Pentagon revidoval prvýkrát od konca studenej vojny svoje pohotovostné plány pre vojnu s Ruskom. Nové americké plány pre baltské štáty sa skladajú z dvoch častí: po prvé sú to úlohy, ktoré USA môžu vykonávať v rámci ochrany pobaltských štátov ozbrojenými silami NATO. Po druhé Pentagon popisuje možnosť vojenského unilateralizmu Spojených štátov. Nové plány sú zamerané na takzvané hybridné bojovanie. Ide o využitie nekonvenčných vojsk. To zahŕňa aj cielenú destabilizáciu regiónu organizovaním masových protestov a využitie kyber-útokov na kritickú infraštruktúru.

“Snažíme sa zistiť, za akých okolností by ministerstvo obrany USA reagovalo na kybernetické útoky. V súčasnej dobe sa vedie na túto tému živá debata,” cituje Foreign Policy vojenského poradcu vlády USA. Ide tak isto o otázku, či môže kybernetický útok vyvolať zásah NATO. Námestník generálneho tajomníka NATO Jamie Shea povedal nedávno na konferencii v Postupime, že kybernetický útok na členské krajiny NATO by určite vyvolal odozvu.

Dôvodom pre nové vojnové plány Pentagónu je údajne možnosť ďalšej ruskej invázie na území Ukrajiny. “Ruská invázia na východnej Ukrajine spôsobila, že USA oprášili svoje núdzové plány, ktoré boli dosť zastarané,” cituje Foreign Policy Michèle Flournoyovú, spoluzakladateľku Centra pre novú americkú bezpečnosť (CNAS). Think tank so sídlom vo Washingtone bol založený až v roku 2007, ale od tej doby je jednou z najvplyvnejších organizácií ohľadom vojenských záležitostí. Organizácia bola financovaná z daní a dotácií z Rockefeller Brothers fondu, tvrdí americký novinár Justin Raimondo. Hoci má CNAS blízko k demokratickej strane, zastáva rovnakú vojenskú ideológiu ako americkí neokonzervatívci. Takto vyzerá agenda CNAS: “Rozvoj silných, pragmatických a zásadových bezpečnostných a obranných stratégií, ktoré podporujú a chránia americké záujmy a hodnoty.”

USA sa obávajú taktiky, ktorú používajú po celom svete. Farebných revolúcii v nimi kontrolovanom geopriestore

Od vypuknutia krízy na Ukrajine uskutočnilo NATO početné vojenské cvičenia prípadných konfliktov v pobaltských štátoch. Scenár tu predpokladá, že Rusko najprv zvýši politický tlak na Estónsko, Lotyšsko a Litvu. Potom príde na scénu “ruský provokatér”, ktorý vyvolá protesty medzi obyvateľstvom. A nakoniec, ruské sily obsadia vládne budovy. Zodpovedný za implementáciu týchto vojenských cvičení, ktoré sa konali v Nemecku na americkej vojenskej základni Ramstein, je David Ochmanek vojenský stratég na ministerstve obrany USA a RAND Corporation. Tento americký think tank už dlhé roky radí vláde v bezpečnostných otázkach. “Naša otázka znela: Je NATO schopné postarať sa o obranu týchto krajín? Simulovali sme 16 krát s ôsmimi rôznymi tímami a výsledok bol vždy rovnaký: nie sme schopní ubrániť tieto krajiny. My jednoducho nemáme dostatočnú vojenskú silu v Európe,” povedal Ochmanek.

Vzhľadom na to, že v samotnom Nemecku je v súčasnosti viac než 40.000 amerických vojakov, je ťažké tomuto tvrdeniu uveriť. Zdá sa, že skutočným dôvodom vojenských cvičení je zvýšenie vojenských rozpočtov vo východných krajinách NATO a zvýšenie prítomnosti amerických vojakov v Európe. USA už oznámili plány na nasadenie ďalších tankov a delostrelectva v pobaltských štátoch. Od vypuknutia krízy na Ukrajine aliancia NATO hromadne prepravuje ťažkú vojenskú techniku na východ. V minulom roku sa uskutočnilo viac než 3.200 vojenských transportov len cez Rakúsko, aj keď Rakúsko nie je členom NATO a vo svojej ústave sa zaviazalo k neutralite. Aj Nemecko hrá kľúčovú úlohu v plánoch NATO. Na Ukrajine západné vojenská aliancie nedávno vykonali manévre s názvom “Rapid Trident” a “Sea Breeze”, ktorých sa zúčastnil aj nemecký Bundeswehr. Aj keď NATO popiera, že cvičenie malo scenár “skutočných svetových udalostí”, kritici tieto akcie vidia ako “súčasť eskalačnej politiky”.

Ruská obranná doktrína počíta s použitím jadrových zbraní iba ako s poslednou možnosťou obrany. USA rozmiestňujú v Európe nové jadrové zbrane úplne nelogicky, lebo ak sa Rusko nebude musieť brániť agresii na svoju krajinu, nikdy jadrové zbrane nepoužije

Americkú vládu zrejme tiež priťahuje scenár jadrovej vojny. Pentagon sa vo svojom plánovaní odvoláva na ruskú obrannú doktríny, podľa ktorej si krajina zachováva jadrový útok ako poslednú možnosť obrany. “Doktrína neznamená, že sa tak skutočne stane, ale bolo by nezodpovedné tento scenár nepremyslieť. Zakaždým, keď sa odniekiaľ ozve slovné spojenie jadrový útok, máme pádny dôvod na obavy bez ohľadu na to, odkiaľ hrozba pochádza,” povedal zástupca amerického ministerstva obrany. Čoskoro sa v Európe objavia nové jadrové zbrane USA, ktoré majú byť rozmiestnené na nemeckej pôde, hoci v roku 2009 bolo rozhodnuté o zrušení amerických jadrových zbraní. Rusko už stihlo oznámiť protiopatrenia, napríklad rozmiestnenie ruských balistických striel typu Iskander na poľských hraniciach, ako povedal ruský vojenský zástupca.

Hoci Pentagon plánuje len vojnové hry, vyslal Rusku jasný signál.