Môj profil 
Predplatné
Tisícročný hlavolam
Filozofi a vedci vedú oddávna spor o tom, či majú všetky udalosti vo svete príčiny alebo sú to možné číre náhody. V dvadsiatych rokoch 20. storočia vypukol tento spor v teoretickej fyzike s novou silou medzi Einsteinom a Bohrom. Tento problém nebol vyriešený dodnes. Bohrova kvantová mechanika, ktorá nepriamo obhajuje možnosť náhody, sa úspešne používa v práci so super malými objektmi, zatiaľ čo všeobecná teória relativity Einsteina, ktorá rozvíja tradíciu klasického determinizmu, zostala jediným vedeckým vysvetlením gravitácie. Teória kvantovej gravitácie, ktorá by mohla vyriešiť tento takmer storočný konflikt, nebola doteraz vyvinutá.
Fyzik z Ťumenskej univerzity Louis Vervoort prišiel v rámci svojej práce v oblasti modernej teórie pravdepodobnosti s hypotézou, že princíp determinizmu má väčšiu vysvetľovaciu silu pri interpretácii matematických základov fyziky ako protikladný princíp, základný pre modernú kvantovú mechaniku.
V súlade so super determinizmom, ako hovoria tomuto princípu fyzici, môže od okamihu Veľkého tresku dochádzať k akejkoľvek udalosti len jediným spôsobom a náhoda jednoducho nie je možná.
“Kľúčové tézy modernej teórie pravdepodobnosti, čo je problém Kolmogorova súvisiaci s podstatou korelácie a centrálnou limitnou vetou popisujúcou pravdepodobnostné zákonitosti fyzikálnych vlastností, poukazujú na existenciu ,skrytých parametrov‘, ktoré predpovedal Einstein. Determinizmus tiež dovoľuje sa novo pozrieť na Bellov teorém, ktorý je dnes považovaný za hlavnú prekážku pre spojenie teórie relativity a kvantovej mechaniky,” vysvetlil myšlienku výskumu Louis Vervoort.
Na pomedzí fyziky a filozofie
V kvantovej teórii majú subatómové častice paradoxným spôsobom súčasne príznaky častice a vlny a ich poloha v priestore môže byť popísaná iba pravdepodobnostne. Albert Einstein v tom zbadal dôkaz neúplnosti kvantovej mechaniky a žiadal pokračovanie pátrania po realistickom opísaní prírodných procesov, zatiaľ čo Niels Bohr a jeho stúpenci hájili unikátnosť zákonov mikrosveta, v ktorom podľa ich mienky už nefungujú obvyklé fyzikálne zákony.
Teória, ktorá pomôže prekonať túto krízu, sa podľa odborníkov dá vyvinúť zmenou paradigmy výskumu, čo je všeobecne povedané súhrn princípov interpretácie matematickej formy teórie.
“Ak prenikneme do zmyslu vedeckej teórie za rovnice, dostaneme sa voľky nevoľky do sféry vplyvu filozofických princípov. Pokiaľ ide o kvantovú mechaniku, myslím si, že rýdzo filozofický princíp “slobodnej vôle“ často používaný ako argument proti determinizmu vytvára svojho druhu zotrvačnosť, ktorá bráni nastoleniu aktuálnych problémov,” povedal Louis Vervoort.
Ruský teoretický fyzik, profesor z moskovskej vysokej školy MiFi Sergej Rubin okomentoval myšlienku Louisa Vervoorta takto: “Ide o hlboké problémy kvantovej mechaniky, ktorej základy nie sú zatiaľ pochopené do konca, preto táto téma zaujíma mnohých. Kolegovia, na ktorých sa odvoláva autor, sú nepochybne známi a vážení vedci. Avšak isté analógie, ktoré používa na odôvodnenie svojej myšlienky, majú skôr opačný účinok.“
Ale nehľadiac na to, ako súdi samotný Louis Vervoort, má super determinizmus zatiaľ ďaleko k tomu, aby dokázal vyvrátiť interpretáciu kvantovej mechaniky navrhnutú Bohrom. Záujem o ňu medzi vedcami dnes rastie. K uznávaným odborníkom, ktorí vyzývajú k prieskumom v tejto oblasti, patria takí známi fyzici ako Sabine Hossenfelder a nositeľ Nobelovej ceny Gerardus Hooft.
.jpg)
.JPG)
