19:50 – Ďalšie americké médiá s odvolaním sa na anonymné zdroje napísali, že podmienkou Trumpa pre stretnutie s Putinom je predchádzajúce stretnutie ruského prezidenta so Zelenským.

Televízna stanica ABC News s odvolaním sa na anonymného predstaviteľa Bieleho domu informovala, že „prezident Putin sa musí stretnúť s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským, aby sa stretnutie s Trumpom mohlo uskutočniť“.

Ako sme informovali, to isté napísal aj denník New York Post. Tiež s odvolaním sa na anonymného úradníka.

Oficiálne potvrdenie tejto požiadavky však nie je. Zatiaľ sa táto informácia šíri len s odvolaním sa na anonymné zdroje. Čo je zvláštne, vzhľadom na to, že informácie o dohode o stretnutí dvoch prezidentov (ako aj o odmietnutí stretnutia so Zelenským) oznámili oficiálni predstavitelia Kremľa (Putinov poradca Ušakov). Doposiaľ však nebolo z Bieleho domu vydané žiadne oficiálne popretie tejto informácie.

Viac jasnosti by do veci mohol vniesť Donald Trump, ktorý o 23:00 kyjevského času plánuje urobiť nejaké vyhlásenie.

19:45 – Bývalý šéf Luhanskej regionálnej správy Gajdaj bol prepustený na slobodu: bola za neho zaplatená kaucia vo výške 10 miliónov hrivien.

19:30 – Európski spojenci Ukrajiny sú sklamaní rozhodnutím Donalda Trumpa usporiadať summit s Vladimírom Putinom, o ktorý pôvodne usiloval ruský prezident.

O tom informoval The Washington Post vysokopostavený európsky úradník.

„Napriek všetkému rozruchu Trump nevyvinul na Putina ani najmenší tlak,“ povedal.

19:20 – Zelenskyj požaduje, aby v budúcich rokovaniach USA a Ruska o Ukrajine bol zohľadnený „hlas Európy“.

„Hlas Európy musí mať vplyv na procesy. A my sa s európskymi lídrami dohadujeme o našich rozhovoroch a stretnutiach, aby sme zosúladili všetky pozície, ako aj prácu každého z nás s ostatnými lídrami, aby boli pozície Európy chránené. Plánujeme niektoré stretnutia na kontinente,“ vyhlásil vo večernom prejave.

Ako sme spomenuli, New York Times skôr informoval, že Kyjev je skeptický voči nadchádzajúcemu samitu Trumpa a Putina.

19:15 – Zadržali dvojicu neplnoletých osôb, ktorí predvčerom zorganizovali výbuch v Žitomíre, informovala SBU.

Podľa informácií dvaja 17-roční obyvatelia Žitomíra – študentka odborného učilišťa a jej priateľ – vyrobili domácku bombu „podľa návodu z Ruska“, naplnili ju skrutkami a nainštalovali na ňu telefón na diaľkové odpálenie, potom ju umiestnili na miesto určené objednávateľmi.

Na mieste tiež ukryli telefónnu kameru, pomocou ktorej objednávatelia sledovali príchod obetí na miesto a aktivovali bombu.

Výbuch si vyžiadal jednu obeť, ďalšia osoba je v kritickom stave. Nie je známe, na koho bol útok namierený a kto sa stal jeho obeťou.

19:12 – Ukrajina v testovacom režime spúšťa priamy vlak Kyjev – Bukurešť, informoval šéf ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Andrij Sybiha po návšteve rumunskej kolegyne Oany-Silvie Ţoiu.

19:10 – Devízové rezervy Ukrajiny v júli klesli o 4,5 %, informuje Národná banka Ukrajiny.

Upresňuje, že pokles nastal v dôsledku splatenia devízových dlhov vo výške 3,4 mld. USD, ako aj v dôsledku toho, že NBU predala na medzibankovom trhu devízy v hodnote 3,46 mld. USD viac, ako nakúpila.

Zároveň západní partneri poskytli menej, ako sa očakávalo – 1,17 mld. USD od EÚ a 0,41 mld. USD od Medzinárodného menového fondu.

Národná banka však tvrdí, že „napriek poklesu je objem medzinárodných rezerv dostatočný na zachovanie stability devízového trhu“.

19:05 – V meste Žitomir sú osoby porušujúce dopravné predpisy posielané do TCK.

Miestne verejné zdroje uvádzajú, že vodič bol najskôr policajtmi zadržaný kvôli porušeniu dopravných predpisov, potom zistili, že je hľadaný ako dezertér, zvalili ho na zem, spútali mu ruky za chrbtom a zavolali vojenskú políciu.

18:55 – Zelenskyj vyhlásil, že ukrajinská vláda robí „všetko pre to, aby už v tomto roku dosiahla trvalý mier“.

Pripomeňme, že nedávno zástupkyňa vedúceho prezidentskej kancelárie Iryna Vereščuková vyhlásila, že vojna na Ukrajine bude „dlhá“.

18:30 – Witkoff bude informovať predstaviteľov Ukrajiny a NATO o svojom stretnutí s Putinom, informuje Axios s odvolaním sa na zdroje.

Podľa informácií má špeciálny vyslanec prezidenta USA v pláne vo štvrtok uskutočniť videokonferenciu s vysokopostavenými predstaviteľmi Ukrajiny, Fínska, Francúzska, Nemecka, Talianska a Veľkej Británie, v rámci ktorej im má zdeliť informácie o svojom stretnutí s ruským prezidentom a diskutovať o ďalších krokoch, vrátane možného samitu Trumpa a Putina.

18:20 – Kyjev súhlasil so vzdušným prímerím, ktoré iniciovala Moskva, informuje RBC-Ukrajina s odvolaním sa na vlastné zdroje. Pripomíname, že žiadna zo strán túto iniciatívu oficiálne nepotvrdila.

18:15 – Indické štátne rafinérie pozastavili nákup ruskej ropy po tom, ako USA zaviedli 25 % clo na dovoz z Indie, píše agentúra Bloomberg.

Agentúra zároveň poznamenáva, že Naí Dillí oficiálne nedalo ropným rafinériám žiadne pokyny na zastavenie nákupu surovín z Ruska a vláda premiéra Modího sa bráni clám, ktoré na krajinu uvalil Trump.

18:05 – V Kyjeve sa od začiatku roka 2025 zdvojnásobil počet vážne poškodených budov, informovala Kyjevská mestská administratíva.

Podľa jej údajov sa medzi najviac poškodené viacpodlažné obytné domy, z ktorých sa časť obyvateľov musela vysťahovať, zaradilo 88 objektov, z toho 49 v roku 2025.

Počet výrazne poškodených domov v Kyjeve sa tento rok zdvojnásobil. V hlavnom meste už obnovili 25 silne poškodených domov, na ďalších 7 objektoch pokračujú práce. Pokiaľ ide o ostatné domy, prebieha vypracovanie projektovej a rozpočtovej dokumentácie, získavanie odborných posudkov a potrebných povolení, informoval odbor výstavby a bývania Kyjevskej mestskej rady.

Celkovo bolo od začiatku vojny v Kyjeve poškodených 3129 budov, z toho 2134 viacpodlažných obytných domov. Od začiatku roka 2025 bolo poškodených 957 výškových budov.

18:00 – Najviac 10 % Ukrajincov sa vráti zo zahraničia, kde našli útočisko, naspäť domov, myslí si poslankyňa Nina Yuzhanina.

„Máme obrovský problém s justičným systémom, ochranou majetku a možnosťou dokázať svoju nevinu. Ľudia sa nevrátia do krajiny, kde im môžu zobrať všetko, kde si s nimi môžu orgány činné v trestnom konaní robiť, čo chcú,“ poznamenala poslankyňa.

17:45 – V Moskve, na pozadí sankčných hrozieb Trumpa voči Indii, sa Putin stretol s poradcom premiéra Modího Ajitom Dovalom.

Pripomíname, že dnes Doval informoval o ponuke indického premiéra Modího adresovanej Putinovi, aby navštívil Indiu.

17:40 – V Ukrajine reagujú skepticky na myšlienku samitu Trumpa a Putina, píše The New York Times.

Napriek Trumpovým vyhláseniam o snahe ukončiť vojnu a usporiadať v budúcnosti trojstranný samit za účasti Zelenského, v Kyjeve sa obávajú, že Kremeľ môže rokovania využiť ako nástroj nátlaku.

Politológ Volodymyr Fesenko, blízky administratíve na Bankovej ulici, nazval túto iniciatívu „nebezpečným rokovacím tunelom“ a predpokladá, že Kremeľ môže „skúsiť nalákať Trumpa do pasce“, aby potom „vnútil Zelenskému a Ukrajine zmiernenú verziu mieru podľa ruských podmienok“.

Na druhej strane, ako píše denník, „Zelenskyj naplánoval na štvrtok stretnutia s lídrami z celej Európy, aby pred akýmkoľvek summitom vytvoril jednotný front so spojencami“

17:30 – V Dnepropetrovskej oblasti dnes pravdepodobne došlo k útokom na dva vojenské úrady.

V meste Samara v Dnepropetrovskej oblasti bol po nočnom útoku zavretý okresný úrad TCK, informujú miestne verejné zdroje. Poškodený bol aj okresný súd.

Poobede zasiahol “Šahíd” aj mesto Synelnykove v Dnepropetrovskej oblasti ( útok je zachytený na videu).

Oficiálne sa uvádza, že bola poškodená administratívna budova. Ruské verejné zdroje zároveň zverejnili fotografiu dronu Šahíd s nápisom „Pre TCK od vďačných obyvateľov Synelnykova“.

17:15 – Trump súhlasí so stretnutím s Putinom len v prípade, ak ruský líder bude rokovať aj so Zelenským, informoval denník The New York Post s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa Bieleho domu.

„Aby sa stretnutie (Trumpa a Putina, pozn. red.) uskutočnilo, Putin sa musí stretnúť so Zelenským. Miesto stretnutia ešte nie je určené,“ povedal.

Pripomíname, že Putinov poradca Ušakov skôr vyhlásil, že miesto stretnutia oboch prezidentov už je dohodnuté. Tiež povedal, že Kremeľ nedal súhlas na stretnutie so Zelenským.

Oficiálne popretie či potvrdenie tejto informácie z Bieleho domu zatiaľ neprišlo.

17:00 – Poradca Zelenského Dmytro Lytvyn poprel informácie poľského portálu Onet o návrhoch na prímerie, o ktorých sme písali nižšie.

Počas rozhovoru prezidenta Volodymyra Zelenského s prezidentom USA Donaldom Trumpom nepadli žiadne návrhy, ktoré údajne USA ponúkli Putinovi, informoval poradca ukrajinského prezidenta pre komunikáciu Lytvyn.

„Je nepravdepodobné, že by Witkoff alebo Ušakov stihli hovoriť s týmto portálom (Onet). Včera počas rozhovoru lídrov nič také nezaznelo a Witkoff nič také nepovedal, hovoril o iných veciach,“ napísal prezidentov poradca na sociálnej sieti X.

16:45 – Ruský súd uznal slovo „chochlol“ (Khokhol, хохлы) za slovo podnecujúce nenávisť voči Ukrajincom.

Obyvateľka mesta Ulan-Ude bola pokutovaná 10 000 rubľov za urážku muža v skupinovej konverzácii na Viberi za to, že jeho priezvisko končilo na písmeno „o“

Napísala: „Všetci ste podlí chochli“, „Tak to máš v krvi, všetko robiť potajomky“ a ďalšie podobné výrazy.

Odborná expertíza dospela k záveru, že tieto výrazy obsahujú „ponižujúce hodnotenie adresáta na základe národnosti“ a „pripisujú mu rad zovšeobecnených negatívnych vlastností, ktoré sú typické pre predstaviteľov ukrajinskej národnosti“.

16:35 – 22-ročný vojak bol zadržaný v Texase. Podľa ministerstva spravodlivosti USA sa údajne pokúsil odovzdať Rusku informácie o tankoch Abrams výmenou za ruské občianstvo.

Prípad vyšetruje FBI a kontrarozviedka americkej armády.

16:30 – Ukrajinci súhlasia s mierom na fronte a so zrušením sankcií voči Rusku výmenou za bezpečnostné záruky, vyplýva z prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KMIS).

Podmienky „plánu Európy a Ukrajiny“ sú nasledovné: Ukrajina dostane spoľahlivé bezpečnostné záruky od Európy a USA. Rusko si zachová kontrolu nad okupovanými územiami, ale Ukrajina a svet to oficiálne neuznajú. Ukrajina smeruje k vstupu do EÚ. Po nastolení trvalého mieru USA postupne zmiernia sankcie proti Rusku. Tento plán podporuje 54 % opýtaných. Nepodporilo by ho 35 %.

Podmienky „plánu USA“ by podporilo 39 %, proti je 49 %. Podľa tohto plánu skupina európskych štátov, ale bez USA, by poskytla Ukrajine bezpečnostné záruky. Rusko si zachová kontrolu nad okupovanými územiami. USA oficiálne uznajú Krym za súčasť Ruska. Ukrajina bude pokračovať v procese vstupu do EÚ. USA a Európa zrušia všetky sankcie voči Rusku.

Do tretice prichádzajú do úvahy podmienky „Ruského plánu“, ktorý je ochotných podporiť 12 % opýtaných, proti je 76 %. V rámci tohto plánu musí Ukrajina podstatne zredukovať armádu a obmedziť zbrojenie. Ukrajina sa natrvalo vzdáva členstva v NATO. Pod kontrolu Ruska prechádzajú mestá Cherson, Záporožie a celé oblasti Donecka, Záporožia a Chersonu. Ukrajina oficiálne uzná všetky okupované územia za súčasť Ruska a navždy sa ich vzdá. Ukrajina smeruje k vstupu do EÚ. USA a Európa zrušia všetky sankcie proti Rusku.

Inštitút dodáva, že od mája do júla sa zvýšil počet podporovateľov všetkých troch plánov.

16:00 – Pred niekoľkými mesiacmi Rusko na Ukrajine fakticky zničilo rádiolokačnú stanicu pre (systém protivzdušnej obrany) Patriot –  ale Nemci ju dokázali opraviť

Informoval o tom zástupca veliteľa programu NATO na pomoc a výcvik Ukrajiny v oblasti bezpečnosti v rozhovore pre denník FAZ.

Poškodené zariadenie bolo dopravené do Nemecka, kde odborníci dospeli k záveru, že je úplne nefunkčné a nedá sa opraviť. Tvrdili,  že výmena radaru za nový by trvala niekoľko rokov.

Nemci však s týmto záverom nesúhlasili. Pracovali 6 dní v týždni po 16 hodín, aby sa im zariadenie podarilo opraviť. V júli bolo zariadenie vrátené na Ukrajinu.

15:45 – USA získajú práva na rozvoj Zangezurského koridoru, ktorý bude nazývaný „Trumpova cesta za medzinárodný mier a prosperitu“ v rámci mierovej dohody medzi Azerbajdžanom a Arménskom, informuje agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje.

Očakáva sa, že Trump zajtra prijme lídrov oboch krajín v Bielom dome, aby podpísali deklaráciu o zámere uzavrieť mierovú dohodu, ktorá bude zahŕňať výhradné práva USA na rozvoj strategického tranzitného koridoru cez Južný Kaukaz, ktorý oddeľuje hlavnú časť Azerbajdžanu od jeho enklávy Nachičevan, hraničiacej s Tureckom.

Podľa zdrojov bude koridor prevádzkovaný podľa arménskych zákonov a USA prenajmú pozemok konzorciu na zabezpečenie infraštruktúry a správy.

Celkovo sa zajtra plánuje podpísanie rámcového dokumentu zameraného na dosiahnutie „konkrétnej cesty k mieru“.

Baku a Jerevan tiež podpíšu dokumenty s žiadosťou o rozpustenie Minskej skupiny, ktorú od jej vzniku v roku 1992 na sprostredkovanie urovnania konfliktu spoločne vedú Francúzsko, Rusko a USA.

15:30 – Väčšina Ukrajincov chce čo najskoršie ukončenie vojny, a nie „boj až do víťazného konca“ Ukrajiny, informuje inštitút Gallup.

69 % opýtaných Ukrajincov sa vyslovilo za čo najskoršie ukončenie vojny prostredníctvom rokovaní. 24 % chce „boj až do víťazného konca“ – čo je nový minimálny počet.

Situácia sa od roku 2022 úplne zmenila – vtedy viac ako 70 % chcelo bojovať až k víťazstvu Ukrajiny a asi 20 % chcelo čo najskoršie ukončenie vojenských operácií.

15:00 – GBR popiera, že zamietla vyšetrovanie smrti etnického Maďara v Zakarpatskej oblasti po nútenej mobilizácii, o čom skôr informovali maďarské orgány.

Štátny úrad tvrdí, že vyšetrovanie vedie od samého začiatku, ale nenašli žiadne známky násilnej smrti.

Podľa vyšetrovania bol Maďar József Sebestyén mobilizovaný v Mukačeve 14. júna, na vojenskej prehliadke bol uznaný za spôsobilého, žiadne zdravotné sťažnosti neuviedol. Potom bez povolenia opustil jednotku a na druhý deň sa obrátil na psychiatrickú nemocnicu, kde sa sťažoval na zlý zdravotný stav, bolesť hlavy a poranenie hlavy s podozrením na otras mozgu. V nemocnici u neho nezistili žiadne vážne poranenia.

24. júna ho previezli do regionálneho zariadenia psychiatrickej starostlivosti v Berehove, kde 6. júla zomrel.

Pripomíname, že maďarské orgány tvrdia , že etnický Maďar József Sebestyén zomrel po bití zamestnancami TCK.

14:30 – Armáda Ruskej federácie postúpila na troch úsekoch pri hranici Dnepropetrovskej oblasti v oblasti mesta Udachnyi, informuje Deep State.

Rusi tiež postúpili smerom na Rodynské (Rodynske či Rodinskoje) , kde sa snažia obísť Pokrovsk a Myrnohrad zo severovýchodu; severnejšie od mesta Časov Jar; na východe Záporožskej oblasti; a pod Severskom (oblasť Severskaya).

14:20 – Putin vyhlásil, že stretnutie s Trumpom sa môže uskutočniť v Spojených arabských emirátoch, ale existujú aj iné možnosti.

Povedal, že záujem o stretnutie „prejavili obe strany“, kto stretnutie navrhol ako prvý, nie je podľa ruského prezidenta „dôležité“.

K možnému stretnutiu so Zelenským Putin povedal, že : „V zásade nemám nič proti, je to možné, ale na to musia byť vytvorené určité podmienky. A k vytvoreniu takýchto podmienok je, žiaľ, ešte ďaleko“.

14:05 – V Kolumbii, kde mnohí občania bojujú v radoch ukrajinských ozbrojených síl, chcú zakázať žoldnierstvo.

Prezident krajiny požiadal parlament o naliehavé prijatie príslušného zákona.

Médiá už skôr informovali, že mnohí Kolumbijčania s vojenskými skúsenosťami bojujú na strane Ukrajiny. Ich hlavnou motiváciou sú peniaze.

V Kolumbii už dlho prebieha vojna medzi vládou, marxistickými povstalcami a drogovými kartelmi. Mnoho ľudí má skúsenosti v boji. Príležitostí na zarobenie si v krajine však nie je veľa.

14:00 – Cieľom Putina je mierová dohoda, „ktorá mu umožní dosiahnuť svoje geopolitické ciele, nie nevyhnutne dobyť určité územie na bojisku“, píše denník The New York Times.

V tomto kontexte sú pre neho dôležité vzťahy s Trumpom. Kremeľ „možno dúfa, že osobné stretnutie poskytne Putinovi príležitosť presvedčiť Trumpa, ktorý už dlho sympatizuje s Ruskom, aby podporil názory ruského lídra na to, čo nazýva „hlavnými príčinami konfliktu“.

Medzi Putinove ciele NYT zaraďuje zabránenie vstupu Ukrajiny do NATO a zabránenie budúcemu rozširovaniu aliancie, obmedzenie ukrajinského vojenského potenciálu a „položenie základov pre vládu v Kyjeve, ktorá bude viac naklonená Moskve“.

13:45 – V Zakarpatskej oblasti sa počas služby zastrelil pohraničný vojak, informoval miestny novinár Glagola.

Muž narodený v roku 1992 vystrelil zo služobnej pištole typu „Makarov“.

13:40 – Podľa prieskumu Gallup počet Ukrajincov, ktorí veria v perspektívu vstupu krajiny do NATO, „rýchlo klesá“.

V roku 2022 si 12 % respondentov myslelo, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO, v roku 2025 to už bolo 33 %.

Približne rovnaký počet, 32 %, si myslí, že členstvo je možné v najbližších 10 rokoch. V roku 2022 tak uvažovalo 64 % opýtaných, v roku 2023 to bolo 69 % a v roku 2024 51 %.

Ďalších 17 % verí, že Ukrajina môže vstúpiť do NATO v najbližších 20 rokoch (tento bod vzrástol z úrovne 9 % v roku 2022).

12:55 – Spojené štáty americké v rámci mierovej dohody navrhli Rusku „odložiť“ uznanie zabraných území Ukrajiny o 49 alebo 99 rokov. Body plánu, ktorý včera Witkoff odovzdal Putinovi, zahŕňajú: prímerie, nie mier; „faktické uznanie teritoriálnych ziskov Ruska (odložením tejto otázky o 49 alebo 99 rokov)“; zrušenie väčšiny sankcií a v dlhodobej perspektíve obnovenie energetickej spolupráce s Ruskom, t. j. dovoz ruského plynu a ropy.

USA predložili Rusku návrh, ktorý Moskva považuje za „celkom prijateľný“, vyhlásil poradca ruského prezidenta Ušakov.

12:00 – USA navrhli Rusku „odložiť“ uznanie zabraných území Ukrajiny

Spojené štáty americké navrhli Rusku „odložiť“ uznanie zabraných území Ukrajiny o 49 alebo 99 rokov v rámci mierovej dohody. Informuje poľský portál Onet s odvolaním sa na zdroje

Podľa portálu osobitý predstaviteľ USA Steve Witkoff včera odovzdal Putinovi plán, ktorý bol odsúhlasený s Európou.

Body tohto plánu zahŕňajú:

– prímerie, nie mier,

– „faktické uznanie teritoriálnych ziskov Ruska (odložením tejto otázky o 49 alebo 99 rokov)“,

– zrušenie väčšiny sankcií a v dlhodobej perspektíve obnovenie energetickej spolupráce s Ruskom, t. j. dovoz ruského plynu a ropy;

Spojené štáty pritom Rusku neponúkajú žiadne záruky, že NATO sa nebude rozširovať (teda Ukrajina si zachová právo vstúpiť do Aliancie); ani sľuby, že prestanú poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc. Podľa informácií portálu Onet Moskva posledný bod akceptuje.

11:15 – „Je čas ukončiť vojnu,“ vyhlásil Zelenskyj po rozhovore s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

„Včera sme diskutovali o rôznych možných formátoch stretnutí vedúcich predstaviteľov v najbližšom období s cieľom dosiahnuť mier: dva bilaterálne formáty a jeden trojstranný. Ukrajina sa stretnutí nebojí a očakáva rovnako odvážny prístup zo strany Ruska. Je čas ukončiť vojnu,“ napísal prezident.

Pripomíname, že na budúci týždeň sa má uskutočniť stretnutie Trumpa a Putina

10:20 – Polícia potvrdila, že zadržala muža za streľbu v reštaurácii McDonald’s v meste Čerkasy.

Vošiel do priestorov, niekoľkokrát vystrelil, postrelil sa a zamkol sa na toalete. Špeciálne jednotky ho zadržali.

Nikto ďalší nebol zranený. Zranený muž bol hospitalizovaný.

09:24 – Zelenskyj oznámil, že dnes bude telefonovať s európskymi lídrami, aby pokračoval v diskusii o výsledkoch včerajších kontaktov USA a Ruska o ukončení vojny.

Konkrétne sú naplánované rokovania s kancelárom Merzom, predstaviteľmi Francúzska a Talianska, telefonát na úrovni poradcov pre národnú bezpečnosť.

„Je dôležité prediskutovať kľúčové detaily,“ píše prezident Ukrajiny a vyjadruje svoj pohľad na možné ukončenie vojny.

„Po prvé, zastavenie zabíjania, a práve Rusko by malo pristúpiť k prímeriu. Po druhé, formát pre lídrov, aby stretnutie mohlo priniesť skutočne trvalý mier. V Ukrajine sme už viackrát hovorili, že hľadanie reálnych riešení môže byť skutočne efektívne práve na úrovni lídrov. Je potrebné určiť čas pre takýto formát a okruh otázok. Tretie – dlhodobá bezpečnosť. To je možné spolu so Spojenými štátmi a Európou,“ píše Zelenskyj.

07:29 – Rusko sa opäť pokúša obsadiť Cherson a zameriava svoje útoky na kľúčovú infraštruktúru a dopravné trasy, uviedla CNN.

Podľa televízie bolo jedným z hlavných cieľov rozdeliť mesto na dve časti zasiahnutím mosta spájajúceho ostrovnú časť Chersonu – Korabel – s hlavným územím.

V nedeľu séria leteckých útokov poškodila most, čo si vynútilo evakuáciu približne 1 800 civilistov, ktorí zostali na ostrove. Podľa miestnych obyvateľov a záchranárov ruské bezpilotné lietadlá počas troch dní od začiatku evakuácie neútočili na konvoje, čo je vzácna výnimka uprostred mesiacov útokov na civilnú infraštruktúru. Miestni obyvatelia tvrdia, že bezpilotné lietadlá zatiaľ na evakuačné konvoje nezaútočili.

CNN zhodnotila, že tlak na Cherson môže signalizovať snahu Ruska získať späť kontrolu nad mestom a regiónom, ktoré stratilo počas ukrajinskej protiofenzívy v novembri 2022.

06:59 – Európska únia zavádza od 3. septembra nový dynamický cenový strop pre ruskú ropu, uviedla hovorkyňa Európskej komisie Arianna Podesta.

Namiesto doterajšej pevnej hodnoty 60 USD za barel bude budúca maximálna cena o 15 % nižšia ako trojmesačný celosvetový priemer – v súčasnosti 47,60 USD.

Pravidlo sa vzťahuje na služby, ako je doprava a poistenie, ktoré poskytujú spoločnosti EÚ a G7, a jeho cieľom je znížiť príjmy Ruska z energetických zdrojov bez destabilizácie svetového trhu, uviedla EK vo vyhlásení.

06:56 – Trump zavolal Mertzovi a povedal, že stretnutie medzi Putinom a Whitkoffom bolo „produktívnejšie, ako sa očakávalo“, informuje Bild s odvolaním sa na zdroje.

Publikácia však poznamenáva, že stále nie je jasné, aké presne ústupky je ruský prezident ochotný urobiť v súvislosti s režimom prímeria.

06:55 – Americký senátor za Republikánsku stranu Lindsey Graham vyzval Európu, aby prestala nakupovať ropné produkty z Indie, pretože sa vyrábajú z ruskej ropy.

“Rozhodnutie prezidenta Trumpa zaútočiť na krajiny, ktoré nákupom lacnej ruskej ropy podporujú Putinovu vojnovú mašinériu, mení pravidlá hry. Tieto krajiny zaplatia dlho očakávanú a vysokú cenu. Moji európski priatelia, ktorí pomáhajú Ukrajine, sú im veľmi vďační. Čo však ani ja, ani iní neprehliadame, je, že kupujete od Indie ropu, ktorú India pôvodne kupovala od Ruska. Sledujeme to. Toto sa musí okamžite zastaviť,” napísal v X.

06:54 – Hoci Trump vyhlásil, že má v úmysle stretnúť sa s Putinom budúci týždeň, bude ťažké uskutočniť stretnutie v takom časovom rámci, píše CNN.

Uviedol to jeden zo zamestnancov Bieleho domu. Poznamenal, že existujú „logistické ťažkosti“.

Oficiálne však Biely dom pripravenosť na stretnutie potvrdzuje.

“Rusi vyjadrili želanie stretnúť sa s prezidentom Trumpom a prezident je otvorený stretnutiu s prezidentom Putinom aj s prezidentom Zelenským. Prezident Trump chce, aby sa táto brutálna vojna skončila,” uviedla hovorkyňa Bieleho domu Caroline Leavittová.

06:53 – Zdroj z Bieleho domu pre ABC News potvrdil, že stretnutie Trumpa s Putinom by sa mohlo uskutočniť už budúci týždeň.

06:50 – Pred stretnutím Trumpa s Putinom sa musí stať ešte veľa vecí, povedal minister zahraničných vecí USA Rubio.

„Dnes bol dobrý deň, ale máme pred sebou ešte veľa práce,“ dodal.

Rubio tiež povedal, že teraz “lepšie chápeme podmienky, za ktorých by Rusko mohlo ukončiť vojnu”.

Povedal, že “kľúčovými prvkami” budúcich dohôd budú územné otázky.

Trump môže mať telefonický rozhovor s Putinom v najbližších “niekoľkých dňoch”, ale hovor ešte nebol naplánovaný, dodal Rubio.

Minister zahraničných vecí zároveň uviedol, že Trump rozhodne o možnosti uvalenia nových sankcií voči Rusku v najbližších 24 – 36 hodinách.

06:48 – „Nevieme, či sa Trump a Putin stretnú budúci týždeň, záleží na tom, ako ďaleko sa obe strany dostanú,“ povedal šéf amerického ministerstva zahraničných vecí Rubio.

Zároveň uviedol, že stretnutie Whitkoffa s Putinom bolo produktívne.

USA veria, že sú bližšie k ukončeniu vojny na Ukrajine ako predtým, dodal Rubio.

Minister zahraničných vecí tiež navrhol, aby bolo v určitom bode rokovaní o Ukrajine vyhlásené prímerie.

06:45 – Trump uviedol, že existujú „dobré vyhliadky“ na ukončenie vojny na Ukrajine, ako aj na jeho stretnutie s Putinom a Zelenským.

“Dnes sme mali veľmi dobré rozhovory s Putinom. Je veľká šanca, že k stretnutiu dôjde veľmi skoro,” povedal v stredu večer Trump na brífingu v Bielom dome.

Dodal, že rozhovory v Moskve boli „veľmi produktívne“. Spresnil však, že by ich nenazval prelomovými, keďže ide o postupnú prácu.

06:43 – „Uvidíte oveľa viac, uvidíte veľa sekundárnych sankcií,“ odpovedal Trump na otázku, prečo boli vysoké clá za obchod s Ruskom uvalené len na Indiu.

Zároveň nevylúčil, že clá voči Indii by mohli byť neskôr zrušené.

06:41 – „Poviem vám to o pár týždňov, možno skôr.“ Trump odpovedal na otázku, či ho Putin „vodí za nos“, keď mu ponúkol stretnutie.