NAŽIVO

Nemecký kancelár Friedrich Merz prisľúbil pomoc v posilnení kapacít ukrajinskej protivzdušnej obrany. Vyhlásil to po rokovaní s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie (NATO) Markom Ruttem, ktorý Nemecko navštívil pri príležitosti 70. výročia vstupu krajiny do Aliancie.

20:06

Na dosiahnutie prímeria a mieru na Ukrajine nestačia telefonáty, ale je potrebné, aby sa ruský a americký prezident osobne stretli. Povedal to v podcaste Vlastenec (Patrióta) zverejnenom na YouTube predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

19:58

Kríž umiestnený vo vstupnom priestore nemenovaného štátneho gymnázia v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko je porušením slobody vierovyznania študentov. Rozhodol o tom Bavorský správny súd, ktorý tak čiastočne vyhovel žalobe podanej dvoma bývalými študentkami školy.

19:58

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, v druhý deň svojej štátnej návštevy Spojeného kráľovstva, rokoval s britským premiérom Keirom Starmerom. Ich rozhovor sa týkal v prvom rade otázok bezpečnosti a obrany a nelegálneho prisťahovalectva.

19:46

Četbot Grok vyvinutý spoločnosťou xAI miliardára Elona Musk sa stal opäť terčom kritiky za antisemitské výroky, oslavu nacistického vodcu Alolfa Hitlera a urážky islamu v príspevkoch na sieti X. Tie museli medzičasom odstrániť.

19:37

Trump rozoslal novú sériu listov, v ktorých obchodným partnerom USA oznamuje, že 1. augusta sa zvýšia dovozné clá:

– Alžírsko – 30 %,

– Líbya – 30 %,

– Irak – 30 %,

– Brunej – 25 %,

– Moldavsko – 25 %,

– Filipíny – 20 %.

19:22

Výroba tvrdého alkoholu v Rusku dramaticky klesá, ale jeho spotreba stúpa. Podľa štatistík a analýz pritom ľudia v Rusku čoraz častejšie pijú iné druhy liehovín než tradičnú vodku.

18:31

Bývalý lekár exprezidenta USA Joea Bidena odmietol odpovedať na otázky o jeho zdravotnej spôsobilosti vykonávať funkciu prezidenta, ktoré mu v rámci vyšetrovania v Snemovni reprezentantov kládli republikáni. 

17:48

Poslanci dolnej komory rakúskeho parlamentu (Národnej rady) schválil v stredu pomerom hlasov 105 ku 71 návrh vlády na sledovanie nešifrovaných aj šifrovaných správ v četovacích aplikáciách ako Messenger, WhatsApp alebo Signal. Sledovanie bude možné len v značnej obmedzenej škále prípadov, kde je podozrenie na teroristické alebo protiústavné aktivity, prípadne špionáž.

17:47

17:38

Po uplynutí materskej dovolenky mení zamestnávateľa 52 % žien a 33 % ostáva u toho pôvodného. Viacero rodičov požaduje po návrate z materskej, respektíve rodičovskej dovolenky aj možnosť pracovať z domu. Nedostatočnú flexibilitu však pociťuje zo strany firiem 57 % opýtaných. Vyplýva to z prieskumu občianskeho združenia Akčné ženy, ktorý sa realizoval na vzorke 306 respondentov, pričom z toho bolo 92 % žien a zvyšných osem percent predstavovali muži.

17:37

Európska komisia by mala do finálneho znenia obchodnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou zahrnúť automatické ochranné mechanizmy, individuálne objemové kvóty a cenové prahy, ktoré by zabránili destabilizácii vnútorného trhu v členských štátoch najviac zasiahnutých dovozom agrokomodít z Ukrajiny. Vyzvali ju k tomu ministri poľnohospodárstva Slovenska, Maďarska, Poľska a Bulharska v spoločnej deklarácii, ktorú podpísali v Budapešti.

17:36

Letisko Gelendžik na juhu európskej časti Ruska čoskoro obnoví svoju vnútroštátnu letovú prevádzku. Uzavreté bolo od februára 2022, keď ruská armáda zaútočila na susednú Ukrajinu.

17:26

Pápež Lev XIV. odslúžil vôbec prvýkrát novú votívnu omšu za ochranu stvorenstva (Missa pro custodia creationis). Použil v nej nový súbor modlitieb, v ktorých prosil o to, aby sa ľudia stali ochotnými chrániť stvorenstvo. Kresťanov zároveň vyzval, aby prijali svoje poslanie prinášať mier a zmierenie svetu a celému stvorenstvu.

17:25

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán na Facebooku pred hlasovaním europoslancov o vyslovení nedôvery Európskej komisii pod vedením Ursuly von der Leyenovej predsedníčke EK odkázal, že nadišiel čas, aby odstúpila.

17:24

Americký prezident Donald Trump by mohol v najbližších týždňoch vycestovať do Škótska, informovala stanica Sky News. Trump podľa jej zdrojov zavíta do svojich golfových stredísk na severe krajiny. Škótska polícia potvrdila, že momentálne prebieha plánovanie možnej návštevy prezidenta Spojených štátov koncom júla. Išlo by o Trumpovu prvú cestu do Británie od jeho víťazstva v minuloročných voľbách v USA.

17:23

Ruské ministerstvo zahraničných vecí má dôkazy, že Ukrajina už v minulosti opakovane použila nášľapné míny, ktoré zranili civilistov, takže jej nedávno oznámené odstúpenie od Ottawského dohovoru nebude mať žiaden vplyv na situáciu na bojisku. Uviedla to hovorkyňa rezortu Marija Zacharovová.

17:22

Posledný film nedávno zosnulého amerického režiséra Davida Lyncha bude mať premiéru na tohtoročnom Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne (Švajčiarsko). Ide o snímku Legend of the Happy Worker (Legenda o šťastnom robotníkovi).

17:22

Pápež Lev XIV. počas prijatia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského potvrdil, že Vatikán je k dispozícii ako miesto pre možné mierové rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom. Uvádza sa to vo vyhlásení Vatikánu zverejnenom po stretnutí oboch štátnikov, ktoré sa konalo v pápežskom letnom sídle v Castel Gandolfe neďaleko Ríma.

17:21

Výskyt aj spôsobené škody v dôsledku prírodných živlov na Slovensku každoročne rastú. Kto nemá svoje bývanie poistené, má najvyšší čas tak urobiť, keďže pravidelne sa opakujúca letná sezóna extrémneho počasia už začala. Čakať a poisťovať sa na poslednú chvíľu podľa predpovede počasia pritom nemá zmysel, poisťovne majú totiž pre povodeň a záplavu zvyčajne čakaciu dobu.

16:06

Grécko na tri mesiace pozastaví všetky azylové konania pre migrantov prichádzajúcich na lodiach zo severnej Afriky, oznámil premiér Kyriakos Mitsotakis. Tento krok súvisí s nárastom počtu migrantov prichádzajúcich z Líbye, keďže iba v posledných dňoch sa ich na ostrove Kréta vylodilo viac ako 2000.

16:05

Poslanci Európskeho parlamentu prijali rezolúciu, v ktorej dôrazne odsúdili pokračujúce vojnové zločiny páchané Ruskom na Ukrajine. Vyjadrili tiež podporu ich prebiehajúcemu vyšetrovaniu Medzinárodným trestným súdom (ICC). Za navrhovaný text hlasovalo 507 členov EP, 77 bolo proti a 45 sa zdržalo hlasovania.

16:04

Litva a Fínsko plánujú od budúceho roka začať s vlastnou produkciou protipechotných mín s cieľom zásobovať seba i Ukrajinu. Obe krajiny v uplynulých mesiacoch schválili odstúpenie od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín a po uplynutí šesťmesačnej lehoty môžu začať s výrobou.

15:59

15:39

V poľských obciach neďaleko slovenskej hranice boli prekonané rekordy v množstve zrážok. Podľa údajov poľského Inštitútu meteorológie a vodohospodárstva zaznamenalo jedenásť hydrologických staníc historicky najvyšší denný úhrn dažďa. Najviac pršalo v obciach Baňska Wyžna a Poronin pri Bielom Dunajci, len niekoľko kilometrov od hranice so Slovenskom.

15:03
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Štrasburg verzus Rusko

Jednou zo zaujímavých udalostí, ktoré sa prednedávnom odohrali a zostali mimo pozornosti našich médií, bolo rokovanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE). O čom rokovali europoslanci a čo to všetko znamená, vysvetľuje publicista Branislav Fábry

❚❚
.

Dôležitosť tohto rokovania spočívala v tom, že Rada Európy stále menej a menej zohráva úlohu fóra pre diskusiu medzi Ruskom a EÚ. Ruská delegácia totiž opustila rokovanie tohto orgánu na celý rok 2016 a to kvôli pretrvávajúcej neochote západných poslancov vrátiť Rusku hlasovacie práva pre ruských poslancov.

Dôležitosť tohto kroku by mali pochopiť najmä západoeurópski politici, pretože práve prostredníctvom Rady Európy môže Západ vplývať na ruský právny systém oveľa intenzívnejšie než prostredníctvom ktorejkoľvek inej organizácie. Predovšetkým rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu môžu ovplyvňovať právny poriadok Ruska a to spôsobom, ktorý je pre EÚ skôr výhodný.

Rada Európy by podľa svojho štatútu mala byť organizáciou, ktorá združuje 47 európskych štátov s vyše 800 miliónmi obyvateľov a formuluje spoločné „európske hodnoty“. V tom spočíva jej potenciál. Tento potenciál však Rada Európy stráca najmä kvôli dvojitému metru a pocitu nadradenosti, ktorý západní politici a sudcovia neustále proti Rusku praktizujú. Neuvedomujú si, že bez zapojenia Ruska stratí Rada Európy svoj celoeurópsky charakter a zmení sa na trochu rozšírené fórum EÚ a jej asociovaných krajín.

.

 

Štrasburský súd a jeho vzťah k Rusku

Je naozaj veľmi zaujímavé, ako často sa Rada Európy zaoberá práve otázkami Ruska. Do Štrasburgu sa neustále obracia množstvo osôb z Ruska so sťažnosťami proti porušovaniu ľudských práv v Ruskej federácii a Rusko rozhodnutia zo Štrasburgu uznáva a vykonáva. Na súd sa obracajú hlavne tí Rusi, ktorých práva podľa dohovorov Rady Európy boli porušené a ktorým národné ruské súdy neposkytli dostatočnú ochranu. Treba jasne povedať, že situácia so statusom jednotlivca či ľudskými právami v Rusku dlhodobo nie je dobrá a ruské súdy často neboli schopné urobiť nápravu protiprávneho stavu. Štrasburgský súd tu mnohokrát zohral veľmi pozitívnu úlohu ochrancu ľudských práv.

Situáciu však nemožno vidieť iba čierno-bielo a treba oceniť aj mnohé kroky Ruska. Západ neustále vyčíta Rusku nedostatočné napĺňanie európskych štandardov v oblasti ľudských práv. Lenže v tejto situácii je fakt, že na Európsky súd do Štrasburgu sa môžu obracať tisíce ruských občanov, jasným dôkazom dobrej vôle Ruska vo vzťahu k „európskym štandardom ľudských práv”. Moskva túto svoju ochotu prejavilo aj tým, že nakoniec ratifikovala Protokol č. 14 k Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, hoci voči nemu dlhodobo vyjadrovalo výhrady.

Rusko je pritom jednoznačne najväčším členským štátom Rady Európy a preto je pochopiteľné, že sa ním Rada Európy zaoberá veľmi často. Proti Rusku bolo na ESĽP v minulosti vznesených najviac sťažností, i keď treba dodať, že za rok 2014 bolo najviac sťažností voči Ukrajine (14 198). Druhý najvyšší počet sťažností za rok 2014 bol proti Rusku (8 952) a tretí proti Taliansku (5 476). Samozrejme, celkový počet sťažností nie je jediný relevantný údaj pre posúdenie situácie s ľudskými právami, posudzovať treba aj iné faktory, napr. štruktúru a prípustnosť sťažností. Predovšetkým však treba počet sťažností rozpočítavať na počet obyvateľov a tu je poradie krajín s najvyšším počtom sťažovateľov úplne iné. Na prvých miestach sa ocitajú Srbsko (3,90), Lichtenštajnsko (3,24) a Ukrajina (3,14). Pozri s. 173 výročnej správy Európskeho súdu pre ľudské práva za rok 2014.

.

 

Prípady Markin a Jukos

Žiaľ, postoje Ruska vo vzťahu k Štrasburgu neboli vždy správne pochopené. Ruskí sudcovia v minulosti opakovane prejavili rešpekt voči rozhodnutiam sudcov v Štrasburgu, opačne to ale neplatilo. Predovšetkým na Západe stále existuje určitá tendencia podceňovať význam ruského ústavného súdu ako nástroja ochrany ľudských práv v Rusku, hoci ten sa opakovane ukázal ako efektívny nástroj ochrany práv aj v prípade ruskej opozície. Rovnakým problém je i to, že na Západe sa automaticky očakáva, že ruský ústavný súd bude bez ohľadu na ruskú ústavu akceptovať nové “nadústavné” právo, vytvárané v Štrasburgu.

Nezhody medzi oboma súdmi sa prejavili už v prípade Konstantin Markin v. Russia (2010). Išlo o otázku rodovej rovnosti pre príslušníkov ruských ozbrojených síl. Sťažovateľ považoval za diskrimináciu odlišnú úpravu rodičovskej dovolenky príslušníkov ozbrojených síl rôznych pohlaví. Na ruskom Ústavnom súde neuspel, pretože čl. 38 ruskej ústavy zabezpečoval zvláštnu ochranu materstva a ústavný súd z toho vyvodil možnosť odlišnej zákonnej úpravy pre ženy a mužov. Naopak, ESĽP to považoval za diskrimináciu a sťažovateľovi priznal právo.

V danom prípade však problémom bolo aj to, že ESĽP označil časť ruskej ústavy za diskriminačnú a žiadal, aby sa v prípade Markin neaplikovala. Veľmi zle pôsobilo i to, že ESĽP označil rozhodnutie ÚS za politicky motivované. Takýto prístup považovali predseda ruského ÚS V. Zorkin či niektorí iní za neprimeraný zásah do ruskej ústavnosti a zvrchovanosti. Odlišné pohľady na problematiku rodovej rovnosti navyše nepovažovali hneď považovať za zlý úmysel. Od roku 2010 preto v Rusku prebiehala diskusia o tom, aký má byť vzťah medzi dohovormi Rady Európy, ruskou ústavou a ruskou suverenitou.

.

Napätie medzi ruským ústavným súdom a ESĽP sa však dramaticky zvýšilo najmä po rozhodnutí ESĽP vo veci OAO Neftyanaya Kompaniya Yukos v. Russia (2014). Išlo o rozhodnutie, ktorým Štrasburg priznal skupine okolo oligarchu M. Chodorkovského asi 1,9 miliárd eur. Postoj, ktorý prijal Štrasburg v tejto veci však možno označiť, za veľmi pochybný.

Voči rozhodnutiu sa dajú vzniesť viaceré výhrady a sudcovia, ktorí hlasovali proti rozhodnutiu, ich aj vzniesli pri svojich odlišných stanoviskách. Okrem iných vecí poukazovali na spôsob, akým sa Chodorkovský a spol. obohatili a na to, že z bezprávia nemôže vznikať právo. Tvrdili, že týmto rozhodnutím súd prekročil svoje oprávnenia z dohovorov a miesto odškodnenia sťažovateľa sa snažil trestať Rusko.

Už na prv pohľad je zrejmé, že v prípade Jukosu ide o omnoho viac než len o odškodnenie nejakých sťažovateľov: ide o otázku ústavného konsenzu v Rusku a štrasburgský súd sa tu postavil do úlohy akéhosi „odvolacieho orgánu“ pre oligarchov. Prípad Jukosu je pre Rusko dôležitý aj preto, lebo určuje, že privatizační zbohatlíci z 90-tych rokov nie sú viac nedotknuteľní. Riešenie otázky, kto v Rusku vládne – či štát alebo privatizační oligarchovia – by však malo byť primárne vecou ruského ústavného poriadku a nie štrasburskej judikatúry.

 

Expanzia rozhodovania Štrasburgu

Veľký problém ľudsko-právnej agendy Štrasburgu spočíva v tom, že pod problematiku ľudských práv sa dá ľahko zaradiť akákoľvek téma. Na každý spor možno napasovať nejaké ľudské právo, napr. právo na súkromný život alebo vlastnícke právo. Aj preto rozhodovacia činnosť ESĽP expanduje do najrôznejších oblastí. Vo vzťahu k Rusku sa však v poslednom čase ESĽP venuje dokonca aj takým témam ako ruský postup na Ukrajine, v Gruzínsku alebo vyšetrovanie Katyňskej masakry…

Na rozhodnutia o „separatizme“ sa síce ešte čaká, ale v prípade Katyne už ESĽP rozhodol – Janowiec and others v. Russia (2013). Na jednej strane uznal, že nemal právomoc o udalostiach v Katyni rozhodovať, lebo sa stali ešte pred vznikom dohovorov Rady Európy, kritizoval však ruské vyšetrovanie celého zločinu. Katynský masaker ako taký si určite zaslúži odsúdenie, lenže keď začne Štrasburg hodnotiť to, ako sa štáty vyšetrujú zločiny zo svojej minulosti, tak to môže viesť k dosť zaujímavým následkom pre súdne preskúmavanie minulosti. Väčšina štátov Európy totiž dostatočne neprešetrila ani svoju koloniálnu minulosť a už vôbec nie procesy s bosorkami zo stredoveku. Hoci zopár súdnych rehabilitácií bosoriek prebehlo, väčšina procesov s bosorkami čaká dodnes na prešetrenie…

Je zrejmé, že i v prípade posudzovania „separatizmu“ na Ukrajine alebo v Gruzínsku môže ísť o „sudcovský aktivizmus“ ESĽP, ktorý prekročí problematiku ľudských práv na základe dohovorov Rady Európy. Či už sťažnosti Ukrajiny alebo jednotlivcov (napr. N. Savčenková) by nemali byť dôvodom pre posudzovanie vecí, ktoré presiahnu rozsah dohovorov. Štrasburgský súd totiž už kvôli jeho aktivizmu kritizovali nielen v Rusku, ale aj vo viacerých krajinách západnej Európy. Nesúhlas vyjadril napr. predseda Belgického federálneho ústavného súdu. Ostrá kritika zaznela aj z V. Británie od sudcu Hoffmanna, ktorý je inak sudcom s veľmi širokým ponímaním ľudských práv.

 

Kreácia sudcov

.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ESĽP vyjadruje názory dominujúce v právnych poriadkoch Západu. Dokonca možno konštatovať, že ESĽP predstavuje dôležitý ideologický nástroj západnej Európy a svoju ideológiu spája s ľudskými právami. Zďaleka nie všetky súdy vo svete však zdieľajú tieto postoje a pri mnohých témach zastáva ESĽP postoje, ktoré odporujú predstavám väčšiny sveta. Známym príkladom je otázka trestu smrti, pri ktorej sa postoje mnohých krajín, vrátane USA, líšia od postojov ESĽP zásadným spôsobom. Vo vzťahu k Rusku sú dlhodobo vážnym problémom otázky rodovej rovnosti, práv LGBT, ale i vlastníckeho práva. Ruský ústavný súd a ESĽP tu zaujímajú dosť odlišné stanoviská.

Jedným z dôvodov tohto nerovnakého prístupu je aj spôsob kreácie štrasburského súdu. Počet sudcov sa neodvodzuje podľa počtu obyvateľov danej krajiny, ale každého jedného člena Rady Európy zastupuje jeden sudca. Teda jeden sudca pre Rusko, rovnako ako jeden sudca pre Lichtenštajnsko, Monaco, Andorru alebo San Marino. Sudcovia z týchto malých štátov pritom často študovali a pôsobili vo väčších krajinách EÚ a vo svojich rozhodnutiach tak presadzujú západné predstavy o ľudských právach. Už kvôli týmto malým daňovým rajom sú postoje západnej Európy v rozhodovaní ESĽP zastúpené silnejšie než ruské postoje.

Veľkým problémom je aj to, ako sa jednotliví sudcovia vyberajú. Každý štát môže oficiálne nominovať troch kandidátov, z ktorých potom PZ RE zvolí jedného sudcu. Možnosti štátu sú však len obmedzené, pretože z trojice kandidátov nemusí byť zvolený nikto. Potom štát predkladá kandidátov dovtedy, kým sa nenájde “ten správny” kandidát.  Samozrejme, väčšina poslancov PZ RE vôbec netuší a ani nemôže tušiť, či pre nich neznámi kandidáti za Andorru alebo Slovensko sú tí vhodní a tak iba potvrdzujú predstavu výboru, ktorý kandidátov pred hlasovaním vypočúva. Práve tu sa fakticky rozhodne o osude kandidátov. Lenže tu vznikajú otázky, či príslušný výbor naozaj posudzuje viac odbornú a morálnu kvalitu kandidátov alebo skôr ich ideologické predstavy. Aj Slovensko má skúsenosť, že boli odmietnutí odborne veľmi kvalitní kandidáti.

Vzhľadom na všetky uvedené pretrvávajúce problémy nebolo príliš veľkým prekvapením, že otázku rozporov medzi  ESĽP a ruskou ústavou vyriešil ruský Ústavný súd, keď v júli 2015 deklaroval, že rozhodnutia ESĽP možno aplikovať len vtedy, ak neodporujú základným princípom ruskej ústavyNapriek tomu, že v západných médiách sa objavila ostrá kritika tohto rozhodnutia, schválenie nadradenosti ruskej ústavy nie je až tak problematický krok a podobný postoj k svojej ústave zaujíma množstvo krajín sveta.

 

.

Parlamentné zhromaždenie a jeho selektívne sankcie

ESĽP však nie je jediným orgánom, kde sú sú hlasovacie pomery pre Rusko nevýhodné. Ďalším takýmto orgánom je PZ RE, kde z 318 poslancov nominuje Rusko iba 18, teda presne toľko, koľko Francúzsko alebo Taliansko. Hoci Rusko má oveľa viac obyvateľov než obe krajiny dokopy. Naopak, Ukrajina má iba 12 poslancov, hoci má skoro tri štvrtiny talianskej populácie…  Zaujímavý je aj ten fakt, že i najmenšie štáty ako Monaco, San Marino či Andorra majú po dvoch poslancov. Na jedného monackého poslanca tak pripadá asi 16 000 obyvateľov, hoci na jedného ruského poslanca až 8 miliónov. Váha jedného monackého občana je tak 500-krát väčšia než váha jedného ruského občana.

PZ RE však túto marginalizáciu Ruska ešte ďalej zhoršilo. Je známe, že v apríli 2014 sa západné štáty, majúce v PZ RE obrovskú väčšinu hlasov, rozhodli kvôli udalostiam na Kryme pozbaviť hlasovacieho práva ruských poslancov PZ RE. Tento stav trval po zvyšok roku 2014, i po celé obdobie roku 2015 a je až podivuhodné, že Rusko ako umiernene na to ruská delegácia reagovala. Hlavnou odpoveďou ruskej delegácie bola neúčasť na rokovaniach, kde nemôžu hlasovať a aj v januári 2016 ruská delegácia rozhodla, že sa nebude zúčastňovať na rokovaniach PZ RE v tomto roku.

Kvôli pokračujúcim sankciám dospela Moskva k záveru, že Rada Európy sa stala nástrojom na presadzovanie vôle západných veľmocí a voči Rusku postupuje diskriminačne. Odňatie hlasovacích práv kvôli Krymu by bolo snáď akceptovateľné, keby PZ RE obdobne postupovalo aj  prípadoch iných okupácií zo strany svojich členov, to sa však nestalo. Rusko pritom nebolo prvým členom RE, ktorý by sa dopustil porušenia medzinárodného práva. Je dobre známe, že mnohí členovia RE sa zúčastnili agresií v Iraku, Juhoslávii alebo v iných štátoch. Navyše, členom RE je dokonca aj Turecko, ktoré stále okupuje územie iného členského štátu RE – Cypru. Tieto fakty však neviedli k tomu, že by PZ RE dotyčným krajinám odňalo hlasovacie právo.

Žiaľ, selektívne uplatňovanie sankcií nie je v Rade Európy ničím novým a voči Rusku sa uskutočňovalo častejšie. Ruská delegácia v PZ RE bola rozhodnutím väčšiny západných štátov pozbavená hlasovacieho práva už aj v roku 2000 a to kvôli konfliktu v Čečensku. Hoci voči Turecku sa kvôli boju proti Kurdom vo východnej Anatólii, ktorý s určitými prestávkami prebieha už desaťročia, nikdy podobne nepostupovalo.

.

 

Partnerský vzťah alebo nátlak?

Západní politici by si mali uvedomiť, že ak sa usilujú predpisovať Rusku štandardy pre ľudské práva alebo posudzovať spravodlivosť jeho konania, tak by mali postupovať principiálnejšie a spravodlivejšie. Nemôžu druhým vyčítať konanie, ktoré sami často praktikujú (napr. okupácia cudzieho územia).

Taktiež nemožno žiadať od Rusov, aby títo akceptovali stav, pri ktorom sa nemôžu zúčastňovať rozhodovania o zložení štrasburského súdu a súčasne sa takémuto súdu majú bezo zvyšku podriaďovať. Pre Rusko z členstva v Rade Európy nevyplývajú nijaké mimoriadne výhody a ak mu Západ odníme ešte i to málo práv, ktoré sa mu tam dostáva, tak to bude iba kontraproduktívne. Hlavne pre Západ…

Predstava, že Rusko zmení svoju politiku kvôli odňatiu hlasovacích práv v Rade Európy, je smiešna. Veď ani ekonomické sankcie EÚ ku kapitulácii Ruska v otázke Krymu neviedli, skôr naopak. Tlak na Rusko v Rade Európy však môže mať úplne opačné následky než si predstavuje EÚ. Rusko by nakoniec mohlo Radu Európy úplne opustiť a odňať štrasburskému súdu právo posudzovať prípady z Ruska. Je zrejmé, že toto by bolo pre Západ Pyrrhovo víťazstvo…

Branislav Fábry

 

.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.


.
.

.

Blogy

Marek Brna

Branislav Čech

Miroslav Urban

Milan Šupa

René Pavlík

Gustáv Murín

.
.
.

Komu tým prospeje?

FB stránka Hoaxy a podvody si vychvaľuje Tomáša Druckera pomaly ako svojho. Na čej strane vlastne minister stojí?

09. 07. 2025 | Komentáre | 5 min. čítania | 0 komentárov

.

Slovensko opäť zablokovalo nový sankčný balík EÚ voči Rusku

Slovensko na úrovni stálych predstaviteľov pri EÚ opäť zablokovalo 18. balík sankcií proti Rusku, uviedol portál Euronews. Jeho diplomatické zdroje…

09. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov

Trump pritvrdzuje. Čo bude nasledovať po ostrých vyjadreniach amerického prezidenta na adresu Putina?

Trump stupňuje svoju kritiku Putina. Včera bol obzvlášť tvrdý, keď povedal, že Putin nechce zastaviť vojnu a „hádže nám polená…

09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 7 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 7 min. čítania | 0 komentárov

Advokát čurillovcov prestrelil. Inšpekcia na neho podáva trestné oznámenie

Úrad inšpekčnej služby si vyprosuje naratív advokáta Petra Kubinu, vníma to ako zastrašovanie, ba až vyhrážanie. ÚIS preto podáva trestné…

09. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

Česká vláda do konca budúceho roka vycvičí osem ukrajinských pilotov na stíhačky F-16

Česká vláda schválila návrh ministerstva obrany na výcvik ukrajinských pilotov na riadenie stíhačiek F-16. Ako informuje web Ukrajinská pravda, oznámilo…

09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

Trump sa pustil do Putina. Kremeľ reaguje

Kremeľ v stredu vyhlásil, že nie je rozrušený vyjadreniami amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého Vladimir Putin v ich telefonátoch…

09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Olach pre HS: Na sieti sa zaregistroval ako trinásťročné dievča. Odkrýva tak, akí nebezpeční muži tam na nich číhajú

Ako mnohí z nás, aj Rudolf Olach pred niekoľkými rokmi videl dokument V sieti, ktorý sa zaoberá témou pedofilov a…

09. 07. 2025 | Rozhovory | 12 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Rozhovory | 12 min. čítania | 0 komentárov

Žilinka zamietol návrh na zrušenie obvinenia Bombicovi

Generálny prokurátor Maroš Žilinka zamietol návrh Davida Lindtnera, obhajcu obvineného Daniela Dombica, na zrušenie obvinenia jeho klienta podľa paragrafu 363…

09. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Smutné: Skončili ako Pat a Mat slovenskej umeleckej scény

Aktivista Juraj Štubniak píše, že čert a progresívne formy života nikdy nespia, s čím sa nedá nesúhlasiť. Ich útok sa…

09. 07. 2025 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov
.

Medzi obeťami povodní v Texase sú aj sestry. Z poslednej správy, ktorú dievčatá poslali rodičom než ich naveky odniesla voda, behá mráz po chrbte

Bleskové povodne v Texase si vybrali za obeť aj členov rodiny Harberovcov. Rodičia sa dívali, ako chatku s ich dcérami…

09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov

„Ak zaútočíte na Taiwan, zbombardujem Peking.“ Myslel si, že som sa zbláznil. Trump o rozhovoroch s Putinom a Si Ťin-pchingom

Televízia CNN zverejnila zvukový záznam z roku 2024, v ktorom Donald Trump na stretnutí so sponzormi svojej kampane rozpráva o…

09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

To najdôležitejšie z Ukrajiny

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

09. 07. 2025 | Aktualizované 09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Aktualizované 09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov

Na školách prebieha progresívna LGBTI indoktrinácia. A potuluje sa po nich Púchovský. Minister reaguje: Žiadna indoktrinácia neprebieha”

Školské aktivity nad rámec učebných osnov musia rešpektovať princíp politickej, ideologickej a náboženskej neutrality, rovnako musí byť dodržané právo rodiča…

09. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
.

Arogancia predsedníčky Európskej komisie a pokrytectvo europoslancov za PS dosiahlo svoj júlový vrchol

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a jej tím budú zajtra, teda vo štvrtok 10. júla, čeliť hlasovaniu o…

09. 07. 2025 | | 5 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | | 5 min. čítania | 0 komentárov

Proces s atentátnikom pokračuje. Prehrali výpoveď premiéra: “Bol som celý čas pri vedomí…”

Na Špecializovanom trestnom súde , pracovisko Banská Bystrica, pokračuje druhým dňom súdny proces s atentátnikom Jurajom Cintulom, ktorý vlani 15.…

09. 07. 2025 | Aktualizované 09. 07. 2025 | Z domova | 6 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Aktualizované 09. 07. 2025 | Z domova | 6 min. čítania | 0 komentárov

Toto „nie je vhodné publikovať!“ Dikastérium pre náuku viery zverejnilo stanovisko k duchovnej skúsenosti v Litmanovej

Dikastérium pre náuku viery v stredu 9. júla zverejnilo oficiálne stanovisko k mariánskej úcte na hore Zvir v Litmanovej, ktorá…

09. 07. 2025 | Svetonázor | 3 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Svetonázor | 3 min. čítania | 0 komentárov

Heredoš podáva podnet na Igora Matoviča

OZ Voľná zóna má spracovaný podnet na Igora Matoviča, ktorý sa týka nákupu testov na COVID-19 cez trnavskú firmu. Do…

09. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

.

Európska komisia je úderníkom liberálneho mediálneho teroru

„Ochrana mediálneho pluralizmu a slobody médií, ako aj podpora nezávislých médií a novinárov patria medzi hlavné priority Európskej komisie, preto…

09. 07. 2025 | 0 komentárov

Od anarchie nás delia milimetre

Atentátnik čelí spravodlivosti, a výsledok procesu ukáže, nakoľko je Slovensko ešte krajinou, v ktorej platí zákon a poriadok…

09. 07. 2025 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov

Francúzsky minister obrany vyhlásil, že požiadavka Ruska na demilitarizáciu Ukrajiny je neprijateľná

“Našou absolútnou červenou čiarou je demilitarizácia Ukrajiny. Nemôžeme odmietnuť vstup Ukrajiny do NATO a zároveň – súhlasiť aj s tým,…

09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Sloboda tlače vs. sloboda slova

Zahraničnopolitický redaktor portálu EUobserver minulý týždeň vyzval  na „vojnu“ proti slovenskej a maďarskej vláde. Je to len jeden z množstva…

09. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov

.

USA sa chvália podporou pre Ukrajinu, v skutočnosti však recyklujú „staré, nebezpečné vybavenie“

Veľká časť vojenskej pomoci, ktorú USA poskytli Ukrajine, je nielen stará, ale v niektorých prípadoch je pre vojakov nebezpečná. Najnovšie…

09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov

Stanovisko ministerstva k Správe o právnom štáte

Dňa 8. júla 2025 Európska komisia zverejnila Správu o právnom štáte 2025, vrátane Kapitoly o situácii v oblasti právneho štátu…

09. 07. 2025 | Z domova | 7 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Z domova | 7 min. čítania | 0 komentárov

Zelenskyj poveril ministra obrany a hlavného veliteľa, aby „zintenzívnili všetky kontakty s americkou stranou“

“Teraz sú potrebné politické vyhlásenia a rozhodnutia a je potrebné ich čo najskôr realizovať, aby sme ochránili našich ľudí, naše…

09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Cenový kompas alebo cenový úskok? Ako vláda zakrýva infláciu cez webovú stránku

Štát spustil Cenový kompas ako údajne revolučný nástroj v boji proti vysokým cenám potravín. V skutočnosti ide len o marketingové…

09. 07. 2025 | Komentáre | 7 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Komentáre | 7 min. čítania | 0 komentárov

.

Choroba, ktorá postihuje čoraz viac Sloveniek v produktívnom veku. Pozor, na tieto príznaky!

Svalové zášklby, kŕče, pocity úzkosti, búšenie srdca či poruchy spánku – to sú len niektoré z príznakov tetánie, ktorá postihuje…

09. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Hlavolam: Len ľudia s IQ nad 130 zistia, čo je na tomto obrázku zle do 4 sekúnd!

Hlavolam: Len ľudia s IQ nad 130 zistia, čo je na tomto obrázku zle do 4 sekúnd! Dnes vám ponúkame…

09. 07. 2025 | 0 komentárov

Ministerstvo zahraničných vecí USA potvrdilo obnovenie vojenských dodávok pre Ukrajinu

Hovorkyňa ministerstva Tammy Bruceová uviedla, že USA zostávajú “najväčšími podporovateľmi Ukrajiny” a dodávky zbraní budú pokračovať

09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Francúzsky denník Le Monde o japonských monštrách v bielych plášťoch

Francúzsko, 9. júla 2025 - Japonské orgány dlhé roky odmietali vyšetriť existenciu vojenských laboratórií na vývoj, výrobu a používanie bakteriologických…

09. 07. 2025 | 0 komentárov

.

NAŽIVO

Nemecký kancelár Friedrich Merz prisľúbil pomoc v posilnení kapacít ukrajinskej protivzdušnej obrany. Vyhlásil to po rokovaní s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie (NATO) Markom Ruttem, ktorý Nemecko navštívil pri príležitosti 70. výročia vstupu krajiny do Aliancie.

20:06

Na dosiahnutie prímeria a mieru na Ukrajine nestačia telefonáty, ale je potrebné, aby sa ruský a americký prezident osobne stretli. Povedal to v podcaste Vlastenec (Patrióta) zverejnenom na YouTube predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

19:58

Kríž umiestnený vo vstupnom priestore nemenovaného štátneho gymnázia v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko je porušením slobody vierovyznania študentov. Rozhodol o tom Bavorský správny súd, ktorý tak čiastočne vyhovel žalobe podanej dvoma bývalými študentkami školy.

19:58

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, v druhý deň svojej štátnej návštevy Spojeného kráľovstva, rokoval s britským premiérom Keirom Starmerom. Ich rozhovor sa týkal v prvom rade otázok bezpečnosti a obrany a nelegálneho prisťahovalectva.

19:46

Četbot Grok vyvinutý spoločnosťou xAI miliardára Elona Musk sa stal opäť terčom kritiky za antisemitské výroky, oslavu nacistického vodcu Alolfa Hitlera a urážky islamu v príspevkoch na sieti X. Tie museli medzičasom odstrániť.

19:37

.

Verejný ochranca práv hovorí o “poplatkovej fantázii” v zdravotníctve a žiada účinnú právnu kontrolu

Verejný ochranca práv, Róbert Dobrovodský, sa v rámci svojej činnosti stretáva so sťažnosťami podávateľov na úhradu poplatkov a spoluúčasti za…

09. 07. 2025 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov

Hygiena: Poznáte tieto spôsoby, ktorými sa krajiny líšia, pokiaľ ide o hygienické návyky?

Hygiena: Poznáte tieto spôsoby, ktorými sa krajiny líšia, pokiaľ ide o hygienické návyky? Kúpeľňové tradície v cudzích krajinách sa môžu…

09. 07. 2025 | 0 komentárov

Svätec dňa: Svätá Veronika Giuliani

Narodila sa 27. decembra 1660 v Mercatello v strednom Taliansku v rodine skromných pomerov. Bola najmladšia zo siedmich detí a…

09. 07. 2025 | Svetonázor | 5 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Svetonázor | 5 min. čítania | 0 komentárov

Test osobnosti: Spôsob, akým si dávate ruky za chrbát, odhaľuje vašu vnútornú silu a autoritu

Test osobnosti: Spôsob, akým si dávate ruky za chrbát, odhaľuje vašu vnútornú silu a autoritu. Pozorovali ste niekedy, ako sa…

09. 07. 2025 | 0 komentárov

.

NAJČÍTANEJŠIE










Ďalší incident s Macronom a jeho manželkou

Televízia upozornila na skutočnosť, že Brigitte Macronová nepodala prezidentovi ruku po príchode do Británie na stretnutie s princom Williamom a…

08. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
08. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

USA majú už len štvrtinu rakiet Patriot potrebných pre vojnové plány Pentagónu

USA majú už len štvrtinu rakiet Patriot potrebných pre vojnové plány Pentagónu, informuje The Guardian s odvolaním sa na svoje…

08. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
08. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

.
.

Blogy

Marek Brna

Branislav Čech

Miroslav Urban

Milan Šupa

René Pavlík

Gustáv Murín

.
.
.
.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov