Štartovacia minimálna mzda vo výške 75 percent štandardnej minimálnej mzdy je podľa strediska protiústavná. “Podľa právneho názoru strediska je návrh zákona v rozpore s ústavnou garanciou zamestnanca na odmenu, ktorá nebude nižšia ako minimálna mzda,” uvádza sa v tlačovej správe Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
Návrh novely zákona o minimálnej mzde, ktorý predložilo ministerstvo práce a sociálnych vecí, zamestnancov pri odmeňovaní delí na dve skupiny. “Zákonodarca neuvádza, z akého dôvodu sa rozhodol pre tzv. štartovaciu minimálnu mzdu len pre jednu vybranú skupinu znevýhodnených uchádzačov. Je nespochybniteľnou skutočnosťou, že tzv. štartovacia minimálna mzda môže zapríčiniť majetkovú ujmu,” tvrdí stredisko pre ľudské práva.
Podľa návrhu novely zákona by mala štartovacia mesačná minimálna mzda byť od 1. januára 2021 vo výške 465 eur, teda o 155 eur nižšia ako štandardná minimálna mzda, a hodinová štartovacia minimálna mzda vo výške 2,672 eura, teda o 0,891 eura nižšia ako štandardná hodinová minimálna mzda.
“Stanovenie nižšej minimálnej mzdy pre určitú skupinu znevýhodnených uchádzačov nemá žiadne opodstatnenie a nie je zrejmý žiaden legitímny cieľ, ktorý by túto diferenciáciu odôvodňoval,” uvádza stredisko pre ľudské práva. Štartovacia minimálna mzda môže spôsobiť, že dvaja ľudia, vykonávajúci tú istú prácu, môžu dostávať rozdielnu mzdu.
“Jeden štartovaciu, pretože bol viac ako 12 mesiacov v evidencii uchádzačov o prácu a druhý bežnú minimálnu mzdu, pretože mohol byť v evidencii uchádzačov o prácu o jeden jediný deň kratšie,” upozorňuje stredisko. Tento stav by bol priamym porušením ústavného princípu rovnosti, tvrdí Tomáš Földes, dočasne poverený výkonom funkcie výkonného riaditeľa SNSĽP.
S návrhom na zavedenie tzv. štartovacej minimálnej mzdy pre dlhodobo nezamestnaných počas najviac jedného roka sa nestotožňujú ani samotní zamestnávatelia. “Do budúcna ju nepovažujeme za zlý nápad, avšak myslíme si, že v momentálnej situácii nie je uplatniteľná, keďže je kríza a zamestnávatelia majú problém udržať aktuálnu zamestnanosť,” uviedla vo svojej pripomienke k návrhu novely zákona o minimálnej mzde Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR.
Štartovacia minimálna mzda podľa asociácie vzhľadom na aktuálnu situáciu nie je dostatočne motivujúcim nástrojom pre zamestnávateľa, aj vzhľadom na to, že ide len o dočasné opatrenie uplatniteľné na pôvodne dlhodobo nezamestnaného najviac jeden rok. Varujú tiež pred vznikom potenciálnej fluktuácie, tak na strane zamestnanca, ako aj na strane zamestnávateľa rotáciou mzdovo „zvýhodnenej“ časti zamestnancov.
Úrad vlády SR odporúča ministrovi práce a sociálnych vecí Milanovi Krajniakovi (Sme rodina), aby prehodnotil návrh na zavedenie štartovacej minimálnej mzdy pre dlhodobo nezamestnaných. Tá by mala od začiatku budúceho roka predstavovať 75 percent z minimálnych hrubých zárobkov, čo by v roku 2021 tvorilo 465 eur mesačne.
“Zavedenie tohto inštitútu môže byť podľa nášho názoru vnímané ako porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v odmeňovaní za vykonávanie tej istej práce alebo práce rovnakej hodnoty, resp. činnosti rovnakej náročnosti,” odkázal úrad vlády ministerstvu práce počas pripomienkového konania. Nižšia suma štartovacej minimálnej mzdy pre zamestnancov, ktorí boli najmenej dvanásť mesiacov vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, by mohla byť podľa úradu vlády v rozpore s princípom rovnakej mzdy za rovnako vykonanú prácu zakotvenej v Zákonníku práce.
Minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak navrhuje, aby sa hrubá minimálna mzda na Slovensku od začiatku budúceho roka zvýšila zo súčasných 580 eur na 620 eur. V čistom by tak zamestnanci pracujúci za minimálnu mzdu mali od začiatku budúceho roka zarábať 506 eur, čo je o 30 eur viac ako v tomto roku. Šéf rezortu práce tak reaguje vlastným návrhom na to, že sa zamestnávateľom a odborárom na spoločných rokovaniach do 15. júla tohto roka nepodarilo dohodnúť na výške minimálnej mzdy na rok 2021. Rezort práce chce tiež zaviesť tzv. štartovaciu hrubú minimálnu mzdu vo výške 75 % z minimálnych hrubých mesačných zárobkov, v budúcom roku by išlo o sumu 465 eur.
V čistom vyjadrení by štartovacia minimálna mzda dosiahla 404 eur. Túto minimálnu mzdu môžu podľa navrhovanej novely dostávať dlhodobo nezamestnaní, ktorí sú v evidencii úradov práce viac ako jeden rok. Štartovaciu minimálnu mzdu by mohlo podľa Krajniaka počas najviac jedného roka poberať 62,6-tisíca dlhodobo nezamestnaných. Ak si tieto osoby nájdu prácu, po roku poberania štartovacej minimálnej mzdy prejdú na minimálnu mzdu vo výške 100 % minimálneho zárobku, teda na klasickú minimálnu mzdu.