Macron počas samitu G7: “Žijeme na konci západnej hegemónie, svetový poriadok sa otriasa”. Spencerová: Je fascinujúci

Bratislava 31. augusta 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Ludovic Marin)

Česká novinárka a publicistka Tereza Spencerová vo svojom komentári zhrnula postoj francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona k sankciám voči Rusku

Pretože, len čo americký prezident Donald Trump odišiel zo samitu G7 v Biarritzi, prevzal situáciu podľa novinárky znova francúzsky prezident Macron a pokúsil sa určiť “témy, o ktorých sa začne hovoriť”.

“Žijeme na konci západnej hegemónie,” vyhlásil Macron a poukázal na rastúci vplyv Číny a Ruska.

“Svetový poriadok sa otriasa ako nikdy predtým. Otriasa sa kvôli chybám, ktorých sa Západ dopustil v niektorých krízach, ale aj v kvôli voľbe správania v USA v posledných niekoľkých rokoch – a netýka sa to len súčasnej administratívy.”

Novinárka ale podotýka, že tieto voľby sú ovplyvňované konfliktmi na Blízkom východe a aj na iných miestach, čo vedie k nevyhnutnosti prehodnotiť vojenské a diplomatické stratégie.

A akonáhle Macron konštatoval realitu, z ktorej sa ale sám akoby vyčlenil, pokračoval rovnako razantne vyhlásil: “Odstrkovať Rusko od Európy je zásadná strategická chyba.”

“Buď Rusko tlačíme do izolácie, čo len navýši napätie, alebo Rusko dotlačíme k väčšiemu spojenectvu s inými mocnosťami typu Čína, čo nebude v našom záujme,” vyhlásil Macron a vyzval na “prehodnotenie” vzťahov s Ruskom. Pretože inak podľa neho hrozí, že Európa uviazne v “zamrznutých konfliktoch” a zostane priestorom “strategického boje medzi USA a Ruskom”.

“Niektorí naši partneri nás budú ďalej tlačiť k uvaľovanie ďalších sankcií, ale to nie je v našom záujme,” upozornil.

Macron tiež vyhlásil, že potrebujeme v Európe budovať architektúru dôvery. Podľa Spencerovej ale nie je úplne jasné, či mal Macron k podobným vyhláseniam súhlas od “Merkelovej, alebo od Milióna chvíľok, alebo od Kalouska s Petříčkem. Ale fascinujúci je Macron ako samozvaný nový líder novej Európy a téma, o ktorej by sa malo hovoriť”,” konštatuje v závere novinárka.

Orbán: Západní pokrytci využili sankcie, aby nás dostali z Ruska a Číny

Aj maďarský premiér Viktor Orbán obvinil, v prípade vzťahov Európy s Ruskom a Čínou, západné štáty z obrovského pokrytectva. Podotkol, že Západ uvaľuje na Rusko a Čínu sankcie, zakazuje stredoeurópskym krajinám obchodovať s týmito veľmocami, ale sám s nimi veselo obchoduje, pričom rozsah obchodov Západu s Ruskom a Čínou rýchlo narastá.

“Západní pokrytci využili sankcie, aby nás dostali z Ruska a Číny,” zdôraznil Viktor Orbán.

Vyzval preto, aby sa stredoeurópske krajiny vzdali nezmyselnej politiky sankcií a iných nezmyslov a aktívnejšie rozvíjali obchodné vzťahy s Ruskom a Čínou.

Goga: Sankcie voči Ruskej federácii prestávajú zaujímať aj Nemecko

Sankcie voči Rusku kritizujú aj viacerí slovenskí politici. Napríklad Ľudovít Goga vyhlásil, že protiruské ekonomické sankcie Európskej únie sa míňajú účinku. Navyše, niektoré popredné európske krajiny ich obchádzajú a prestávajú sa nimi zaoberať.

Goga tiež poznamenal, že sankcie voči Ruskej federácii prestávajú zaujímať aj Nemecko. “Ekonomický dopad sankcií v EÚ najviac pocítili priemyselne vyspelé krajiny. Zníženie vývozu a obchodných kontraktov znamená miliardové straty a v niektorých prípadoch aj krach firiem,” upozornil opozičný poslanec.

Podľa Gogu Nemecko napriek platným sankciám v roku 2018 investovalo historicky najviac v Ruskej federácii, a to presne 3.2 miliardy eur. “Od začiatku ruských sankcií vynútených Spojenými štátmi bolo jasné, že to na ekonomiky európskych štátov bude mať negatívny dopad.”

“Pre Nemecko bolo Rusko vždy jedným z najvýznamnejších trhov. Nemecké firmy sa na margo sankcií rozhodli presunúť kapitál priamo do Ruska keďže si veľmi rýchlo uvedomili, že risk americkej “nevôle” z neuposlúchnutia ich direktív je stále nižší ako zisk z historického ekonomického partnerstva s Ruskom.”

Doplnil, že Nemecko sa rozhodlo ignorovať aj vyhrážky smerom k výstavbe plynovodu Nord Streamu 2 cez Baltické more priamo do Nemecka, na výstavbe ktorého sa podieľajú nemecké, rakúske, holandské a iné európske plynárenské spoločnosti. Nemecko sa teda otvorene rozhodlo nasledovať cestu svojich vlastných záujmov. Ako ináč si máme podľa jeho slov vysvetliť účasť nemeckého ministra hospodárstva na otvorení fabriky Mercedes Benz v Rusku.

Záverom napísal, že pre Slovensko, Nemecko či celú Európu predstavuje Rusko enormný trh, ktorý sa nachádza prakticky za našimi hranicami, kde kúpna sila a dopyt po kvalitných európskych výrobkoch stále rastie. “Tak ako aj Nemecko, Slovensko sankciami utrpelo najvýraznejšie v exporte automobilov, ktoré tvorilo najväčší podiel nášho vývozu do Ruska, no pozadu neostali ani naši mliekari. Je na čase ísť nemeckým príkladom a hľadieť na záujmy vlastných občanov.”