Štúdia: Komunistická Severná Kórea je stále spoločnosťou dedičných kást

Washington 7. júna (TASR) – Spoločnosť komunistickej Severnej Kórey – napriek deklarovanej rovnosti všetkých pracujúcich – rozdeľuje striktný systém dedičných kást. Vyplýva to zo štúdie, ktorú dnes zverejnil Výbor pre ľudské práva v Severnej Kórei so sídlom v USA.

Podľa štúdie, vychádzajúcej zo svedectiev utečencov a oficiálnych vládnych dokumentov, sú všetci dospelí obyvatelia KĽDR už pri narodení zaradení do jednej z troch kategórii v závislosti od vernosti ich rodiny k vládnucej Kimovskej dynastii.

V prvej skupine sú takzvaní lojálni, v neformálnom slangu nazývaní "paradajky", podľa červenej farby komunistickej strany. Členovia tejto skupiny sú ako paradajky "červení" nielen navonok, ale aj zvnútra svojím presvedčením. Tvoria približne štvrtinu z 24 miliónov obyvateľov KĽDR. Len oni môžu bývať v metropole Pchjongjang, na severokórejské pomery relatívne prosperujúcej oblasti.

Lojálni majú monopol na štúdium na prestížnych univerzitách, na najlepšie pracovné miesta a zdravotnú starostlivosť a sú výrazne uprednostňovaní pri potravín a ďalších nedostatkových zdrojov.

Tí najoddanejší sú potomkovia spolubojovníkov zakladateľa KĽDR Kim Ir-sena. Práve z nich sa grupujú vládnuce komunistické elity v strane, armáde a štátnych inštitúciách.

Občanmi druhej kategórie sú takzvaní kolísaví alebo váhajúci, v reči ľudu označovaní ako "jablká", ktoré sú červené len zvonku. Najnižšiu a najviac diskriminovanú triedu tvoria politicky nespoľahlivé "hrozná", považované za nepriateľov štátu.

Mnohí "nepriatelia" boli vysídlení do najchudobnejších provincií na severovýchode krajiny. Často musia žiť v izolovaných horských dedinách, kde vykonávajú ťažké banské a poľnohospodárske práce.

"Hrozná" predstavujú najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva, najviac postihnutú nedostatkom potravín a podvýživou. Často ide o osoby odsúdené za údajnú protištátnu činnosť a ich príbuzných, alebo o rodiny, ktorých príslušník emigroval do Južnej Kórey, alebo ktorých predkovia kolaborovali s japonskými okupantmi. Najhoršie sú na tom politickí väzni poslaní do pracovných táborov: podľa odhadov ich je v súčasnosti 150.000-200.000.

Zaradenie do kastového systému zvaného songbun je podľa štúdie fixné a miešanie jednotlivých kást je prakticky vylúčené. Ak sa napríklad príslušník vyššej triedy ožení s členkou nižšej, bude za trest vylúčený z komunistickej strany.

Postup do vyššej kategórie je teoreticky možné, no v praxi zriedkavé. Môže byť napríklad odmenou za celoživotnú oddanosť strane a režimu. Člen zvýhodnenej "kasty" sa však ľahko môže prepadnúť na samé dno, ak ho obvinia z politických zločinov alebo kriminálnej činnosti.

Lojálnosť občanov je pritom dôkladne sledovaná: na každého obyvateľa staršieho než 17 rokov je vedený osobný spis, ktorý sa aktualizuje každé dva roky.

Podľa štúdie dochádza od konca minulého storočia k miernemu oslabeniu celého systému. Prispieva k tomu rozvoj štátom nekontrolovaných trhov, ako aj rozšírenie korupcie a úplatkárstva.