci vedci. Zároveň je práve plášťový chochol hypotetickým mechanizmom vzniku Yellowstonstského supervulkánu.
Geológovia zanalyzovali údaje seizmologického prieskumu, ktorý byl založený na registrácii seizmických vĺn prechádzajúcich cez plášť v podobe priečnych vĺn a vonkajšej vrstvy jadra v podobe pozdĺžnej vlny. Sú vertikálne orientované, v dôsledku čoho značná časť ich cesty prechádza cez plášť.
Geológovia objavili, že pod supervulkánom sa nachádza dlhá a úzka zóna, ktorej teplota je vyššia než u okolitého plášťa. Je naklonená k severovýchodu a jej priemer je 350 kilometrov. Anomália začína na hranici plášťa a jadra pod Kaliforniou a tento obraz odpovedá plášťovému chocholu.
Tieto prúdy sú neviditeľné pre obvyklé metódy seizmologického prieskumu, ktoré jú založené na zázname času prebiehania druhotných seizmických vĺn, ktoré zvislo zdvíhajú horninu podľa svojho pohybu. Chocholy často ovplyvňujú rýchlosť týchto vĺn, pretože vlny kvôli svojej prírode prechádzajú takmer naprieč vertikálnym prúdom. Naviac sa horúce body nachádzajú vo vodách oceánov, kde je málo seizmických staníc.