Keďže Spojené štáty a NATO v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine nasadzujú do východnej Európy personál a vybavenie, zraniteľní spojenci, ako napríklad Lotyšsko, sa snažia posilniť svoju obranu v obave, že budú ďalšími napadnutými krajinami.

Podobne ako Ukrajina, ktorá nie je členom NATO, ale je považovaná za blízkeho partnera aliancie, aj krajiny najbližšie k Rusku tvrdia, že zúfalo potrebujú viac západnej vojenskej pomoci. Je nevyhnutné vyzbrojiť sa rovnako ako Ukrajina, povedal lotyšský minister obrany Artis Pabriks počas návštevy ministra obrany Lloyda Austina tento mesiac, pretože existuje reálne riziko, že vojna “príde k našim hraniciam”.

Bidenova administratíva prisľúbila, že v regióne zintenzívni spoločné cvičenia na zdokonalenie spôsobilosti protivzdušnej obrany a ďalších dôležitých bojových zručností, a to nielen v Lotyšsku, ale aj v celom Pobaltí a v ďalších krajinách, ktoré sú v dosahu ruských síl. V celej Európe je rozmiestnených približne 100 000 amerických vojakov, čo predstavuje nárast o 20 000 za posledné mesiace, pričom ťažisko sa stále viac sústreďuje na východe. Ale pre tých, ktorí sú na prahu Ruska, je to stále málo.

Členovia NATO susediaci s Ruskom a Bieloruskom, ktoré bolo kedysi považované za nárazníkový štát a od začiatku vojny na Ukrajine funguje ako predsunutá operačná základňa ruských vojsk, sú podľa nich radi, že Spojené štáty spolu s európskymi finančnými mocnosťami prijali názor, že Rusko predstavuje pre Západ existenčnú hrozbu.

Vojenské investície uskutočnené za posledných šesť mesiacov sú prijímané s vďakou, ale lídri v regióne sa domnievajú, že aliancia musí byť z dlhodobého hľadiska agresívnejšia. Uvedomujú si odpor niektorých častí Kongresu voči presunu väčšieho počtu amerického personálu do Európy v čase rastúceho napätia s Čínou, ale väčšina z nich trvá na tom, že väčšia americká prítomnosť v Európe je nevyhnutná na udržanie Moskvy na uzde.

Predstavitelia pobaltských a východoeurópskych krajín tvrdia, že ešte dôležitejšie je zrýchlenie obranných výrobných liniek, aby sa urýchlilo plnenie dlhodobých objednávok na zbrane, ktoré tieto frontové krajiny podľa svojich slov potrebujú.

“HIMARS, Reaper, protiraketové radary: to je to, čo budeme najviac potrebovať z hľadiska vojenskej smrtiacej sily, ktorá je nevyhnutne potrebná na odstrašenie Ruska,” povedal v rozhovore Kusti Salm, generálny tajomník estónskeho ministerstva obrany. Mal na mysli vysoko mobilné delostrelecké raketové systémy, bezpilotné lietadlá schopné vykonávať sledovanie a presné údery a technológie používané na detekciu prichádzajúcej paľby.

“Sme na hranici rizika,” povedal Salm” ktorá sa týka niektorých našich rezerv. … A viem, že to isté robia aj ďalší spojenci. Takže jediným riešením je rýchle zvýšenie výrobnej sily a uistenie sa, že politický rámec a financovanie politiky signalizujú podporu pre túto oblasť.”

Začiatkom tohto roka Kongres schválil stovky miliónov dolárov na podporu, výcvik a vybavenie zahraničných krajín, ktoré pomáhali vojnovému úsiliu na Ukrajine – do tejto kategórie patria všetky frontové štáty NATO. Súčasťou tohto balíka je aj pomoc vláde v Kyjeve vo výške 40 miliárd dolárov.

Súčasťou iniciatívy je aj urýchlenie úsilia o nahradenie systémov sovietskej výroby, ktoré mnohé štáty zapojené do vojny urýchlene dodali na Ukrajinu na začiatku konfliktu, zbraňami podľa štandardov NATO. Mnohé z týchto krajín tiež dodávali Ukrajine ťažké zbrane kompatibilné s NATO z vlastných zásob.

Vysokopostavený predstaviteľ americkej obrany, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity na základe základných pravidiel stanovených Pentagónom, uviedol, že v prípade Lotyšska sa jeho vláda cítila spokojná s poskytnutím niektorých zbraní Ukrajine, pretože ruské sily, ktoré boli umiestnené v blízkosti ich spoločných hraníc, boli stiahnuté, aby sa zapojili do vojnového úsilia.

Podľa tohto predstaviteľa však nepriateľstvo Moskvy voči NATO zostáva nezmenené a západné krajiny musia tieto kapacity v určitom okamihu doplniť. Úradník neuviedol, ako dlho to môže trvať. Spojené štáty chcú, aby pobaltské krajiny vybudovali výcvikové strediská a inú vojenskú infraštruktúru, dodal úradník, pričom poznamenal, že americká bezpečnostná pomoc pre tento región sa tento rok zvýšila na 180 miliónov dolárov.

Poľský pridelenec obrany, brigádny generál Krzysztof Nolbert, v rozhovore povedal, že “víťazstvo v tejto vojne je absolútne nevyhnutné pre bezpečnosť v Európe”. Nolbert dodal, že Poľsko je tretím najväčším darcom ukrajinskej armáde a pravidelne vyzýva Západ, aby Kyjev podporoval “rozhodnejšie”, a to aj prostredníctvom vyslania stíhačiek.

Poľskí predstavitelia sa zároveň domnievajú, že by výrazne pomohlo ich vlastnej obrannej pozícii, keby Spojené štáty mohli urýchliť dodávky niektorých zbraní, ktoré už Varšava dostala sľúbené. Poľsko očakáva raketové batérie Patriot, stíhačky HIMARS, stíhačky F-16 a bojové tanky Abrams, a to všetko podľa viacročných harmonogramov stanovených pred ruskou inváziou na Ukrajinu.

Podľa ľudí oboznámených s rozhovorom, ktorí hovorili pod podmienkou anonymity, aby podrobne opísali súkromný rozhovor, šéf poľského úradu pre národnú bezpečnosť Pawel Soloch nedávno hovoril s poradcom prezidenta Bidena pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom o potrebe, aby obranná výroba lepšie reagovala na stupňujúce sa hrozby, pričom na neho urobil dojem, že protokoly o financovaní americkej zahraničnej armády potrebujú modernizáciu. Biely dom bezprostredne nereagoval na žiadosť o komentár k charakteristike ich diskusie.

“Viem, že pracujú maximálne rýchlo,” povedal Nolbert. Dodal však: “Je to mimoriadna situácia. Potrebujeme to teraz.”

Lotyšský minister obrany Pabriks medzitým tento mesiac novinárom povedal, že jeho krajina sa snaží získať sofistikované raketové delostrelectvo dlhého doletu, ktoré znepokojuje ruské jednotky na východe Ukrajiny, a systémy protivzdušnej a pobrežnej obrany, ktoré sú pre krajiny so skromným rozpočtom vo všeobecnosti nedostupné.

Lotyšsko teraz považuje hranice s Bieloruskom a Ruskom za jedno a to isté, povedal Pabriks, a jeho predstavitelia pozorne sledujú, čo sa deje na druhej strane s pomocou spravodajských informácií poskytnutých Spojenými štátmi a ďalšími partnermi.

V Lotyšsku je v súčasnosti nasadených približne 600 Američanov, pričom minulú zimu ich bolo približne 100.

Vytrvalé rozmiestňovanie vojakov a zbraní NATO v krajinách pozdĺž ruského krídla je stratégiou, ktorú západní vojenskí predstavitelia nazývajú obrana dikobraza. Jej cieľom je znepríjemniť myšlienku invázie vojnovým plánovačom protivníka tým, že demonštruje, že jednotky NATO sa môžu okamžite zmobilizovať a podporiť spojencov, ktorí sú už posilnení západným výcvikom a vybavením.

Počas zastávky na lotyšskej leteckej základni Lielvarde, kde sa usadili americké jednotky, si Austin vypočul lotyšského príslušníka, ktorý sa priznal, že sa ako prvý vo svojej krajine vrátil z výcviku vrtuľníkov Black Hawk v Spojených štátoch. V posledných rokoch sa lotyšskí piloti viac zameriavali na misie, ako je pátranie a záchrana, povedal ministrovi obrany, ale teraz vie lietať v boji.

Na stretnutí sa však zdôraznilo, že výzvy pretrvávajú. Jeden americký vojak, ktorý sem bol vyslaný z Ohia, prezradil, že je často ťažké spolupracovať s lotyšskými kolegami osobne. Ako povedal vojak, sídlia hodinu cesty od seba a chýba im doprava.

“Budeme na tom pracovať,” odpovedal Austin. “Vyriešime to. … Budeme sa snažiť, aby sme poznali ľudí, po ktorých boku sme odhodlaní bojovať, a aby ste mali možnosť vidieť časť krajiny, ktorú možno budete musieť jedného dňa chrániť.”

Pabriks zaznel naliehavejším a zlovestnejším tónom, keď zhromaždeným vojakom povedal: “Ak sa niečo stane na našich hraniciach, sme pripravení zomrieť.”