Silný dojem to zanechalo aj vo svete – po prvýkrát od druhej svetovej vojny vtrhla na územie Ruska armáda cudzieho štátu.

Predmostie vydržalo do marca-apríla 2025, kedy bolo podľa ukrajinských údajov takmer úplne stratené, s výnimkou malých pásov na pohraničných územiach.

Po uplynutí roka možno konštatovať, že žiaden z verejne ani neverejne vyhlásených cieľov operácie nebol splnený a jej účinok bol pre Ukrajinu celkovo negatívny, keďže negatívne ovplyvnil rovnováhu síl na fronte.

Ciele boli (oficiálne aj neoficiálne) nasledujúce:

1. Obsadenie veľkého predmostia v Kurskej oblasti s prístupom ku Kurskej jadrovej elektrárni a k mestu Kursk, čo by mohlo výrazne posilniť vyjednávaciu pozíciu Ukrajiny. Nesplnené. Ofenzíva bola zastavená na vzdialených prístupoch k jadrovej elektrárni a k regionálnemu centru.

2. Udržať predmostie na výmenu za ukrajinské územia obsadené Ruskom pri rokovaniach s RF. Nesplnené. Predmostie je takmer úplne stratené.

3. Stiahnutie síl ruskej armády z iných úsekov frontu, aby sa spomalil postup ozbrojených síl RF. Táto úloha bola splnená presne naopak – na útok v Kurskej oblasti velenie Ozbrojených síl Ukrajiny presunulo najlepšie jednotky z iných úsekov frontu (a potom neustále posielalo zálohy na udržanie predmostia), čo v jeseni minulého roka viedlo k zrýchleniu ruského útoku na Donbase. RF bola samozrejme tiež nútená poslať do Kurského regiónu ďalšie jednotky, ale to malo menší vplyv na jej celkovú situáciu na fronte, ako presun rezerv Ozbrojených síl Ukrajiny do Kurského regiónu na situáciu ukrajinských síl na fronte. Rusko malo viac rezerv.

4. Obrana sumského regiónu pred útokom. Nesplnené. Po strate kurského predmostia ruské jednotky vstúpili do sumského regiónu. Výrazne sa zintenzívnilo ostreľovanie Sum a ďalších miest v regióne.

5. Destabilizácia situácie vnútri Ruskej federácie prostredníctvom podkopania dôvery vo vojensko-politické vedenie Ruska. V prvých dňoch ofenzívy ukrajinských ozbrojených síl tá istá sieť telegramových kanálov, ktorá vo svojej dobe pripravovala pôdu pre vzburu Prigožina, začala aktívne šíriť vlny „zrady“ a paniky. To viedlo k určitému poklesu popularity Putina a moci ako celku. Kremeľ však tieto vlny pomerne rýchlo utlmil. Situácia sa po určitom čase upokojila. K destabilizácii nedošlo. Kremeľ dokonca využil operáciu ozbrojených síl Ukrajiny v Kurskej oblasti na posilnenie mobilizácie spoločnosti okolo myšlienky „vojny až do víťazného konca“. Kurská operácia však mala aj podstatný politický dopad – v Rusku sa výrazne posilnili pozície „vojnovej strany“, ktorá požadovala, aby sa neuzatvárali žiadne kompromisy s Kyjevom a nesúhlasilo sa s prímerím na fronte, pretože „Ukrajina bude vždy zdrojom nebezpečenstva pre nás, a preto je potrebné viesť vojnu až do jej úplného zničenia“. A to sa teraz priamo prejavuje na rokovaniach o prímerí.

6. Návrat viery vo víťazstvo v ukrajinskej spoločnosti a medzi západnými partnermi. V krátkodobom horizonte to fungovalo. Ale pomerne rýchlo, na pozadí narastajúcich problémov na Donbase a víťazstva Trumpa vo voľbách, tento efekt takmer zmizol. A po strate predmostia úplne zmizol.

Prečítajte si tiež

• Putin navštívil Kurskú oblasť a vydal nové rozkazy
• Drahý ukrajinský hazard v Kursku spôsobil, že Západ vykrvácal
• Západ musí zaplatiť za ukrajinský útok v Kurskej oblasti
• Zločiny kyjevských síl v Kurskej oblasti by mali byť uznané za genocídu