Priama cesta ku kamikadze
Jednou z najväčších leteckých bitiek na tichooceánskej scéne Druhej svetovej vojny bola Bitka pri Mariánskych ostrovov 19. – 20. júna 1944. Piata flotila amerického námorníctva vstúpila do boja so silným útvarom leteckých lodí japonského Cisárskeho námorníctva, ktorý tvorilo deväť “plávajúcich letísk”. Američania zaútočili silou 12 leteckých lodí. Proti tisícke amerických palubných lietadiel stálo rádovo 750 japonských strojov. V tejto bitke Cisárska flotila utrpela drvivú porážku.
Počas dvoch dní Američania stratili 123 lietadiel, ale zničili viac ako 600 strojov protivníka a potopili tri letecké lode. Taký pre Japoncov smutný výsledok bol spôsobený technickou nedokonalosťou ich stíhačiek a tiež nízkou úrovňou prípravy posádok. Ohromné straty v letectve Japonskej ríše sa už nedali nahradiť. V októbri 1944 počas bitky v zálive Leyte, ktorá je považovaná za najväčšiu námornú bitku v dejinách, štyri japonské letecké lode nemohli vstúpiť do boja len preto, že pre nich neboli lietadlá. Do určitej miery práve porážka na Mariánských ostrovoch a akútne “deficit” v palubnom letectve viedli k vytvoreniu oddielov kamikadze v japonskej flotile.
“Čierny utorok”
Svojimi krutými leteckými bitkami vošla do dejín aj Kórejská vojna. Jednu zo svojich najväčších porážok utrpelo americké strategické letectvo 30. októbra 1951 od sovietskych lietadiel. V tento deň, neskôr nazvaný v USA ako “Čierny utorok”, 21 ťažkých bombardérov B-29 Stratofortress v sprievode 200 stíhačiek vzlietlo, aby zaútočilo na letisko NAMSA. S cieľom zadržania tejto armády odštartovalo 44 sovietskych stíhačiek MiG-15.
Stíhačkový sprievod značne zaostával za bombardérmi, pretože vzlietol do vzduchu s oneskorením. B-29 leteli určitý úsek trasy s minimálnym krytím. Toho využili sovietski vynikajúci piloti. Dvadsať dva párov MiG-15 strmhlav preletelo cez riedky rad amerických F-86 a zaútočilo na strategické bombardéry. Následkom bleskového boja bolo zostrelených 12 “lietajúcich pevností” a štyri krycie stíhačky. Ostatné bombardéry museli kapitulovať. Podľa svedectva navigátora jedného z B-29, ktorý sa zúčastnil tohto náletu a neskôr sa dostal do zajatia, vo všetkých lietadlách, ktoré prežili útok MiG- 15, boli mŕtvi a ranení. Sovietska strana stratila v tomto boji len jednu stíhačku.

Dvaja proti dvadsiatim ôsmim
V jednej z prvých bitiek Súdneho dňa došlo ku vzdušnej potýčke, ktorá opäť dokázala, že početná prevaha na oblohe zďaleka nie vždy je zárukou víťazstva. Šiesteho októbra 1973 zaútočilo 28 egyptských MiG-17 a MiG-21 na izraelskú leteckú základňu Ofir na Sinajskom polostrove neďaleko od Šarm-aš-Šejchu. Na letisku bola v tej chvíli len jedna hliadková dvojica stíhačiek F-4 Phantom II s posádkami – v každom lietadle bol pilot a navigátor. Izraelským letcom veľmi pomohla tá skutočnosť, že protivníkove stíhačky ich jednoducho nepovažovali za veľké nebezpečenstvo a začali bombardovať štartovacie a pristávacie plochy a ďalšiu infraštruktúru základne.
Dvojica vzlietla do vzduchu a okamžite vnútila egyptským lietadlám manévrovací boj na krátku vzdialenosť. Izraelským letcom veľmi pomohol aj protilietadlový raketový komplex MIM-23, nachádzajúci sa na leteckej základni. Počas rýchleho šesťminutového súboja sa podarilo dvom Fantomom zostreliť 4-7 stíhačiek a udržať sa do príletu posily – štyroch izraelských Mirage. Potom MiGy prestali útočiť a odleteli smerom k horám. Podľa názoru mnohých analytikov Achillovou pätou egyptských lietadiel bola v tejto bitke prílišná Bombová záťaž – ich piloti nepočítali s tým, že narazia na silný odpor zo strany letectva protivníka. Mimochodom, Egypťania spôsobili nemalú škodu: zničili letiskovú rádiolokačnú stanicu a tiež minimálne trikrát zasiahli pristávaciu plochu.
Andrej Koc



















