Môj profil 
Predplatné
Bratislava 29. novembra (TASR) – Redakcia týždenníka .týždeň vo svojich posledných troch číslach zverejnila niekoľko článkov („Strach z Čentéša“, 44/2012, autor Štefan Hríb, „Súd Ivetty Macejkovej“, 46/2012, autori Martin Hanus a Jozef Majchrák, „Mrazivé ticho“, 47/2012, autor Štefan Hríb, „Kauza Ústavný súd“, 47/2012, autori Martin Hanus a Jozef Majchrák), ktoré vážnym spôsobom spochybňovali dôveryhodnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky v súvislosti s rozhodnutím pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 4/2012 o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 102 ods. 1 písm. t) a čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky.
A/ V článku „Súd Ivetty Macejkovej“, ktorý bol publikovaný v 46. čísle, jeho autori Martin Hanus a Jozef Majchrák okrem iného uviedli: «Lenže podľa našich informácií sa pred posledným verdiktom ÚS, ktorým sudcovia pomohli prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi v úsilí nevymenovať Čentéša za generálneho prokurátora, udial ešte väčší škandál. Názor sudcov, podľa ktorého môže prezident odmietnuť vymenovanie Čentéša okrem zákonných dôvodov aj pre „dôvod závažnej skutočnosti vzťahujúci sa na osobu kandidáta“, mali pôvodne podľa očakávaní podporiť len šiesti sudcovia na čele s Macejkovou. S ich vymedzením, ktoré významne posilňovalo prezidentské právomoci, však údajne nesúhlasilo sedem sudcov (podľa informácií .týždňa menovite Ladislav Orosz, Lajos Mészáros, Ján Luby, Ľudmila Gajdošíková, Juraj Horváth, Sergej Kohut a Rudolf Tkáčik). Keďže sedem je viac než šesť, z pohľadu vedenia Ústavného súdu hrozila neželaná porážka prezidenta Ivana Gašparoviča – a víťazstvo Jozefa Čentéša. No krátko pred rozhodnutím sa hlasovacie pomery otočili. Juraj Horváth, pôvodne nominant SMK, na poslednú chvíľu zmenil názor, čím šokoval svojich kolegov. V prostredí súdu zmenu názoru odôvodnil tým, že mu volal prezident Gašparovič a na koberček si ho pozvala aj šéfka súdu Macejková. Táto správa vyvolala v kuloároch súdu veľký rozruch a prenikla až za temer nepreniknuteľné múry Ústavného súdu.»
B/ V článku „Kauza Ústavný súd“, ktorý bol publikovaný v 47. čísle, jeho autori Martin Hanus a Jozef Majchrák okrem iného uviedli: „V minulom vydaní sme zverejnili informáciu, že ústavný sudca Juraj Horváth krátko pred zásadným hlasovaním, ktoré sa týkalo kauzy Jozefa Čentéša, nečakane zmenil názor. Čo je obzvlášť znepokojivé, svoj názorový obrat pred prekvapenými kolegami vysvetlil tým, že ho v tejto veci kontaktoval Ivan Gašparovič a na koberček si ho pozvala aj predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. Túto informáciu nám potvrdili tri dôveryhodné zdroje.“
C/ V článku „Mrazivé ticho“, ktorý bol publikovaný v 47. čísle, šéfredaktor Štefan Hríb okrem iného uviedol: „Minulý týždeň sme získali a zverejnili mimoriadne vážnu informáciu o možnom ovplyvnení ústavného sudcu pri rozhodovaní o kauze Čentéš… V minulom čísle sme napísali, že z prostredia Ústavného súdu v Košiciach sme dostali výbušnú informáciu. Podľa nej hlas sudcu Horvátha, ktorý rozhodol o väčšinovom stanovisku súdu, bol ovplyvnený prezidentom Gašparovičom a predsedníčkou Ústavného súdu Macejkovou. Zistili sme, že takto to pred kolegami zo súdu formuloval samotný sudca Juraj Horváth, keď odôvodňoval zmenu svojho očakávaného hlasovania… Ak bolo kolegom na Ústavnom súde dlhodobo zrejmé, že sudca Horváth bude hlasovať za taký výrok, ktorý by prezidentovi neumožnil zvoleného Čentéša nevymenovať (a na to sa už dobre poznajú), a zrazu dal svoj hlas inému výroku, čo iné si možno pomyslieť než to, že vplyv prezidenta a predsedníčky súdu, o ktorom sám v prostredí súdu hovoril, nebol nevinný, ale naopak, brutálny? A že teda išlo o nátlak, vydieranie alebo niečo podobného rangu a podobnej temnoty?“ Vzhľadom na závažnosť týchto novinárskych útokov na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a predovšetkým na nezávislosť ústavného súdu a jeho jednotlivých sudcov som sa ako predsedníčka ústavného súdu týmito útokmi zaoberala na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu 21. novembra 2012, keď som každému sudcovi osobitne (s výnimkou podpredsedu ústavného súdu Milana Ľalíka, ktorý čerpal riadnu dovolenku) položila otázku, či pred hlasovaním vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 4/2012 o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 102 ods. 1 písm. t) a čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky poskytol akejkoľvek inej osobe okrem sudcov pléna ústavného súdu informáciu o tom, ako bude hlasovať o predmetnom návrhu. Každý z prítomných 11 sudcov sa vyjadril, že nikomu okrem sudcov pléna takúto informáciu neposkytol.
Ako predsedníčka ústavného súdu som položila sudcovi Jurajovi Horváthovi, ktorého hlasovanie bolo v uvedených článkoch spochybňované údajným nátlakom zo strany prezidenta Slovenskej republiky a predsedníčky ústavného súdu, nasledujúcu otázku: „Vyvíjala som ja alebo pán prezident Slovenskej republiky na Teba tlak alebo som Ťa vydierala v rámci rozhodovania vo veci návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 102 ods. 1 písm. t) a čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky?“
Sudca Juraj Horváth uviedol, že trvá na tom, čo uverejnil týždenník .týždeň v 46. čísle na strane 28, že ani ja ani pán prezident sme nevyvíjali na neho žiadny nátlak: „Nie je pravda, že by si na mňa vyvíjala nátlak.“
Z uvedeného je zrejmé, že týždenník .týždeň v citovaných článkoch uvádzal nepravdivé a neoverené informácie, a tým zámerne porušil Etický kódex Slovenského syndikátu novinárov a Rezolúciu Rady Európy o žurnalistike.
Stanovisko poskytla Ivetta Macejková predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Upozornenie: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. V zmysle § 5, ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve TASR nezodpovedá za obsah týchto informácií. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme.
.jpg)
.JPG)
