Lekárske experimenty v koncentračnom tábore

Wanda Wiktoria Wojtasik sa narodila 2. novembra 1921 v Lubline v rodine poštového úradníka. Na strednej škole sa Duška, ako ju všetci od detstva volali, zapojila do činnosti štvrtého lublinského skautského oddielu, ktorý niesol meno Obrancov Ľvova, a v roku 1938 sa stala jeho vodkyňou. Už v prvých mesiacoch okupácie vyvíjali skautky podzemnú činnosť.

Wanda a jej priatelia boli styční dôstojníci, ktorí doručovali poštu, zbrane a peniaze. V lublinskom väzení bola spolu s kamarátkami podrobená vyšetrovaniu, ktoré zahŕňalo aj mučenie, a po siedmich mesiacoch bola skupina niekoľkých skautiek z Lublina prevezená do tábora Ravensbrück.

Okrem ťažkej každodennej práce v tábore boli väzenkyne z Lublinu vyberané na lekárske experimenty. Ženám, na ktorých sa testovali sulfonamidy, rozrezali nohy a do rán im vložili úlomky skla, kovu, zeminy a vaty. Len niektorí z nich dostali lieky. Na ďalšej skupine boli vykonané operácie kostí, ktoré si vyžiadali zlomenie končatín. Zo 74 operovaných žien päť zomrelo bezprostredne po operácii. Šesť ďalších bolo zastrelených. Tábor prežilo 63 z nich.

“V tábore Ravensbrück nemeckí vedci prekračovali hranice morálky v medicíne a ospravedlňovali to dobrom vedy. Półtawska, ktorá bola vystavená týmto postupom, pochopila a odovzdala toto poznanie, že existujú hranice, ktoré sa nesmú prekročiť ani pre dobro medicíny.” povedal Jan Józef Kasprzyk, vedúci Úradu pre veteránov a obete represií.

Po vojne  študovala medicínu a psychológiu a zúčastňovala sa na akademických pastoračných stretnutiach. Zoznámila sa so svojím manželom – filozofom Andrzejom Półtawskym, za ktorého sa vydala. V roku 1950 im pri pôrode zomrel prvý syn a potom sa im narodili dcéry: Katarzyna, Anna a dvojičky Maria a Barbara. Manžel jej zomrel 29. októbra minulého roku vo veku 97 rokov.

Spolupráca s Karolom Wojtyłom

Jej duchovným vodcom sa stal Karol Wojtyla. “Vždy vedel ukázať svetlo”, spomína Półtawska.

Je známe, že Półtawskí trávili letné prázdniny na horských túrach. Ich spoločníkom bol Karol Wojtyła. Je známa ich korešpondencia, ktorá bola v r. 2009 publikovaná v knihe Príbeh priateľstva. Počas biskupskej služby Karola Wojtylu v Krakowe bola práve Wanda Półtawska jednou z jeho hlavných spolupracovníčok, ako to dosvedčuje aj tento list:

„+ Drahá Duśka! Raz som Ti z Jasnej Hory napísal, že záležitosť rodín by som chcel osobitným spôsobom vložiť do Tvojich rúk. Dnes sa chcem k tomu vrátiť ešte raz. Problematiku rodiny a problematiku manželstva, ktorá je obsiahnutá v rodinnej problematike a je jej základom, som vždy považoval za prvoradú. Vyjadrením môjho presvedčenia je Láska a zodpovednosť, ktorá je pokusom odhaliť a systematicky sa pozrieť na hodnotu, ktorá má dnes – po koncile a po Humanae vitae – ešte všeobecnejší význam než vtedy, keď som sa ju snažil vyjadriť vo svojej (aj Tvojej) knihe.

Preto je jasné, že pastorácia rodín aj apoštolát laikov v tejto oblasti sú veľmi potrebné. Jasné je aj to, že takáto činnosť si vyžaduje, aby sme solídne a správne chápali hodnoty, o ktoré sa tu ide. Ty ich chápeš tak dobre ako málokto. Okrem toho si sa úplne odovzdala tejto veci a nešetríš sa. Preto aj naďalej chcem odovzdať túto vec do Tvojich rúk. Takisto si myslím, že som pre to pracoval, a predovšetkým, že je to riadenie Božej prozreteľnosti.

Dôvod, prečo Ti chcem túto vec zveriť vo forme Inštitútu rodiny, som Ti vysvetľoval už mnoho ráz. Treba vytvoriť stredisko, ktoré by zhora zastrešovalo pastoráciu aj apoštolát rodín a ktoré by vďaka svojej „nadradenosti”“ slúžilo tak pastorácii, ako aj apoštolátu. Inštitút by ich mohol výrazne podporovať. Vždy som Ti vravel, že Tvoja úloha bude musieť čoraz väčšmi spočívať v príprave iných na túto službu než v Tvojej bezprostrednej činnosti. Napriek tomu, že viem, že máš rada a že si vážiš bezprostredný kontakt a prácu (čo koniec koncov post v Inštitúte rodiny nevylučuje), dobro celej veci a ďalšie perspektívy jej rozvoja si vyžadujú takéto nasmerovanie. Z tohto dôvodu som Ti navrhoval habilitáciu.

Inštitút rodiny, ako aj celá pastorácia a poradenstvo slúžia veľkej obnove: obnove manželstva a rodiny v Ježišovi Kristovi a v milosti Ducha Svätého. Preto tu Hore, zvlášť zreteľne vnímam potrebu vytvoriť nadprirodzené zázemie pre túto činnosť. Zázemie modlitby a obety, do ktorého treba ľudí istým spôsobom „naverbovať”, ak má táto činnosť priniesť autentické ovocie. To je predsa podstatné. Neprestávam o tom uvažovať a túžiť po tom. Osobitným spôsobom Ťa odovzdávam Božej Matke. Br. (Jasná Hora 4. 5. 1968)“

Wanda Półtawska je dodnes známou propagátorkou učenia Jána Pavla II o láske, manželstve a rodine pre mladých, rodiny, seminaristov, kňazov, biskupov, lekárov i ďalšie skupiny. Za podstatné považuje, aby ľudia čítali jeho dokumenty. Ako sama vraví: „Ľudia sa s Jánom Pavlom II. fotili, tlieskali mu, ale nikto nečíta, to, čo napísal. Preto: Čítajte jeho dokumenty.“

Život zasvätený pre rodiny

Wanda Półtawska pracovala v poradni pre ťažko skúšanú mládež, potom v rodinnej poradni pri krakovskej kúrii, pôsobila v Komisii pre vyšetrovanie nemeckých zločinov v Poľsku. Vyučovala pastorálnu medicínu na Teologickej fakulte v Krakove a na žiadosť biskupov skúmala kandidátov kňazstva v seminároch. V roku 1967 založila Inštitút teológie rodiny na Pápežskej teologickej akadémii v Krakove, ktorý viedla 33 rokov a zastávala funkciu profesorky. V rokoch 1981-84 prednášala na Inštitúte Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme; od roku 1983 bola členkou Pápežskej rady pre rodinu a od roku 1994 členkou Pápežskej akadémie pre život.

List pátrovi Piovi

V roku 1962 jej diagnostikovali zhubný nádor. Biskup Karol Wojtyla potom napísal list kapucínovi pátrovi Piovi:

“Ctihodný otče, prosím vás, aby ste sa modlili za istú matku štyroch dievčat, ktorá žije v Krakove v Poľsku (počas vojny strávila päť rokov v koncentračnom tábore v Nemecku); jej zdravie a tiež život sú teraz v ohrození.”

Ďalší list bol napísaný o mesiac neskôr:

“Dôstojný otče, žena žijúca v Krakove v Poľsku, matka štyroch dievčat, sa 21. novembra pred chirurgickým zákrokom náhle uzdravila. Vzdávajme vďaky Bohu.”

Samotná Wanda Półtawska bola skeptická voči svojmu “zázračnému uzdraveniu”, predpokladala, že lekári sa jednoducho pomýlili v diagnóze. O päť rokov neskôr zmenila názor, keď sa vybrala do San Giovanni Rotondo, aby sa stretla s otcom Piom.

„Kňaz, ktorého sme stretli, dodržal slovo. Postavil nás do chodbičky pri dverách z ktorých mal vyjsť páter Pio. Boli sme tam samy. Vyšiel o 7.30 hodine a pozrel sa rovno na mňa. Ja som kľačala, pozerala som naňho a všetko som zabudla, iba som sa usmiala. On podišiel rovno ku mne každej z nás položil ruku na hlavu a mňa sa opýtal: „Va bene? (Tak dobre?)“ Žena, ktorá stála vedľa nás, sa rozplakala a povedala, že tu bola už mnoho ráz, ale že páter sa nikdy nikoho nedotkol. Vraj sme mali šťastie. Viem, že to bolo pre mňa – nikto mi to nevyvráti. Kvôli mne pohladil aj rehoľníčky, ktoré boli so mnou. Ale patrilo to mne – spoznal ma. Konečne som sa upokojila.“  – spomínala po rokoch.

Bojovníčka proti potratom

Dr. Wanda Półtawska sa roky venuje ochrane života. V stovkách publikácií a prejavov neustále pripomína hodnoty a princípy bioetiky založené na kresťanskej antropológii. Je známa jej osobná skúsenosť s Ravensbrücku, kde videla na vlastné oči dieťa, ktoré bolo hneď po narodení hodené do ohňa. Po tejto skúsenosti vyhlásila:

„Ak sa odtiaľto dostanem, do smrti budem chrániť život“.

Po svojom zvolení za pápeža 20. októbra 1978 Ján Pavol II. napísal Póltawskej:

„Ak hľadám odpoveď na otázku, na akom základe (princípe) budú založené naše ďalšie kontakty, formulujem to jednoducho takto: bola si a naďalej zostaneš mojím osobným „expertom“ na otázky Humanae vitae. Takto to bolo už vyše dvadsať rokov a treba to udržať aj naďalej.

Do kontextu „experta“ patria rôzne záležitosti, ktorým si sa fakticky venovala a ktoré dobre ovládaš: problematika etickej regulácie počatí, výchova mladých k láske“, pastorálna medicína. O tematike sa môžeme podrobne porozprávať. Takisto aj o metóde, ako postupne uskutočňovať túto tematiku – myslím si, že to má prebiehať medzi Krakovom a Rímom, ako aj medzi Rímom a ďalšími strediskami. Myslím si, že v Krakove by si mala udržať Inštitút rodiny. Medicínsko-pastorálna funkcia „môjho experta“ by spočívala v sledovaní a v referovaní toho, čo sa v tejto oblasti deje vo svete aj v Poľsku…“

Práve Wanda Półtawska bola poverená novozvoleným pápežom, aby urobila poriadok v jeho súkromných dokumentoch. Postupom času začala zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu v krakovskej cirkvi a jej úloha vo Vatikáne postupne rástla ako osoby, ktorá má priamy prístup k Jánovi Pavlovi II. a nebojí sa zasiahnuť.

Zavedenie zákonného zákazu interrupcií v roku 1993 bolo v istom zmysle vyvrcholením boja, ktorý v 50. rokoch minulého storočia spojil Półtawskú a Wojtyłu. Zákon povoľujúci interrupciu v troch prípadoch ju však neuspokojil. Półtawska bola “krstnou mamou” nasledovných protipotratových zákonov, avšak od návrhu trestať ženy za interrupciu sa dištancovala.

V roku 2014 bola iniciátorkou “Vyhlásenia viery katolíckych lekárov a študentov medicíny k téme ľudskej sexuality a plodnosti”, ktoré podpísalo takmer 4 000 lekárov z celého Poľska.

Wanda Półtawska je veľmi silná osobnosť. Je stále aktívna, stretáva sa s ľuďmi, nevadí jej žiadna kritika. Jej autoritou bol vždy Ján Pavol II. V roku 2016 bola vyznamenaná Rádom Bieleho orla – ktorý je uznaním jej zásluh za Poľskú republiku, za propagáciu hodnôt a významu rodiny v súčasnej spoločnosti, ako aj za jej “kresťanské svedectvo humanizmu a prínos k rozvoju katolíckeho sociálneho učenia”.

Zo zahraničných zdrojov spracoval Richard Kucharčík

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.