Banja Luka 20. februára 2020 (HSP/ruserbia.com/Foto:TASR/AP-Darko Vojinovic)
Úrady v Bosne a Hercegovine stále viac strpčujú život obyvateľom Republiky srbskej, ktorá je súčasťou tohto štátu. Najnovšie Ústavný súd Bosny a Hercegoviny rozhodol o tom, že všetky štátne pozemky na území Republiky srbskej majú byť prevedené z vlastníctva tejto republiky do vlastníctva Bosny a Hercegoviny
Srbské a bosniansko-srbské médiá prízvukujú, že toto nezákonné rozhodnutie podporilo medzinárodné spoločenstvo, predovšetkým členské krajiny Európskej únie. Poukazujú na to, že tento nelegitímny krok vyvolá masové nepokoje na území Republiky srbskej.
Člen spoločného orgánu moci – Predsedníctva Bosny a Hercegoviny a prezident Republiky srbskej Milorad Dodik poukázal na to, že aj toto nezákonné opatrenie nabáda Republiku srbskú, aby sa odčlenila od Bosny a Hercegoviny a získala nezávislosť. Dodik ako aj srbské médiá prízvukujú, že pôda nie je jediným majetkom, ktorý moslimské úrady Bosny a Hercegoviny chcú ukradnúť Srbom, ale je toho oveľa viac.
Ako uvádza ATV – Alternatívna televízia so sídlom v Banje Luke (hlavné mesto Republiky srbskej), v Sarajeve chcú, aby 85 596 hektárov pôdohospodárskej pôdy, ktoré sú vo vlastníctve 25 miest a obcí Republiky srbskej, bolo prevedených do majetku Bosny a Hercegoviny. Najviac by v tomto prípade bolo poškodené mesto Sokolac, ktoré chcú pripraviť 10 500 hektárov pôdy, Šipovo a Nevesenje by obrali o vyše 9 000 hektárov, Gradišku o 7 800 ha, Mrkonjić o 7 300 ha atď.
Srbské médiá prízvukujú, že v prípade tejto „krádeže“ vôbec nejde o neúrodné, zanedbané alebo opustené pozemky, ale naopak o úrodnú pôdu, pozemky s modernou infraštruktúrou, ktoré patria veľkým a silným bosniansko-srbským pôdohospodárskym podnikom. Podľa bosniansko-srbských politikov a médií, Ústavný súd Bosny a Hercegoviny prijal nezákonné rozhodnutie o tom, že ústave tejto krajiny protirečí článok 53 Zákonu o pôdohospodárskych pozemkoch Republiky srbskej, v ktorom sa uvádza, že tieto pozemky sú spoločenským, číže štátnym majetkom Republiky srbskej.
Eugen Rusnák