Spoločné bezpečnostné záväzky Európskej únie a Ukrajiny. Prečo o nich nevieme?

Bratislava 29. júna 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Olivier Hoslet, Pool Photo)

Sme pripravení brániť Ukrajinu akoby bola členským štátom NATO, hoc ním nie je?

Máme krátko po voľbách do europarlamentu. A kým národno-konzervatívne sily na nielen na Slovensku, ale naprieč celou EÚ očakávali, že sa po nich niečo zmení, rozbehnutý vlak EÚ si fičí nezmenenou rýchlosťou ďalej. Aj spôsob, akým sa o dôležitých veciach informuje občan EÚ zostáva nezmenený.

Kým je verejnosť zahltená informáciami o tom, či bude Von der Layenová viesť Európsku komisiu aj naďalej a vedú sa diskusie, že hoci sa na tom lídri na Európskej rade dohodli, do veci môže ešte prehovoriť novo navolený európsky parlament a u nás rezonuje v médiách lex-atentát, mala EÚ 27.6.2024 podpísať bezpečnostnú zmluvu s Ukrajinou. O tom, že sa tak stalo informuje Ukranian News. Dohoda je zverejnená na stránkach Európskej rady ako aj na oficiálnej stránke prezidenta Ukrajiny.

Ide o bilaterálnu dohodu dohodu o vzájomných bezpečnostných záväzkoch medzi Európskou Úniou ako celkom a Ukrajinou. Myšlienka podpísať bilaterálne bezpečnostné dohody s Ukrajinou vznikla počas minuloročného samitu NATO vo Vilniuse, kde členské krajiny vyhlásili záväzok vytvoriť dlhodobé bezpečnostné záväzky voči Ukrajine. Postupne sa k vyhláseniu pridalo 30 krajín.

V samotných bilaterálnych dohodách, ktoré od samitu podpísalo s Ukrajinou postupne 17 štátov, tie ostatné dohody podpísali USA a Japonsko na okraj samitu G7 v Taliansku, sa sľubuje pokračovanie poskytovania vojenskej a bezpečnostnej pomoci, podpora rozvoja ukrajinskej obrannej priemyselnej základne, výcvik ukrajinských vojakov, výmena spravodajských informácií a spolupráca a podpora kybernetickej obrany. Strany by tiež okamžite uskutočnili konzultácie s Kyjevom s cieľom určiť “vhodné ďalšie kroky” v prípade “budúceho ruského ozbrojeného útoku”.

Dohoda sa uzatvára na 10 rokov, čo je odhadovaná doba, dokedy by už Ukrajina mohla plnohodnotným členom NATO. Zmluvné strany vôbec nevyrušuje, že členstvo Ukrajiny v NATO je pre Rusko dlhodobo deklarovanou červenou čiarou. A že prehlbujúce sa ambície Ukrajiny stať sa členom aliancie boli jedným zo spúšťačov Špeciálnej vojenskej operácie vedenej Ruskom na Ukrajine od 24.2.2022.

Prvými, kto bilaterálnu dohodu s Ukrajinou podpísal boli Briti. Po nich nasledovali  Nemecko a Francúzsko. Ďalšími boli Dánsko, Kanada, Taliansko, Holandsko, Fínsko, Lotyšsko, Španielsko, Belgicko, Portugalsko, Švédsko, Nórsko, Island. No a nakoniec už spomínané USA a Japonsko.

Konzultačné mechanizmy

Kritickou časťou bilaterálnej dohody aj tej medzi EÚ a Ukrajinou je zmluvný záväzok do 24 hodín byť schopný konzultovať potreby Ukrajiny pri uplatňovaní jej práva na sebaobranu zakotveného v článku 51 Charty OSN v prípade budúcej agresie. Európska únia a Ukrajina v súlade s týmito záväzkami urýchlene určia vhodné ďalšie kroky bez toho, aby bol dotknutý osobitný charakter bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov.

Európska únia a jej členské štáty budú rokovať aj o ďalších opatreniach na odvrátenie akejkoľvek vojenskej eskalácie voči Ukrajine. S cieľom zabezpečiť čo najširšiu a najúčinnejšiu reakciu na akýkoľvek budúci ozbrojený útok môžu účastníci tieto ustanovenia zmeniť a doplniť, aby sa zosúladili s akýmkoľvek mechanizmom, na ktorom sa Ukrajina môže následne dohodnúť s ostatnými medzinárodnými partnermi vrátane účastníkov spoločného vyhlásenia z 12. júla 2023 (samit vo Vilniuse)

Tento záväzok pripomína článok 5 zmluvy o členstve v NATO. Nakoľko budúca agresia Ruska voči Ukrajine, či EÚ vytvára priestor na akúkoľvek reakciu na ktorej sa zmluvné strany dohodnú.

Záväzok EÚ

Prečo túto bilaterálnu dohodu podpisuje EÚ ako celok? K čomu nás jej podpis zaväzuje? Ako na nás dopadne? A prečo o nej nevieme?

Európska únia opätovne potvrdzuje s územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc od roku 1991, prirodzené právo Ukrajiny na sebaobranu proti ruskej agresii zakotvené v článku 51 Charty OSN.

Ukrajine sme doposiaľ poskytli pomoc v hodnote 108 miliárd EUR vrátane 39 miliárd EUR vojenskej podpory, ktorá doposiaľ priniesla Ukrajine len straty na životoch a území. A ďalšia pomoc je na ceste na rok 2024 pridáva ďalších 5 miliárd EUR na zabezpečenie ďalšej vojenskej pomoci a výcviku a do roku 2027. Okrem toho Európska únia zriadila nástroj pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd EUR na obdobie rokov 2024 – 2027. A ukončenie vojny je v nedohľadne.

Takže to vyzerá, že si EÚ a my s ňou ešte kvôli vojenskej pomoci Ukrajine poriadne utiahneme opasky.

Záväzky EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany sú rovnako ako vo všetkých bilaterálnych dohodách na 10 rokov. Zaväzujeme sa k niečomu na 10 rokov, čo presahuje jedno volebné obdobie. Zachytili ste na túto tému nejakú celospoločenskú diskusiu?

Navyše je EÚ pripravená vojensky pomáhať Ukrajine aj použitím imobilizovaných ruských aktív. Nechá tento spôsob pomoci Rusko bez odozvy?

Úsmev na tvári vyvoláva záväzok Ukrajiny zhrnutý v 12 stranovom dokumente do 3 odrážok. Ukrajina sa zaväzuje:

Naproti tomu bezpečnostné záväzky EÚ sú rozdelené do 9 oblastí, pričom dopad na nás budú mať tieto:

– Predvídateľné, efektívne, udržateľné a dlhodobé poskytovanie vojenského vybavenia – záväzok únie poskytovať Ukrajine aj naďalej smrtiace aj nesmrtiace vojenské vybavenie a výcvik. Ide najmä finančnú podporu bilaterálnych dodávok členských krajín zahŕňajúcich 1 milión nábojov, rakety a protivzdušnú obranu,

– Vojenský výcvik a reforma obrany – Európska únia bude naďalej poskytovať výcvik bezpečnostným a obranným silám Ukrajiny, najmä prostredníctvom vojenskej misie EÚ na podporu Ukrajiny (EUMAM),

– Odolnosť, kybernetické a hybridné hrozby vrátane manipulácie a zasahovania do informácií zo zahraničia – spoločný boj proti hybridným a kybernetickým hrozbám, zahraničnej manipulácii s informáciami a zasahovaniu ako aj na ochranu kritickej infraštruktúry. V tomto bode bude EÚ poskytovať aj podporu pri stabilizácii na oslobodených a priľahlých územiach a pri reintegrácii vysídleného obyvateľstva a veteránov, ako aj pri riešení vojnovej traumy,

– Vojenské a civilné odmínovanie – Európska únia bude naďalej poskytovať podporu vojenskému a civilnému odmínovaniu vrátane humanitárneho odmínovania. Toto je oblasť, kde vie Slovensko využiť naplno svoj potenciál. Ambícia Slovenska pomôcť Ukrajine v tejto oblasti bola deklarovaná aj na spoločnom medzivládnom stretnutí medzi ukrajinskou a slovenskou vládou v Michalovciach,

Ďalších 9 bodov v časti „Širšie bezpečnostné záväzky“ sa týka podpory EÚ Ukrajine pri jej integračných snahách, obnove po skončení vojny, pri jej začleňovaní na jednotný trh únie. Únia bude naďalej poskytovať ochranu pred vojnou utekajúcim Ukrajincom, zaväzuje sa pokračovať v sebazničujúcej sankčnej politike voči Rusku. Zaväzuje sa využiť imobilizované ruské aktíva na podporu Ukrajiny. EÚ sa zaväzuje podporovať zriadenie tribunálu na stíhanie zločinu agresie proti Ukrajine a naďalej podporovať činnosť Medzinárodného centra pre stíhanie zločinu agresie proti Ukrajine (ICPA). EÚ bude požadovať na Rusku, aby prestalo brániť slobode plavby v Azovskom a Čiernom mori v kontexte zabepečenia globálnej potravinovej bezpečnosti.

Pohľad Ukrajiny

Ukrajina dohody vníma ako bezpečnostné záruky, ktoré jej poskytovalo v roku 1994 Budapeštianske memorandum, keď sa vzdala jadrových zbraní za garanciu neutrality Britániou, Spojenými štátmi a Ruskom.

Napriek tomu, že Vladimír Zelenskyj, prezident Ukrajiny (bez mandátu) tvrdí, že tieto dohody nemôžu nahradiť členstvo Ukrajiny v NATO, pri podpise dostatočného množstva týchto bilaterálnych dohôd by to de facto znamenalo silnejšie záväzky ako dnes predstavuje článok 5 zmluvy o členstve v NATO, kde sa napadnutie jedného člena považuje za napadnutie všetkých.

A čo my?

Záujem západu dostať Ukrajinu do NATO stál Ukrajinu státisíce životov, zničenú infraštruktúru a nás ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré drvia hlavne Európu. Sme pripravení znášať ďalšie náklady tejto nezmyselnej vojny a v prípade jej pokračovania brániť Ukrajinu akoby bola členským štátom NATO hoc ním nie je?