SPPK víta ústavnú ochranu pôdy pred jej skupovaním cudzincami

Bratislava 3. septembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

Trh s pôdou sa po roku 1990 rozvíjal len minimálne, pretože prednostne sa v tom období riešili otázky reštitúcií, usporiadania vzťahov medzi vlastníkmi a užívateľmi i niektoré ďalšie dôležité otázky

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) víta vyhlásenie predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) o ústavnej ochrane slovenskej poľnohospodárskej a lesnej pôdy pred jej skupovaním cudzincami. Uviedol to Matej Korpáš z tlačového odboru SPPK.

Ústava SR by mala chrániť slovenskú poľnohospodársku pôdu pred jej skupovaním cudzincami. Zmenu ústavy si vie v tomto smere predstaviť premiér Robert Fico, ktorý to uviedol v utorok (1. 9.) vo svojom príhovore na slávnostnej schôdzi Národnej rady SR pri príležitosti 23. výročia prijatia Ústavy SR. “Zákonodarcovia v roku 1992 nemohli predvídať všetky aspekty vývoja Slovenska a najmä nemohli reagovať na všetky riziká, ktoré prináša. Považujem preto za správne otvoriť otázku ústavnej ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy pred jej skupovaním cudzincami,” uviedol premiér.

Podľa predsedu SPPK Milana Semančíka je územie základným a nevyhnutným atribútom štátu a pre poľnohospodárov je pôda základným výrobným prostriedkom. “Hlavne v Medzinárodnom roku pôdy by sme si mali ešte viac uvedomiť riziko predaja vlastnej pôdy do cudzích rúk. Vždy ide o riziko a každá vyspelá spoločnosť sa mu snaží zabrániť. Obzvlášť citlivá je táto otázka v krízových situáciách, kde môže ohroziť zásobovanie obyvateľstva potravinami,” podčiarkol Semančík.

Trh s pôdou sa po roku 1990 rozvíjal len minimálne, pretože prednostne sa v tom období riešili otázky reštitúcií, usporiadania vzťahov medzi vlastníkmi a užívateľmi i niektoré ďalšie dôležité otázky.

Oživenie trhu s poľnohospodárskymi pozemkami sa začalo prejavovať najviac po vstupe SR do EÚ v roku 2004, čo začalo súvisieť najmä s priamymi platbami, ktoré sa poskytujú na pôdu. Táto skutočnosť spôsobila, že pôda začala byť zdrojom nových príjmov, čo zvýšilo jej atraktívnosť v očiach potenciálnych investorov.

“O tom, koľko našej poľnohospodárskej pôdy už cudzinci reálne kúpili, neexistujú presné štatistiky. Preto sa pracuje len s odhadmi, ktoré sa najčastejšie pohybujú v rozpätí od 80.000 do 150.000 hektárov (ha). Myslíme si, že toto číslo je reálne a že naozaj takúto výmeru našej pôdy cudzinci vlastnia. Nie je to zanedbateľné číslo, ak si uvedomíme, že poľnohospodárske podpory sa v našej krajine poskytujú na necelých 1,9 milióna ha. Pôdu skupujú tí, ktorí majú peniaze, a budú s ňou manipulovať tak, ako uznajú za vhodné. Takže to spôsobuje destabilizáciu poľnohospodárskej prvovýroby,” zdôraznil predseda SPPK.

Podnikanie na pôde patrí podľa Semančíka medzi kľúčové aktivity tvorby vidieckeho prostredia a potravinovej bezpečnosti štátu. “Špekulatívne nákupy, a tým aj podnikanie s pôdou tieto priority nezabezpečí,” dodal.