Účastníci protestného zhromaždenia odsúdili zákerný spôsob, ktorým zahraničné elity pretláčajú podpísanie tohto podozrivého dokumentu a považujú ho za súčasť „salámovej metódy“, pomocou ktorej má byť európskym krajinám postupne nanútené prijatie množstva migrantov, ktorých dosiaľ odmietali.

Protestu sa zúčastnilo okolo dvoch stoviek občanov, mnohí mali transparenty. Na jednom z nich bol veľký nápis Lívia – na podporu odvážnej gymnazistky, ktorá sa nebojí zverejňovať na internete videá, v ktorých otvorene hovorí svoje názory na multikulturalizmus, migráciu a slniečkový extrémizmus, hoci sa za to stala terčom (zatiaľ len) verbálnych útokov „slušných a demokratických“ občanov, vrátane vulgárnych a žalovateľných vyhrážok.

Na úvod podujatia moderátor Rastislav Lehotský rozdával veselé stodolárovky „sorosovky“, ktoré účastníkom vraj posiela strýčko Džordž z Ameriky, aby nechodili na takéto mítingy. Prítomných potom privítal organizátor, poslanec NR SR Peter Marček. Vo svojom príhovore poukázal na to, že minister Lajčák bol aktívnym účastníkom príprav toho dokumentu, ktorý zodpovední občania všetkých európskych krajín odmietajú ako nebezpečný a nemorálny. Marček informoval účastníkov, že sa na najbližšej schôdzi Národnej rady, ktorá sa má začať 27. novembra, pokúsi pridať k bodom schôdze aj návrh, aby minister Lajčák nesmel ten dokument podpísať bez súhlasu NR SR a verí, že sa nájde dosť poslancov, aby to podporili.

Marček povedal, že v tomto proteste nejde o nič iné, ako o budúcnosť Slovenska a zúčastnili sa na ňom ľudia inak sa hlásiaci k najrôznejším ideológiám a politickým smerovaniam: prišli prívrženci sociálnej demokracie, ako aj priaznivci pravicových strán, prišiel bývalý predseda KDH, ako aj podpredseda Komunistickej strany, skrátka ľudia z celého politického spektra, ktorí si uvedomujú dôležitosť toho, o čo tu ide. „Prišli ľudia, ktorí si neželajú, aby sa stalo, že sa o pár rokov ocitneme v takom prostredí, v akom žijú teraz mnohí Parížania, Londýnčania, či obyvatelia iných západných miest, kde sú no-go zóny, v ktorých sa domáci obyvatelia nemôžu ani ukázať,“ uviedol Marček.

Podpredseda Komunistickej strany Slovenska Jalal Suleiman: „Je veľmi vzácne, keď sme jednotní. Rozdeľujú nás určité ideológie, ale tu sme sa stretli pre spoločný záujem Slovenska. Ako viete, Marrákeš je v Maroku, kde sa píše po arabsky. Ja viem čítať po arabsky a prečítal som si, čo o tomto pakte oni vo svojej tlači píšu. Prejavujú obrovskú radosť z jeho podpísania. Prečo? Pretože na základe tohto paktu sa budú rozdeľovať migranti v rámci Európskej únie tak, ako bolo plánované. Na území Maroka sú teraz státisíce ľudí z južnejšie položených afrických krajín. V Maroku majú s tým problém, ale po podpise tejto dohody si jednotlivé štáty týchto migrantov rozdelia. O toto tu ide. Slovenská vláda síce verbálne odmietla kvóty, ale teraz ich ide akceptovať ako normu pre celý svet.“

Bývalý predseda vlády a bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský: „Klamú nás tí, ktorí hovoria, že táto zmluva je nezáväzná, že nás k ničomu nezaväzuje, dokonca že je humanitárna, pretože migrantom poskytuje nejaké práva. S takýmito zmluvami má už Európa skúsenosti. A nezáväznosť tejto zmluvy vyzerá takto: tá zmluva naozaj formálne je nezáväzná. Ale štáty, ktoré ju podpíšu a neskôr sa napríklad budú uchádzať o pôžičku zo svetovej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj, či o akúkoľvek inú pomoc alebo ústretovosť od západných štátov, dostanú od nich potom otázku: dodržiavate marrákešskú zmluvu alebo nie? Ak dodržiavate, dostanete pôžičku, ak nedodržiavate, tak ju nedostanete. Takto to chodí s takýmito takzvanými ,nezáväznými‘ zmluvami. A preto sa nenecháme opiť rožkom ani naším vlastným ministrom zahraničných vecí.“

Čarnogurský hovoril aj o skutočnej pomoci ľuďom utekajúcim pred vojnou: „Hovorí sa, že veľká časť migrantov, ktorí sú v Európe, prišla zo Sýrie. Lenže vojna v Sýrii sa už vďaka Rusku a najmä vďaka sýrskej armáde pomaly končí, oslobodená je veľká časť územia a legitímna sýrska vláda volá svojich občanov, aby sa vrátili domov. My by sme im mohli najlepšie pomôcť tak, že by sme im pomohli sa vrátiť. Prečo to nerobíme? Pretože sme vazalmi Spojených štátov. Povedzme už konečne, že s takouto politikou končíme a na ich príkazy nebudeme brať ohľad! Takú politiku chceme od nášho ministra zahraničných vecí. A prvým krokom by mohlo byť, že sa slovenský vyslanec v Sýrii vráti do Damašku – napríklad český vyslanec tam chodí na niekoľko dní v týždni, ale náš sa tam ani neobjaví… Chceme, aby minister dal príkaz svojmu podriadenému, aby okamžite nastúpil na svoje pracovné miesto v Damašku,“ uviedol Čarnogurský.

Po ňom vystúpil kandidát na primátora Bratislavy Roman Ruhig. Informoval, že hoci o tom verejnosť nevie, pretože médiá akosi „pozabudli“ o tom informovať, ale vo Vajnoroch sa už stavia sídlisko pre 800 migrantov. A položil otázku: „Prečo o tom nikto nehovorí, prečo to neriešia ani kandidáti na bratislavských poslancov, starostov a primátora?“

Aktivista Peter Socha žijúci v Rakúsku rozprával o tom, ako Viedeň už patrí migrantom a domorodci odtiaľ utekajú preč. Zo slávnej Mariahilfer Strasse, čo kedysi bývala jedna z najlepších adries v meste, sa stalo multikultúrne geto, kde jeho priateľovi štyrikrát vykradli byt. Toto sa deje už len kúsok od našich hraníc…

Peter Marček v záverečnom slove zdôraznil, že to, čo sa deje na Západe, je jednoznačne genocída Európy a jej národov. Upozornil, že migračný pakt nepodpíše ani jedna z našich susedných krajín okrem Ukrajiny a nepodpíšu ho ani krajiny ako Izrael či vzor demokracie USA. Ministrovi Lajčákovi adresoval výzvu, že ak tú zmluvu napriek všetkému podpíše, nech rovno odstúpi.

Na záver si prítomní zaspievali slovenskú hymnu.

Ivan Lehotský