“Škola bola zriadená ako osobitná škola pre deti s mentálnym postihnutím v roku 1960. Budova bola na mieste terajšieho supermarketu na Nábrežnej ulici. Tá dnešná bola účelovo postavená a fungujeme v nej od roku 1990,” načrtla pre TASR riaditeľka Spojenej školy internátnej Anna Beláčková.

Kým dnes sa škola zameriava na deti s mentálnou retardáciou, v minulom režime na vtedajších osobitných školách bol systém iný, spomenula Beláčková, ktorá je v školstve desiatky rokov. “Za bývalého režimu totižto k nám chodili aj deti s hraničným pásmom. To boli deti, ktoré mali problémy s učením, ale pri veľkej snahe učiteľov a rodičov v bežných základných školách to mohli zvládnuť. Možno aj desať rokov a aj viac je to tak, že my nemôžeme prijať deti s hraničným pásmom. Je hranica, ktorá je daná radou psychológov. My vzdelávame deti s mentálnou retardáciou, nemôže sa stať, že vzdelávame zdravé dieťa,” vysvetlila. Za bývalého režimu tak podľa nej do osobitných škôl chodilo viac detí. “Bolo aj 230 detí, väčšinou to boli s hraničným pásmom a deti s ťažkým postihnutím, ktoré teraz vyučujeme, boli po starom nevzdelávateľné. Teraz taký výraz neexistuje, každé dieťa je vzdelávateľné a má právo na vzdelanie, aj keď iba leží,” zdôraznila.

Vzdelávacia inštitúcia má tri organizačné zložky – Špeciálnu základnú školu internátnu, kde si deti plnia povinnú školskú dochádzku, od roku 2007 Praktickú školu s dvoma triedami, kde sa žiaci pripravujú v podstate na povolanie a od tohto roka i Špeciálnu materskú školu. Pri škole je zriadené i Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva.

“Máme takú vnútornú štruktúru, A, B, C variant. V tom A variante máme deti s ľahkým mentálnym postihnutím, B variant je stredné postihnutie a C variant sú ťažké mentálne postihnutia, kde máme tri triedy. V rámci neho máme aj elokované pracovisko v Domine na Veternej ulici, tam máme päť našich detí a ďalšiu triedu máme aj v Novom domove na sídlisku Kopanice,” priblížila Beláčková. Učiteľky zo spojenej školy tiež podľa nej vzdelávajú aj deti v dvoch triedach v škole pri bojnickej nemocnici, kde sú školáci hospitalizovaní. Škola má i tri autistické triedy a štyri v prípravnom ročníku.

Vyučovací proces v škole je prispôsobený podľa variantov zdravotného znevýhodnenia. “Niektorí ľudia si myslia, že my snáď máme aj tie predmety iné, ale máme presne také isté predmety ako v bežnej základnej škole. Akurát, že to učivo je, samozrejme, redukované, rozložené. V prvom ročníku základnej školy sa dieťa musí naučiť čítať, my to máme rozložené trebárs na dva roky. Niečo sa doberie dokonca v treťom ročníku. Čiže to učivo je viac rozložené, menej náročné, v triede je menší počet detí, keďže potrebujú individuálny prístup,” opísala riaditeľka školy. Vo vyšších ročníkoch je v triedach maximálne desať detí, v prípravnom a prvom ročníku je to maximálne šesť.

V autistických triedach zabezpečuje škola takzvaný teach program, čo je kartičkový systém. Minulý školský rok mala škola dve, v tomto školskom roku má už tri autistické triedy. “Ide o nárast a bude aj do budúcna. V našej škôlke máme desať autistických detí, ale je to o rodičoch, keď sa rozhodnú, deti môžu ísť aj do bežnej základnej školy,” poznamenala riaditeľka.

“Každé dieťa prechádza vyšetrením, bez toho to nejde, pretože každé jedno dieťatko u nás je s nejakým hendikepom, čiže primárna porucha, ktorou sa my zaoberáme, je mentálna retardácia. Ale ono to ide väčšinou ruka v ruke aj s poruchou reči alebo nejakými inými pridruženými chorobami,” vysvetlila Beláčková.

Žiaci väčšinou zostávajú po prípravných ročníkoch na miestnej základnej škole, ale existuje aj možnosť, že keď za rok naberú to, čo im predtým chýbalo a urobí sa im rediagnostika, ktorá to potvrdí, tak môžu ísť na klasickú základnú školu. Rediagnostikou prechádzajú i deti v prvom ročníku.

Minulý rok prešla budova školy aj rekonštrukciou z eurofondov. Zateplila sa fasáda, urobila sa nová strecha, pred dvoma rokmi zrekonštruovala výmenníková stanica a vykurovanie. Budova má i nové okná.

Školu v súčasnosti navštevuje 181 dievčat a chlapcov. Súčasťou vzdelávacej inštitúcie je i školský internát s kapacitou 35 lôžok, kde je aktuálne ubytovaných 32 detí z regiónu. Zo špeciálnej základnej školy je to 15 detí a ďalšie sú z odborného učilišťa na Nábreží J. Kalinčiaka. O školákov sa stará v súčasnosti 35 učiteľov, sedem vychovávateľov, dve pomocné vychovávateľky, štyri asistentky, v špeciálnej materskej škole sú to štyri učiteľky a jedna asistentka.

Deti zo Spojenej školy internátnej v Prievidzi majú i terapeutickú izbu

Do viacerých projektov, ktoré majú obohacovať vyučovací proces a viesť deti i k rozvíjaniu svojich zručností, sa zapája Spojená škola internátna v Prievidzi. Jej žiaci majú k dispozícii i terapeutickú multisenzorickú miestnosť v rámci projektu Snoezelen.

Na zvýšený počet hodín pracovného vyučovania v škole reaguje projekt pod názvom Babičkina záhrada. Ten podľa riaditeľky spojenej školy Anny Beláčkovej vznikol viac-menej spontánne. “Snažíme sa viesť deti k pracovným zručnostiam, okrem iného aj na pozemku. Aby niečo po sebe videli. Máme aj zanietených učiteľov, ktorí sa venujú záhrade a kvetinám, pomaly sme si preto začali robiť záhradu. Pestujeme tam rôzne kvetiny, ktoré sú na to nenáročné,” priblížila. K Babičkinej záhrade pribudol aj ďalší projekt pod názvom Búdkovo. “Na hodinách pracovného vyučovania vytvárajú naši učitelia so žiakmi drevené búdky, ktoré nafarbia a dávajú ich na dvor. Dokonca máme aj takzvaný hmyzí dom, tomu sme sa tento rok intenzívnejšie venovali,” doplnila.

S cieľom relaxácie pre deti zabezpečila škola v rámci projektu Snoezelen vo svojich priestoroch i multisenzorickú miestnosť. Vybudovala ju svojpomocne a otvorila v októbri 2012. “Venujú sa tomu učiteľky, ktoré prešli určitým školením. Väčšinou tam chodia deti s ťažkým mentálnym postihnutím, alebo ak majú aj nejaké telesné postihnutie. Chodia tam veľmi radi, majú tam guličkový bazén, rôzne podnety, prostredníctvom ktorých rozoznávajú farby, rozvíjajú si jemnú a hrubú motoriku. Máme tam bielu i tmavú miestnosť, ktorá funguje na akési upokojenie. Keď sú deti hyperaktívne a je nejaký problém, tak sa im tam učiteľka venuje,” opísala Beláčková. Multisenzorickú miestnosť využívajú aj deti, ktoré navštevujú poradňu vedľa školy.

Osadenstvo školy sa venuje i zdravej výžive, z rozvojových projektov ministerstva školstva získalo vlani financie na zakúpenie odšťavovača. “Hlavne v jesenných a zimných mesiacoch zakupujeme ovocie, najmä jablká a zeleninu a učiteľky na hodinách, keď je to zakomponované v učive, ho odšťavujú a potom chodia po celej škole a ponúkajú nám šťavy,” dodala riaditeľka.

Škola sa zapojila i do projektu Osmijanko, v rámci ktorého sa venuje rozvoju čitateľskej gramotnosti. Tiež spolupracuje s políciou v rámci preventívnych aktivít či so štátnymi lesmi. Funguje tam totiž tradícia, že prváci s učiteľkou na konci školského roka vždy zasadia jeden strom na dvore.

Od septembra začala v Prievidzi pôsobiť špeciálna materská škola

Dve triedy Špeciálnej materskej školy v Prievidzi navštevuje zatiaľ 15 detí so zdravotným znevýhodnením. Škôlka, ktorá je súčasťou Spojenej školy internátnej, začala pôsobiť v metropole hornej Nitry len tento september. Do budúcna by sa mohla ešte rozšíriť.

Špeciálna materská škola na Športovej ulici v Prievidzi v budove bežnej škôlky vznikla na popud rodičov. Do septembra osem detí so zdravotným znevýhodnením chodilo do triedy v rámci bežnej materskej školy na sídlisku Kopanice v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. “Bola tam len jedna trieda, nevyhovovalo to, keďže požiadavka zo strany rodičov bola väčšia,” povedala pre TASR riaditeľka Spojenej školy internátnej Anna Beláčková.

Samospráva preto oslovila spojenú školu, ktorá už skúsenosti so vzdelávaním zdravotne znevýhodnených deti má, či by sa nechcela venovať deťom už od predškolského veku. “V spolupráci s naším zriaďovateľom, čo je Okresný úrad, odbor školstva v Trenčíne, sme sa teda rozhodli, že požiadame o zaradenie do siete, no a samozrejme podarilo sa. Veľmi sa tomu tešíme, lebo to bolo veľmi potrebné. Rodičia sú neskutočne spokojní, že deti nie sú nejako odsúvané, pretože oni v bežnej materskej škôlke nemôžu byť. Potrebujú taktiež individuálny prístup. Tých detí je tam menej,” spomenula riaditeľka školy.

Deti zo špeciálnej školy majú rôzne diagnózy. “Z 15 detí je tam desať autistov. Žijú si vo svojom vlastnom svete, potrebujú iný prístup ako zdravé deti,” doplnila Beláčková.

Dievčatá a chlapci, ktorí navštevujú novú škôlku, si najskôr museli na nové prostredie zvyknúť, absolvovali preto ešte adaptačný pobyt. “Už nám tam dokonca niektoré aj spávajú, adaptačný proces sa pomaly končí a môžem povedať, že asi 80 percent detí to tam zvláda,” skonštatovala riaditeľka školy. Každé dieťa má vypracovaný svoj vlastný individuálny vzdelávací plán, ktorý sa spracováva každé tri mesiace. Ďalšou veľmi dôležitou súčasťou výuky je individuálna logopedická intervencia, ktorá sa poskytuje tri hodiny týždenne. O škôlkarov sa v súčasnosti starajú štyri učiteľky a jedna asistentka.

Spojená škola internátna podľa Beláčkovej už teraz registruje ďalšie požiadavky od rodičov na umiestnenie detí, čím by sa mohla vytvoriť v materskej škole na Športovej ulici ešte jedna trieda.