Môj profil 
Predplatné
V posledných desaťročiach je obranný rozpočet USA značne napätý a nepostačuje k tomu, aby Američania úspešne dokázali saturovať všetky americké potreby.
Americká armáda sa sťažuje na stratu technologickej prevahy voči Číne a Rusku. Americké politické elity sa pri presadzovaní amerických záujmov stretávajú s čoraz väčším odporom, pričom už nedokážu v zmenených geopolitických podmienkach presadiť adekvátne a pre USA najvýhodnejšie riešenia.
USA si v minulosti zvykli spoliehať sa na svoje ozbrojené sily ako na argument, ktorý môžu nakoniec vždy vytiahnuť a vďaka ktorému nakoniec oponenti budú súhlasiť s americkými predstavami. Tento koncept americkej zahraničnej politiky však narazil na svoj strop a nefunguje už nielen proti Číne a Rusku, ale americká slabosť vyšla najavo aj pri riešení krízy s Iránom, Venezuelou, Sýriou či Severnou Kóreou.
Technologický náskok, ktorý Američania mali, sa už stratil. Obranný rozpočet USA Pentagonu nestačí, americká armáda už nedokáže zavádzať do výzbroje nové a revolučné zbrane, ktoré by im zabezpečili technologickú a následne aj politickú prevahu.
Americké vojenské sily stratili vysoké tempo v modernizácii, ktoré ich charakterizovalo na sklonku 20. storočia, technologická prevaha USA sa vo vzťahu k Rusku a Číne výrazne znížila a v niektorých oblastiach dokonca Američanov Rusi a Číňania predbehli.
Americká ekonomika prechádza takisto veľmi zložitým obdobím, takže predstava, že by dokázali Američania vliať potrebné sumy do amerických ozbrojených síl je málo reálna.
Za posledných takmer 30 rokov viedli Američania množstvo bojových operácii nielen na Blízkom východe. Svoje víťazstvo nad ZSSR sa snažili pretaviť do preformátovania Blízkeho východu, Európy, Ázie a Afriky. Ukázalo sa však, že tento proces presahuje sily amerických politických elít a možnosti americkej ekonomiky. Americkí najvýznamnejší spojenci v tichooceánskom regióne (Austrália, Južná Kórea a Japonsko) evidujú príznaky amerického oslabovania a čoraz častejšie o nich aj hovoria.
V posledných rokoch Čína rozmiestnila v tichooceánskom regióne takmer 1 500 balistických rakiet krátkeho doletu, ktorými kontroluje strategické oblasti v blízkosti čínskeho územia. Číňania rozmiestnili okrem toho aj 450 nových rakiet stredného doletu a 160 rakiet dlhého doletu, ktorými doplnili svoj existujúci raketový potenciál.
Na túto vlnu čínskeho vyzbrojovania nemá ako Washington odpovedať, pretože rozmiestniť by mohol len svoje staršie balistické rakety. Nových rakiet pre všetky fronty však nemá Washington dostatok.
Čína svojimi raketami veľmi tvrdo odpovedala na americké odstúpenie od Dohody o raketách krátkeho a stredného doletu. Pre Američanov ide podľa expertov o nepríjemnú udalosť, dosiaľ Američania neodpovedali ani na rozmiestňovanie ruských a ani na rozmiestňovanie nových čínskych rakiet.
Okrem toho už aj taký raketový a jadrový trpaslík akým je Severná Kórea si dovoľuje odstupovať od výsledkov rokovaní s USA. Severokórejčania po niekoľkých mesiacoch od rokovania s Američanmi opäť pokračujú vo svojich raketových skúškach, bez strachu z americkej odpovede.
Číňania už podčiarkli, že prípadné rozmiestnenie nových amerických rakiet v tichooceánskom regióne by sa negatívne odrazilo nielen na bezpečnosti celého regiónu, ale by malo negatívny dopad aj v celosvetovom meradle.
.JPG)
.jpg)
