Niet pochýb o tom, že keďže Čína a Rusko sa navzájom považujú za strategické aktíva, ľudia sa pýtajú, čo môže Rusko očakávať od Číny počas prebiehajúcej vojny a jej následkov, a potom, čo môže Peking ponúknuť Moskve, ktorá vlastne od vypuknutia krízy bojuje sama proti NATO riadenému anglo-americkou osou. Americký prezident Joe Biden nedávno vyhlásil, že Čína si od Ruska “udržiava odstup”, Čína to však okamžite vyvrátila tvrdením, že strategické vzťahy Číny a Ruska “sú pevné ako skala”. Peking a Moskva ako najväčší vzájomní susedia a komplexní strategickí partneri koordinácie pre novú éru majú spoločné záujmy, ktoré sú založené predovšetkým na vysokej miere vzájomnej dôvery a silnej vnútornej dynamike. V októbri Čína zopakovala, že vzhľadom na vzájomnú dôveru a pevnú vzájomnú podporu kľúčových záujmov bude Čína pevne podporovať Rusko pri mobilizácii a vedení ruského ľudu pod jeho súčasným vedením, aby dosiahol strategické rozvojové ciele napriek všetkým prekážkam a poruchám a aby ďalej upevňoval postavenie Ruska ako významnej krajiny na medzinárodnej scéne.

Keďže Čína je najväčšou rozvojovou krajinou sveta, Peking si dobre uvedomuje, že potrebuje ešte dve alebo tri desaťročia mierového prostredia, aby sa stala modernizovanou krajinou. Rovnako, keďže Čína je najväčšou vzmáhajúcou sa mocnosťou v histórii, zastáva názor, že vládnuca mocnosť – Spojené štáty a ich hlavní spojenci ako Japonsko a Veľká Británia – nebudú ľahko akceptovať vzostup Číny, pretože má slávne rozmery starovekej civilizácie, ktorá bola veľmi motivovaná svojím moderným ponížením, ktoré jej vnútili cudzie mocnosti.

Okrem toho je Eurázia z geografického hľadiska definovaná ako “srdcová krajina” sveta, ktorá sa rozprestiera od Volgy po Jang-c’-ťiang a od Himalájí po Severný ľadový oceán. Úhľadne spadá pod jurisdikciu Číny a Ruska. V súlade s tým je scenár taký, že Peking a Moskva sa navzájom považujú za geostrategickú šnúru v regionálnom a globálnom meradle. Od roku 2014 Čína ďalej zdôrazňuje “back-to-back” partnerstvo s Ruskom, aby ich uistila, že budú riešiť spoločné riziká a výzvy.

Spojené štáty však majú Euráziu za pivot na veľkej šachovnici. Dokonca aj v 90. rokoch, keď bola nadvláda USA vo svetových záležitostiach nespochybniteľná, americkí stratégovia ako Kissinger, Brzezinski a i. tvrdili, že bez ohľadu na to, ktorá mocnosť, či už z Európy alebo Ázie, dominuje Eurázii, toto hroziace nebezpečenstvo Washington určite považuje za štrukturálnu hrozbu pre svoje prvenstvo vo svete.

V súčasnosti a v blízkej budúcnosti ukrajinská kríza preverila odolnosť čínsko-ruského strategického partnerstva. Na jednej strane Čína diplomaticky podporila Rusko a zároveň vyvinula všetko úsilie na podporu priameho dialógu medzi Ruskom a Ukrajinou.

V skutočnosti Rusko nie je v boji za ukončenie hegemonistického poriadku USA osamotené len preto, že sa postavilo na stranu rozvíjajúcich sa mocností sveta a väčšiny krajín globálneho Juhu.

Podľa spravodajskej stanice BBC Čína od začiatku vojny na Ukrajine podstatne rozšírila obchod s Ruskom, najmä dovoz potravín a energie z Ruska. Hoci neexistujú vzorové dôkazy, ktoré by overovali, že Čína podporovala Rusko aj vojensky a finančne, je nesporné, že vojenské väzby medzi oboma krajinami sa udržiavali ako zvyčajne, keďže čínske sily sa pripojili k pravidelným cvičeniam podľa predchádzajúceho plánu.

Čína si určite uvedomuje dôsledky toho, ak stratí Rusko ako najefektívnejšieho strategického partnera na medzinárodnej scéne, keďže to je dôvodom strategickej koordinácie Číny s Ruskom “back-to-back”.

Prezident Si sa 14. novembra stretol so svojím americkým náprotivkom prezidentom Bidenom na Bali v Indonézii. Otvorene povedal, že Čína je veľmi znepokojená súčasnou situáciou na Ukrajine. A tvárou v tvár globálnej, zložitej kríze, akou je tá na Ukrajine, je dôležité vážne sa zamyslieť nad nasledujúcimi skutočnosťami: po prvé, konflikty a vojny neprinášajú víťaza; po druhé, neexistuje jednoduché riešenie zložitého problému; a po tretie, treba sa vyhnúť konfrontácii medzi veľkými krajinami. Čína stála po celý čas na strane mieru a bude naďalej podporovať mierové rozhovory, napríklad obnovenie mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. Je tiež nevyhnutné, aby USA, NATO a EÚ viedli s Ruskom komplexné dialógy.

V stratégii národnej bezpečnosti USA sa však uvádza, že by mali vynaložiť všetko úsilie na to, aby zabránili vzniku rovnocenných konkurentov. Ako nevhodná mentalita pochádzajúca z obdobia studenej vojny len povyšuje prvenstvo USA na úroveň doktríny slúžiacej na znepriatelenie, urážku a odcudzenie Číny a Ruska, ktoré sú spomedzi všetkých ostatných veľmocí najviac na vzostupe. Je smutné, že tvorcovia americkej politiky trvajú na tom, že si môžu dovoliť izolovať Rusko a Čínu od svetového diania súčasne. Vzhľadom na to je logické, že sa v mene strategického partnerstva vracia nová typizovaná čínsko-ruská entente cordial.

V nasledujúcich desaťročiach, t. j. v nasledujúcich 20 rokoch, sa strategické vzťahy Číny a Ruska neobmedzia len na geopolitické otázky, ale budú slúžiť aj širokému spektru bilaterálnych a multilaterálnych otázok. Ich ekonomiky sa navzájom veľmi dobre dopĺňajú, keďže Čína je centrom výroby, ale chce získať viacero druhov prírodných zdrojov. Rovnako aj Rusko má obrovské energetické zásoby a veľa pokročilých vojenských projektov, ale potrebuje investície a spotrebný tovar na zvýšenie svojich sociálno-ekonomických požiadaviek. V rámci Roku vedecko-technických inovácií (2020 – 21) Čína a Rusko tiež rozvinuli dlhý zoznam projektov spolupráce od energetiky, arktických navigačných kanálov až po dohodu o spoločnom vybudovaní výskumnej stanice na Mesiaci a na jeho obežnej dráhe. Je dobre známe, že čínsko-ruská spolupráca v oblasti vesmíru bude mať podstatný vplyv na vzťahy USA s Čínou a Ruskom a na medzinárodnú bezpečnosť, keďže Graham Allison varoval, že existuje hroziaca perspektíva, aspoň teoreticky, že Čína a Rusko spoločne vybudujú stanicu na Mesiaci skôr ako Spojené štáty. Ak sa tak stane, spoločný Sputnik v 21. storočí by narušil povesť Ameriky ako vedúceho svetového technologického giganta. V dôsledku toho by Čína a Rusko získali páku v tom, čo sa dá nazvať nevyhnutnými pretekmi o zdroje Mesiaca, a späť na Zemi by toto veľké strategické partnerstvo ešte viac posilnilo spätnú strategickú koordináciu v medzinárodných záležitostiach.

Stručne povedané, “spolu Čína a Rusko nikdy nezlyhajú”. Zopakovali to Peking aj Moskva. V súlade s tým je Čína pripravená spolupracovať s Ruskom na presadzovaní dobre koordinovaného prístupu k výmenám a výmenným pobytom na vysokej úrovni v rôznych oblastiach. Medzitým sú Čína a Rusko spolu s mnohými ďalšími podobne zmýšľajúcimi krajinami odhodlané brániť medzinárodný systém, ktorého jadrom je OSN.