Môj profil 
Predplatné
Vyplýva to zo simulovaných študentských volieb do Európskeho parlamentu (EP), ktorých výsledky na dnešnej tlačovej konferencii predstavili Veronika Cigáneková a Karolína Schwabová z občianskeho združenia Pre stredoškolákov.
Účasť na týchto voľbách dosiahla 40,62 percenta, pričom do EP by sa okrem ĽSNS a koalície PS/SPOLU dostalo ďalších päť politických strán: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) – 9,8 percenta, Sme rodina – 7,7 percenta, Sloboda a Solidarita (SaS) – 6,5 percenta, Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) – 6,3 percenta a Priama demokracia so ziskom 5,2 percenta.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že mandáty do EP by získali Milan Mazurek, Marek Kotleba a Milan Uhrík z ĽSNS, Michal Šimečka, Dominik Hatiar a Lucia Kleštincová z koalície PS/SPOLU, Igor Matovič a Michal Šipoš z OĽaNO, Eva Hudecová a Petra Krištúfková zo Sme rodina, Lucia Ďuriš Nicholsonová z SaS, Monika Beňová za Smer-SD a Ibrahim Maiga z Priamej demokracie. Ako štrnásty kandidát by sa do EP dostal Martin Beluský z ĽSNS.
„Volebné preferencie sa výrazne líšia. Kým stredné odborné školy a inak špecializované školy inklinovali k strane ĽSNS, gymnazisti volili skôr koalíciu PS/SPOLU,“ vysvetľuje Schwabová. Zaujímavosťou podľa nej je fakt, že do EP by sa nedostala žiadna z kresťanských politických strán.
Nezanedbateľným faktorom pri výbere politickej strany bola podľa prieskumu rozpoznateľnosť kandidáta a jeho mena. „To dokazuje relatívne veľký počet preferenčných hlasov, ktoré dostal Ibrahim Maiga, napriek zanedbateľnej predvolebnej kampani,“ konštatuje Schwabová.
Ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil výsledky volieb, je, že slovenskí študenti majú minimálne znalosti o tom, čo EÚ robí a ako funguje. „Tieto výsledky naznačujú ovplyvniteľnosť študentov populistickou anti-EÚ kampaňou. Umiestnenie dvoch protipólnych strán na dvoch popredných priečkach v počte hlasov pre stranu naznačuje dve protichodné nálady medzi mladými ľuďmi,“ zdôvodňuje Schwabová. Na jednej strane to podľa nej signalizuje rezignáciu a pocit strachu a na strane druhej je to potreba pozitívnej zmeny a nádeje.
Riaditeľ Kancelárie EP na Slovensku Dionýz Hochel na tlačovej konferencii uviedol, že „ak niekto volí z recesie, tak by si mal uvedomiť, že takýto poslanec nebude hrať v EP žiadnu výraznú rolu, jeho vplyv bude minimálny až nulový.“ Tieto výsledky by mohli byť podľa neho istým výkričníkom pre občanov Slovenska, ktorí sú až natoľko spokojní s EÚ, že nepôjdu voliť.
Podľa analytika Euractivu Radovana Geista, ak sa pozrieme na tieto výsledky, tak môžeme vidieť, ktoré politické strany stratili mladého človeka, a ktoré môžu čakať, že ak budú pokračovať vo svojej politike, tak mladého voliča ani nezískajú späť.
„Zároveň je dôležité zamyslieť sa nad tým, prečo chcú mladí ľudia voliť fašistov. Môžeme sa uspokojovať s odôvodnením, že je za tým nejaký vzdor, no vážnou otázkou je, prečo sú mladí ľudia ochotní spájať svoj vzdor so stranou, ktorá podkopáva základy demokracie,“ zdôrazňuje Geist.
Simulované študentské voľby do EP zorganizovala Kancelária EP na Slovensku v spolupráci s občianskym združením Pre stredoškolákov, ktorého hlavným cieľom je organizovať rôzne udalosti pre stredoškolákov a podnecovať ich k aktívnemu prístupu v spoločnosti. Na voľbách, ktoré sa uskutočnili od 2. do 3. mája a od 6. do 7. mája na vopred zaregistrovaných školách po celom Slovensku, sa zúčastnili študenti stredných škôl a gymnázií starších ako 15 rokov a vysokoškoláci. Zapojilo sa do nich 204 stredných škôl a dve vysoké školy.
Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v EÚ 23. až 26. mája, pričom na Slovensku budú 25. mája. Slováci si môžu vyberať z 31 kandidujúcich politických strán a hnutí. Voliť budeme 14 poslancov, pričom štrnásty poslanec nastúpi až po brexite. V minulých eurovoľbách bola na Slovensku volebná účasť 13 percent, účasť mladých ľudí len šesť percent.
.JPG)
.jpg)
