Peking 2. marca 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Anton Denisov)
Čistý vzduch môže byť nebezpečný, prišli k záveru čínski vedci. Čína už mnoho rokov bojuje s emisiami skleníkových plynov, ktoré údajne ničia ozónovú vrstvu ochraňujúcu všetko živé na Zemi pred účinkami slnečnej radiácie. Teraz sa však ukázalo, že príliš veľa ozónu môže byť pre človeka rovnako nebezpečné
Ako ukazujú výskumy čínskych vedcov z Dukeovej Kunshanskej univerzity, v tých dňoch, keď je nebo modré a vzduch sa zdá byť čerstvý, na zemskom povrchu sa vytvára veľa takzvaného troposférického ozónu.
Na rozdiel od stratosférického ozónu, ktorý chráni Zem pred slnečnou radiáciou a ktorého znižovania následkom emisií skleníkových plynov sa tak boja ekológovia, troposférický ozón je naopak po človeka škodlivý. Jeho pôsobením je poškodzovaný imunitný systém človeka, dochádza k zhoršovaniu kardiovaskulárnych a respiračných ochorení.
Tento problém je mimoriadne aktuálny na území Ázie, kde je úroveň emisií skleníkových plynov vysoká a kde úrady aktívne bojujú za čisté nebo.
Podľa výpočtov, ktoré uvádzajú vedci z Kunshanskej univerzity, k trom štvrtinám všetkých úmrtí v roku 2016 priamo alebo nepriamo súvisiacich s pôsobením ozónu došlo v Ázii.
316 tisíc ľudí zomrelo v Číne, zatiaľ čo na všetky neázijské regióny sveta pripadlo 264 tisíc takýchto prípadov.
Znamená to, že prístup k ochrane životného prostredia sa môže zmeniť? Riaditeľ Jün-nanského Centra výskumu ekológie a poľnohospodárstvo Na Zhongyuan povedal v interview pre Sputnik, že nemožno jednoznačne povedať, že je ozón škodlivý. Je to rovnaké ako s jedmi, ktoré môžu byť súčasne užitočné aj škodlivé v určitých podmienkach.
Podľa odborníkových slov hlavnou úlohou ekologickej práce je optimalizácia kvality života ľudí v súčasných podmienkach.
“Na jednej strane, ak na Zemi nebude ozón, nič živého nedokáže prežiť, pretože ozón chráni pred slnečnou radiáciou. Dokonca aj niektoré choroby sa liečia iba v podmienkach vysokého obsahu kyslíka, ako napríklad liečenie v hyperbarických komorách. V takých podmienkach na organizmus pôsobí oveľa viac kyslíka než pri normálnych podmienkach a človeku je tak poskytované efektívne liečenie.”
“Na druhej strane prílišné okysličenie tiež škodí živým organizmom, pretože ozón poškodzuje dýchací systém, znižuje funkciu pľúc. Kľúčom k životu je získavanie energie. Množstvo a kvalita získanej energie sú kľúčovými podmienkami redoxnej reakcie,” uviedol.
“Ozón je neoddeliteľným prvkom prírodnej evolúcie a nemožno ho proste len tak vyhlásiť za nebezpečný. Treba sa pozrieť na jeho koncentráciu, pochopiť, či sa nachádza v prípustnej norme pre človeka, pretože pri normálnych hodnotách hrá dôležitú úlohu pri zabezpečovaní životnej aktivity.”
“K zníženiu škodlivého pôsobenia ozónu treba pristupovať z dvoch strán: po prvé je nutné kontrolovať podmienky životného prostredia a snažiť sa obnoviť prirodzené podmienky, ako je zvýšenie účinnosti fotosyntézy a tiež zvýšenie účinnosti a rýchlosti samočistenia kyslíka a vodíka v atmosfére, zlepšovať kvalitu vzduchu. Po druhé, živé organizmy musia zvyšovať svoju odolnosť voči stresu,” dodal.
“Čo sa týka obmedzenia zdrojov znečistenia, takých ako sú automobily, továrne a pod., domnievam sa, že sa nikto v súčasnom svete nemôže vzdať cestovania autom, lietadlom, loďou. Nemôžeme sa vrátiť do doby kamennej, žiť v jaskyniach. Sú to všetko znaky modernej civilizácie. Ľudia musia postupne zlepšovať životné podmienky a životné prostredie. Nikto nemôže zastaviť rozvoj vedecko-technickej civilizácie. Kľúčovou otázkou je to, ako môžeme využiť dokonalé vedecko-technické prostriedky, vedecké myšlienky a metódy na kontrolu a odstránenie všetkých negatívnych následkov vedy a techniky.”
Mimochodom, vedci z Kunshanskej univerzity vôbec nevyzývajú k tomu, aby sme prestali bojovať proti smogu kvôli problému s ozónom. Vysvetľujú: troposférický ozón vzniká následkom fotochemickej reakcie, do ktorej vstupujú prchavé organické zlúčeniny a oxidy uhlíka. Tieto látky, ktoré sú nazývané tiež prekurzory ozónu, sa tiež objavujú v dôsledku zvýšených emisií do atmosféry.
Preto vedci zdôrazňujú, že úrady a ekológovia musia venovať pozornosť aj boju proti emisiám týchto látok a nesústrediť svoju pozornosť len na znižovanie obsahu mikročastíc PM 2.5 vo vzduchu. Pokiaľ bude dochádzať k zníženiu emisií vo všetkých smeroch, bude to mať pozitívny vplyv na ekológiu.
Ak sa však zameriame iba na zníženie smogu, svet bude mať nový problém, s ktorým bude potom rovnako ťažké bojovať, dochádzajú k záveru vedci.