Môj profil 
Predplatné
Predstavte si situáciu (hovorí Kyle Springer), pri ktorej vám zazvoní pri dverách sused a hovorí vám, že váš dom zapáli a zničí. Ak vyhodnotíte túto hrozbu ako ozajstnú, nie ste ozbrojený a pripravený ísť do konfrontácie, alebo nechcete mať problémy, vašou prvou reakciou sa stane snaha zachrániť dom za každú cenu. Ten, ktorý na vás tlačil, získal vynikajúcu pozíciu, pretože zistil, že nie ste schopný adekvátnej obrany a ste obeťou v jeho rukách. Agresor, samozrejme, nechce dom spáliť a navrhne obeti inú ponuku – že si vezme len časť nábytku. Pre obeť je táto možnosť podstatne príjemnejšia ako prísť o celý dom a s agresorom súhlasí.
Toto je základná schéma, podľa ktorej sa riadi Donald Trump. Vidieť to v jeho rétorike, v prvých politických krokoch, ktoré vykonal po inaugurácii, vrátane boja proti imigrácii, informáciách o zastaralom NATO, útokov voči dohodám TTP a pod. Donald Trump má hlboké vedomosti o konfrontačnom vedení rokovaní a slávil s ním v minulosti množstvo úspechov. Trump ráta, že súperi spanikária a odkryjú karty, čo následne Trump využije pre svoje plány.
Táto stratégia je prekvapujúca a sčasti aj efektívna. Pre Trumpa je šťastie, že táto stratégia nepotrebuje osobitný prístup, aj keď je spojená s určitými rizikami. Hlavné riziko spočíva v tom, že obeť proste neuverí, že je agresor ochotný dom spáliť a očakáva potvrdenia slov činmi, prípadne Trumpova taktika je neúčinná, ak je obeť ochotná priamo sa brániť – preto táto taktika nemôže účinne pôsobiť na Rusov.
Trumpov konfrontačný štýl sa formoval v čase, kedy bol Donald Trump biznismenom a podnikal v neľútostnom svete nehnuteľností v New Yorku, kde bolo spektrum rozdelené na silných a slabých a slabých nemilosrdne požierali. Takto jednoducho to však v medzinárodných pravidlách nepôjde a Donald Trump čoskoro narazí na svoje limity. Donald Trump v medzinárodnej politike nehľadá spôsob na získanie strategických cieľov pomocou dohôd, ale volí konfrontačný a prekvapujúci štýl. Paniku súpera využije potom na presadenie vlastných podmienok.
Čo sa však stane, ak žijú agresor a obeť v našom príklade spoločne v jednom dome. Tu naráža stratégia nátlaku na svoje limity, pretože agresor musí okamžite potvrdiť svoju pripravenosť pokračovať v stupňovaní tlaku. Ako však bude tlačiť na súpera, keď situácia vyústi logicky do stavu, že zhorí aj jeho vlastný dom? Toto sú slabiny Trumpovej taktiky, ktorú Rusi okamžite prehliadli a vyvodili z toho adekvátne dôsledky. A prehliadli to aj Severokórejčania.
Trumpova nátlaková stratégia slávila úspech v prípade dohôd TTP, ktorá prekvapila Austrálčanov, Japoncov i ostatné krajiny regiónu. Keďže TTP nemôže platiť bez rafitikácie zo strany USA a Japonska, prezident Trump “zapálil dom”. Pritom ale Biely dom vystúpil s novým prehlásením o obchode s Japonskom. Nový návrh však je nevýhodný pre Japonsko a Japonci sa musia snažiť o nové dohody s Trumpovou administratívou, ktorá sleduje vlastné ciele (ochrana pracovných miest a priemyslu USA). Podobným spôsobom sa Donald Trump správa aj k Južnej Kórei a ďalším krajinám juhovýchodnej Ázie.
Tieto krajiny sú naozaj v pozícii obete a majú len dve možnosti – prijať americké podmienky, alebo oponovať a dúfať, že čoskoro do Bieleho domu príde nová administratíva, s ktorou budú môcť rokovať. Ázia je lokomotívou globálneho ekonomického rastu a čas hrá v ich prospech. TTP sa môžu presadiť aj v posttrumpovskom svete.
Trump dokazuje, že sa nedíva na diplomatické rokovania z pohľadu vzájomných výhod. Jeho patologický spôsob stavia na víťazovi a porazenom, no Donald Trump sa stáva čitateľným vďaka svojej tvrdej rétorike a gestám. (Japoncov a Juhokórejčanov nepríjemne zaskočila možnosť, že Donald Trump vydráždi KĽDR do nepríčetnosti a potom ju pustí z reťaze). Keď však USA musia takto reagovať voči svojim spojencom a partnerom, má to takisto silnú vypovedaciu hodnotu.
Trumpova stratégia sa však môže negatívne podpísať na autorite USA v Ázijsko-tichooceánskom regióne.
.jpg)
.JPG)
