“Európa kríva na všetkých dvadsaťosem párov nôh, a to chce pribrať ďalšie (balkánske) štáty, aby krívala ešte viac… a kríva aj vnútri svojho “tvrdého jadra”, a tak sa aspoň dvaja politici rozhodli, že niečo urobia sami…,” uviedla v úvode Spencerová.
Podľa českej odborníčky na medzinárodné vzťahy síce majú nemecká kancelárka Merkelová a francúzssky prezident Macron z rôznych dôvodov domáci problém s “reprezentatívnosťou”, ale aj tak sa ich krajiny spájajú do “akéhosi predvoja budúcej ideálnej Európskej únie”, bez toho, aby bolo jasné, v čom že bude všetko spočívať alebo či ich bude niekto nasledovať.
Podľa Spencerovej formulácie jednotlivých bodov vzájomnej dohody z Aachenu sú navyše tak vágne, že skôr ukazujú na mieru pretrvávajúcich nezhôd ako opačne.
“Európa dnes potrebuje oživenie viery vo význam solidarity a jednoty a chcem veriť, že francúzsko-nemecká spolupráca tomuto cieľu poslúži,” pripomína Spencerová slová šéfa Európskej rady Donalda Tuska, hoci ani najväčší euronadšenci podľa nej nemôžu byť nadšení z toho, že Berlín s Parížom nechávajú všetkých ostatných za sebou.
“Naopak, reálne hrozí, že sa tektonické zlomy vnútri EÚ len prehĺbia,” upozornila.
Brusel je podľa jej slov toho názoru, že členovia EÚ typu Poľska, Maďarska alebo Rumunska, ktoré navyše aktuálne Únii predsedá, razia “demokraciu ruského typu”.
Podľa Spencerovej je zaujímavé aj to, že ani skutočnosť, že keď Merkelová s Macronom hovoria o nutnosti spoločnej “obrannej kultúry”, narážajú napríklad na fakt, že len šesť z 28 štátov má stíhačky európskej produkcie, zvyšok nakupuje v USA.
“Skrátka, kľúčová otázka znie: Povedali si Merkelová s Macronom niečo ako “po nás potopa”?”, pýta sa na záver česká novinárka.