Ako ukazujú výskumy čínskych vedcov z Dukeovej Kunshanskej univerzity, v tých dňoch, keď je nebo modré a vzduch sa zdá byť čerstvý, na zemskom povrchu sa vytvára veľa takzvaného troposférického ozónu.
Na rozdiel od stratosférického ozónu, ktorý chráni Zem pred slnečnou radiáciou a ktorého znižovania následkom emisií skleníkových plynov sa tak boja ekológovia, troposférický ozón je naopak po človeka škodlivý. Jeho pôsobením je poškodzovaný imunitný systém človeka, dochádza k zhoršovaniu kardiovaskulárnych a respiračných ochorení.
Tento problém je mimoriadne aktuálny na území Ázie, kde je úroveň emisií skleníkových plynov vysoká a kde úrady aktívne bojujú za čisté nebo.
Podľa výpočtov, ktoré uvádzajú vedci z Kunshanskej univerzity, k trom štvrtinám všetkých úmrtí v roku 2016 priamo alebo nepriamo súvisiacich s pôsobením ozónu došlo v Ázii.
316 tisíc ľudí zomrelo v Číne, zatiaľ čo na všetky neázijské regióny sveta pripadlo 264 tisíc takýchto prípadov.
Znamená to, že prístup k ochrane životného prostredia sa môže zmeniť? Riaditeľ Jün-nanského Centra výskumu ekológie a poľnohospodárstvo Na Zhongyuan povedal v interview pre Sputnik, že nemožno jednoznačne povedať, že je ozón škodlivý. Je to rovnaké ako s jedmi, ktoré môžu byť súčasne užitočné aj škodlivé v určitých podmienkach.
Podľa odborníkových slov hlavnou úlohou ekologickej práce je optimalizácia kvality života ľudí v súčasných podmienkach.
“Na jednej strane, ak na Zemi nebude ozón, nič živého nedokáže prežiť, pretože ozón chráni pred slnečnou radiáciou. Dokonca aj niektoré choroby sa liečia iba v podmienkach vysokého obsahu kyslíka, ako napríklad liečenie v hyperbarických komorách. V takých podmienkach na organizmus pôsobí oveľa viac kyslíka než pri normálnych podmienkach a človeku je tak poskytované efektívne liečenie.”
“Na druhej strane prílišné okysličenie tiež škodí živým organizmom, pretože ozón poškodzuje dýchací systém, znižuje funkciu pľúc. Kľúčom k životu je získavanie energie. Množstvo a kvalita získanej energie sú kľúčovými podmienkami redoxnej reakcie,” uviedol.
“Ozón je neoddeliteľným prvkom prírodnej evolúcie a nemožno ho proste len tak vyhlásiť za nebezpečný. Treba sa pozrieť na jeho koncentráciu, pochopiť, či sa nachádza v prípustnej norme pre človeka, pretože pri normálnych hodnotách hrá dôležitú úlohu pri zabezpečovaní životnej aktivity.”
“K zníženiu škodlivého pôsobenia ozónu treba pristupovať z dvoch strán: po prvé je nutné kontrolovať podmienky životného prostredia a snažiť sa obnoviť prirodzené podmienky, ako je zvýšenie účinnosti fotosyntézy a tiež zvýšenie účinnosti a rýchlosti samočistenia kyslíka a vodíka v atmosfére, zlepšovať kvalitu vzduchu. Po druhé, živé organizmy musia zvyšovať svoju odolnosť voči stresu,” dodal.
“Čo sa týka obmedzenia zdrojov znečistenia, takých ako sú automobily, továrne a pod., domnievam sa, že sa nikto v súčasnom svete nemôže vzdať cestovania autom, lietadlom, loďou. Nemôžeme sa vrátiť do doby kamennej, žiť v jaskyniach. Sú to všetko znaky modernej civilizácie. Ľudia musia postupne zlepšovať životné podmienky a životné prostredie. Nikto nemôže zastaviť rozvoj vedecko-technickej civilizácie. Kľúčovou otázkou je to, ako môžeme využiť dokonalé vedecko-technické prostriedky, vedecké myšlienky a metódy na kontrolu a odstránenie všetkých negatívnych následkov vedy a techniky.”
Mimochodom, vedci z Kunshanskej univerzity vôbec nevyzývajú k tomu, aby sme prestali bojovať proti smogu kvôli problému s ozónom. Vysvetľujú: troposférický ozón vzniká následkom fotochemickej reakcie, do ktorej vstupujú prchavé organické zlúčeniny a oxidy uhlíka. Tieto látky, ktoré sú nazývané tiež prekurzory ozónu, sa tiež objavujú v dôsledku zvýšených emisií do atmosféry.
Preto vedci zdôrazňujú, že úrady a ekológovia musia venovať pozornosť aj boju proti emisiám týchto látok a nesústrediť svoju pozornosť len na znižovanie obsahu mikročastíc PM 2.5 vo vzduchu. Pokiaľ bude dochádzať k zníženiu emisií vo všetkých smeroch, bude to mať pozitívny vplyv na ekológiu.
Ak sa však zameriame iba na zníženie smogu, svet bude mať nový problém, s ktorým bude potom rovnako ťažké bojovať, dochádzajú k záveru vedci.