Môj profil 
Predplatné
“V rámci summitu sa Slovensko prihlásilo k viacerým záväzkom, okrem iného k zdvojnásobeniu objemu finančných prostriedkov poskytovaných na humanitárnu pomoc či jej zefektívnenie. Faktom však je, že rezort zahraničia otvorene zahŕňa do spomínaného ‘zdvojnásobenia objemu finančných prostriedkov’ nielen finančnú, ale aj materiálnu humanitárnu pomoc,” uviedol Peter Ivanič z Platformy mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO), pričom narážal na prvý Svetový humanitárny summit OSN v máji 2016, na ktorom SR reprezentoval prezident Andrej Kiska a zástupcovia ministerstva zahraničných vecí.
“Pre účely štatistického vykazovania poskytnutej humanitárnej pomoci je bezpredmetným argument o forme poskytnutej pomoci. Či už je pomoc realizovaná finančným príspevkom, alebo tzv. in kind, teda dodávkou materiálu, vždy ide o hodnotu vyjadrenú podľa zaužívaných postupov konkrétnou finančnou sumou,” povedal pre TASR Peter Stano hovorca rezortu diplomacie.
Pričom dodal, že je iba detailom, že v každom takomto prípade Ministerstvo vnútra SR, ktoré materiálnu pomoc poskytuje, uzatvára s príjemcom darovaciu zmluvu, kde je hodnota poskytnutej pomoci opäť vyjadrená finančnou čiastkou.
“Môžem iba potvrdiť, že SR sa na Svetovom humanitárnom summite prihlásila k zdvojnásobeniu objemu finančných prostriedkov vyčleňovaných na humanitárnu pomoc. Konkrétnemu naplneniu tohto prísľubu sa budeme v najbližšom období intenzívne venovať. Nie je nám známa žiadna snaha vopred hodnotiť výsledok toho, čo sa ešte ani nezačalo napĺňať,“ povedal Stano.
Slovensko podľa Ivaniča napriek svojim medzinárodným záväzkom prispieva na humanitárnu pomoc dlhodobo nízkymi príspevkami. “Priama finančná podpora v roku 2015 dosiahla približne 600.000 eur, dovedna s materiálnou pomocou, smerujúcou predovšetkým z Ministerstva vnútra SR a Ministerstva obrany SR, dosiahla súhrnne približne 2,25 milióna eur. Materiálna pomoc smerovala predovšetkým na Ukrajinu,“ dodal.
Prevaha materiálnej zložky podľa Ivaniča prispieva k ťažkopádnosti mechanizmu poskytovania humanitárnej pomoci. Materiálnu pomoc je totiž nutné na dané miesto nejakým spôsobom dopraviť, čo môže trvať viac ako mesiac. Ako príklad uviedol reakciu Slovenska na minuloročné zemetrasenie v Nepále, kedy to štátu trvalo až päť týždňov. Pritom podľa neho práve rýchlosť zásahu je mnohokrát kľúčová.
Peter Stano však tvrdí, že zámer by sa potom dal spochybniť aj podľa toho, že SR ako poskytovateľ humanitárnej pomoci, ktorý nedisponuje vlastnými kapacitami a expertízou na jej dopravu a distribúciu, využíva na jej poskytovanie špecializované nadnárodné organizácie. “Mali by sme na základe toho apriorne spochybniť aj existenciu a činnosť osobitných nástrojov EÚ pre riešenie migračnej krízy a jej príčin (zverenecké fondy pre Afriku, MADAD, či finančný nástroj pre Turecko)?“ konštatuje.
Pre doplnenie uviedol, že rezort zvažuje taktiež zapojenie do tzv. cash based assistance, čo je poskytovanie hotovostnej pomoci vo vybraných lokalitách, s čím majú viaceré agentúry veľmi dobré skúsenosti.
“Aj z vyššie uvedených dôvodov musíme podsúvanie určitých interpretácií postupu v úsilí zvýšiť intenzitu našej humanitárnej pomoci, bez ohľadu na formu jej poskytovania, označiť za nešťastné. Našou motiváciou pre nasledujúce obdobie bude dosiahnuť výrazné zvýšenie objemu zdrojov, ktoré sa na humanitárnu pomoc použijú, ako aj ich efektívne použitie,“ dodal Stano.
.jpg)
.jpg)
