Bratislava 24. mája 2018 (HSP/Napalete/Foto:Jana Birošová)

Publicista a podpredseda Slovenskej asociácie novinárov Ľudovít Števko poskytol interview českému denníku Haló noviny, v ktorom odpovedal na otázky novinárky Moniky Hoření, týkajúce sa aktuálneho politického diania na Slovensku. Rozhovor vám prinášame v plnom znení.

Na Slovensku ste donedávna zažívali protivládne protesty, teraz už vedenej premiérom Petrom Pellegrinim…

Podľa všetkého je toxická politická kríza na Slovensku zažehnaná. Posledné týždne sa už protesty nekonajú, ani sa o nich nehovorí. Politická hra, ktorú rozohrala opozícia a jej prezident Andrej Kiska s výdatnou podporou médií a ulice, neskončila očakávaným víťazstvom tohto protivládneho zoskupenia, naopak, zápas o moc v štáte uhral húževnatý Robert Fico veľmi dobre.

Priniesol osobnú obeť, vzdal sa kresla premiéra, ale nestratil vplyv ani v parlamente, ani vo vláde, lebo na likvidáciu politického vplyvu najsilnejšej strany na čele vlády neexistujú v parlamentnej demokracii zákonné prostriedky. A nový premiér Pellegrini je Ficov človek. Na prekvapenie pravicovej opozície rieši veci s prehľadom a svojou empatiou každý deň získava dôveru verejnosti.

Platí podobne ako u nás, že za organizovaním spomenutých demonštrácií je tzv. bratislavská kaviareň? Myslím, že aj v slovenských reáliách sa takýto pojem používa …

Áno, “bratislavská kaviareň” akoby z oka vypadla tej pražskej. Jej tvrdé jadro tvoria niektorí herci a mnoho novinárov hlavného mediálneho prúdu. Hlavnými aktérmi “farebnej revolúcie” na Slovensku bola skupina hercov a inštruktormi nadopovaná postpubertálna mládež, ktorá sa na tribúnach dožadovala predčasných volieb. S ňou spriaznení novinári písali komentáre, ktoré skôr pripomínali protivládne pamflety.

Rozbuškou napätej situácie na Slovensku bola vražda dvoch mladých ľudí. Vy ste v jednom svojom komentári označili udalosti, ktoré potom nasledovali, za zneužitie tejto tragédie. Ako to vyzerá s jej vyšetrovaním?

Šialených vecí, nenávistnej politickej propagandy a mediálneho ohlupovania je okolo nás toľko, ako každodenného chleba. Smrť Jána Kuciaka a jeho partnerky vyvolala v opozičnom tábore a na ulici organizovanú hystériu, o ktorej opozičná poslankyňa Nicholsonová povedala: “Nič lepšie sa nám nemohlo stať.” Povedala to bez škrupulí: Nič lepšie ako vražda!

Dnes na prípade násilnej smrti dovtedy neznámeho, začínajúceho novinára a jeho priateľky pracujú desiatky domácich a ďalšie desiatky zahraničných kriminalistov, najmä z Talianska. Podľa slov generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára sa vyšetrovanie posunulo dopredu, ale detaily, kam sa posunulo, kto by mohol byť predpokladaným vrahom, to, pochopiteľne, neprezradil.

Protestujúcich podporoval aj prezident republiky Andrej Kiska, ktorý oznámil, že sa už nebude budúci rok uchádzať o druhý prezidentský mandát. Akú má teraz pozíciu medzi občanmi?

Kiskov mandát o necelý rok skončí. Ako ste správne uviedli, oznámil, že o prezidentský úrad sa už uchádzať nebude, a dobre vie, prečo sa tak rozhodol. Jeho niekdajšiu médiami nafúknutú popularitu zasiahli citeľné údery v podobe odhalených daňových podvodov, ktorých sa dopustila jeho firma v rokoch 2013 – 2014 a ktoré pred pár dňami štyri hodiny riešil parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Okrem toho sú dôkazy, že finančné prostriedky svojej firmy použil na prezidentskú kampaň, a tá si to odrátala z daní. Ukázalo sa, že milionár Kiska s tvárou dobrého anjela je mýtus, ktorý veľmi stratil zo svojho lesku.

Čo sa deje v slovenskom médiu RTVS, teda dvojmédiu rozhlasu a televízie? U nás sa o tom informuje tak, že mnoho kvalitných redaktorov RTVS dostalo výpoveď a na ich miesta nastupujú ľudia spojení s vládou a redaktori preferujúci proruské informačné zdroje …

Predovšetkým vôbec nejde o prepúšťanie kvalitných novinárov a vôbec nie o ich nahrádzanie nejakými rusofilmi spojenými s vládou. To je vyslovená lož. Pravda je len to, že vedenie telerozhlasu nepredĺžilo zmluvy štyrom externým redaktorom spravodajstva a redaktorku Zuzanu-Kovačič Hanzelovú preradil na iný, nepolitický spravodajský post.

Dôvodom bol fakt, že Rada pre vysielanie a retransmisiu sankcionovala RTVS za jej neobjektívnu reportáž z Prahy počas českých parlamentných volieb. Pre túto redaktorku to bol mimoriadne mierny postih. Rozhodnutie vedenia bolo bez debaty zákonné a prirodzené.

Redaktori spravodajstva sú osobitné kategórie televíznej profesie, ktorej výkon a požadovanú nestrannosť nemôžu ovplyvňovať štekajúci ratlíci z externého politického prostredia. Nepriame politické ovplyvňovanie spravodajstva zo strany externého prostredia je vždy hrozbou pre verejnoprávnosť.

Podľa toho, ako bola kauza okolo RTVS prezentovaná v našich verejnoprávnych médiách, tomu rozumiem tak, že redaktori ČT a ČRo si prostredníctvom situácie na Slovensku upevňujú svoju pozíciu, aby si ich nik netrúfol kritizovať…

Rozumiete tomu dobre. Ja k tomu ešte dodám, že čím menej niektorí novinári ovládajú svoje remeslo, tým viac si myslia, že sú nedotknuteľní ako posvätné kravy, a tým väčšmi kričia. Mladá pani Hanzelová (a nielen ona) by si mala dokončiť svoje neúplné novinárske vzdelanie na niektorej zahraničnej univerzite, napríklad v Kalifornii, kde prednáša novinárska kapacita, emeritný profesor Michael Schudson.

Tento klasik žurnalistiky je autorom knihy Sociológia spravodajstva, v ktorej nabáda novinárov, aby oddeľovali fakty od dojmov. Píše: “Objektívne spravodajstvo má byť skôr pokojné, než plné emócií, a má umožňovať rovnakú šancu na vyjadrenie všetkým relevantným aktérom sporu. Úlohou novinára je podávať správy bez akéhokoľvek vlastného komentára a skresľovania…”

Je otázkou spytovanie si novinárskeho svedomia niektorých nedovzdelaných redaktorov spravodajstva RTVS, či sa nájdu v Schudsonových slovách. Našlo by sa mnoho praktických príkladov, že nemalá časť z nich nespĺňa ani základné etické princípy žurnalistiky.

Aký štatút vlastne má RTVS? Platia diváci a poslucháči koncesionárske poplatky?

RTVS je verejnoprávna inštitúcia financovaná z koncesionárskych poplatkov a štátneho rozpočtu, s podobným štatútom ako Česká televízia a Český rozhlas (avšak obe české verejnoprávne médiá sú financované len z koncesionárskych poplatkov – pozn. autorky). Teda by mala byť nezávislá od straníckych politických tričiek, mala by vyjadrovať názorovú pluralitu.

Ako Slovensko oslávilo 73. výročie oslobodenia a víťazstva nad fašizmom? Kedy a kde sa konali hlavné akcie?

Centrálne oslavy výročia oslobodenia sa na Slovensku konajú každý rok na bratislavskom Slavíne, kde je pochovaných viac ako šesťtisíc sovietskych vojakov a kde stojí jedna z dominánt Bratislavy – Pamätník oslobodenia Slovenska Červenou armádou. Tento rok položili vence k hrobom predstavitelia vlády a parlamentu v sprievode veľvyslanca Ruskej federácie.

Medzi nimi chýbal prezident republiky Andrej Kiska, ktorý sa už tradične nezúčastňuje osláv, kde sú prítomní aj predstavitelia Ruska a hrá sa tam ruská hymna. Tento rok prezident odcestoval do obce Makovo uctiť si partizánov bojujúcich v Slovenskom národnom povstaní. Zrejme si pomýlil dátum, SNP sa oslavuje 29. augusta, nie 8. mája.

Na výročie víťazstva nad fašizmom prišli do Českej republiky motorkári Noční vlci, sprevádzaní aj českými a slovenskými motorkármi, aby si uctili svojich dedov padlých v boji s hitlerovcami. Ako sú Noční vlci prijímaní slovenskými občanmi?

Každý rok je príchod Nočných vlkov v centre pozornosti slovenskej verejnosti. Zatiaľ som nezaznamenal ani najmenší protest nejakých bratislavských rusofóbov, pretože táto akcia ruských motorkárov je populárna rovnako v Bratislave ako v Banskej Bystrici a jej znevažovanie by sa pravdepodobne stretlo s ostrým nesúhlasom zúčastneného davu ľudí.

Ako prijíma väčšinová verejná mienka na Slovensku aféru “novičok”? Uverilo sa – ako sa zdôrazňuje – spojencom v NATO, alebo ľudia vyhľadávajú alternatívne informácie, ktoré odkrývajú, že premiérka Mayová rozbehla veľkú britskú spravodajskú hru?

U nás o tom neexistuje, asi zámerne, nejaký relevantný prieskum, ale sociálne siete sú plné vtipov o novičoku a NATO, čo svedčí o tom, že ľudia ešte majú zmysel pre humor a nestratili zdravý rozum. Čoraz viac dokážu rozlíšiť realitu od “presolenej” rusofóbnej propagandy, čo nositeľov tejto propagandy v mainstreamových médiách zjavne rozčuľuje…

Článok pôvodne vyšiel na portáli napalete.sk