Masochizmus alebo diletantstvo? Vláda vylieva štátne milióny do vreciek mainstreamu, ktorý ju ničí

Predvolebné sľuby verzus realita

Jednou z nosných tém kampane Slovenskej národnej strany a jej predstaviteľov pred voľbami 2023 bola tvrdá kritika toho, ako sa pod taktovkou liberálnych vlád národný reklamný koláč rozdeľoval len medzi „správne“ vybraté médiá. Mainstream, ktorý vtedy slúžil progresívnej agende, poberal štedré štátne kampane, kým slobodné a alternatívne médiá zostávali bez jediného eura. SNS sľubovala zmenu. Hovorilo sa o spravodlivom prístupe, o otvorení priestoru aj pre konzervatívne a vlastenecké hlasy.

No realita rokov 2023 a 2024 hovorí presným opakom. Štátne agentúry podriadené Ministerstvu cestovného ruchu a športu (Slovakia Travel a TIPOS) vyliali v rokoch 2023 a 2024 do mainstreamových médií spolu viac ako 46 miliónov eur. Medzi najväčších prijímateľov patrili Markíza, MAC TV (JOJ), Media STVR (RTVS), C.E.N. (TA3) a ďalší veľkí hráči. Suma, ktorá sa nedá ospravedlniť kampaňami, sezónnym cestovným ruchom ani technickými limitmi systému.

Kto zarobil a prečo?

Rozdiel medzi rokom 2023 (liberálne vlády) a rokom 2024 (vláda Smeru a SNS) je len vo farbe rozpočtov – nie v adresátoch. Médiá inkasujú rovnako, bez ohľadu na politickú zmenu. Na špici zoznamu prijímateľov štátnej reklamy sa v rokoch 2023 a 2024 objavujú takmer výlučne známe mainstreamové subjekty:

Z týchto čísel je zrejmé, že rozdelenie štátnej reklamy sa v praxi nezmenilo – bez ohľadu na to, kto vládol. Médiá, ktoré najviac profitovali za Hegera a Ódora, si rovnako dobre prišli na svoje aj za Ficovej vlády.

Mainstream dostal rovnako za progresívcov aj za národniarov. Dokonca si niektorí giganti za súčasnej garnitúry polepšili. Čísla hovoria za všetko. Hoci SNS tvrdila, že veci zmení, realita je taká, že „staré štruktúry“ a reklamné agentúry s napojením na veľké médiá si zachovali prístup k štátnej kase. Novým hráčom zostal zatvorený.

Kto za nimi stojí? Majitelia, médiá, vplyv

Za dodávateľmi, ktorí zhltli milióny eur zo štátneho reklamného koláča, stoja konkrétni vlastníci a mediálne domy. Ich identifikácia je dôležitá pre pochopenie toho, komu vlastne daňoví poplatníci platia.

– MAC TV, s.r.o. (TV JOJ) – Prevádzkovateľ televízie JOJ, vlastnenej cez skupinu JOJ Group finančnou skupinou J&T. Je známa konzervatívnejším vizuálom, no v spravodajstve sa dlhodobo drží hlavného prúdu, bez priazne k súčasnej vláde.

– MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o. – Prevádzkovateľ TV Markíza, patriaci pod americký koncern CME, ktorého majoritným vlastníkom je PPF Group (donedávna patriaca Petrovi Kellnerovi). Redakcia Markízy je ideologicky blízka Progresívnemu Slovensku, kritická voči Ficovi a SNS.

– UNIMEDIA, s.r.o. – Mediálna agentúra s väzbami na slovenský reklamný biznis a štátnu správu. Funguje ako sprostredkovateľ nákupu mediálneho priestoru – peniaze tak môžu tiecť rôznym médiám cez túto „medzivrstvu“, mimo priamej kontroly.

– Media STVR, s.r.o. – Komerčný predajca reklamného priestoru verejnoprávnej RTVS, ktorý aj po zmene vedenia (Machala) pokračuje v komerčných partnerstvách bez zverejnených kritérií a zmluvných podmienok. RTVS je financovaná aj zo štátneho rozpočtu, aj z reklamy.

– C.E.N. s.r.o. (TA3) – Prevádzkovateľ spravodajskej televízie TA3, ktorá patrí do portfólia podnikateľa Michala Vorobeľa cez firmu Blueberg Media SE. V minulosti bola považovaná za naklonenú rôznym politickým garnitúram, v súčasnosti je jej rétorika často prispôsobená podľa obchodných záujmov.

– ZEBRA STUDIO s.r.o. – Produkčná spoločnosť napojená na tvorbu a distribúciu audiovizuálneho obsahu, častý dodávateľ pre ministerstvá. Jej vlastnícke pozadie nie je verejne dostatočne známe, ale objem peňazí, ktoré získala, si zasluhuje zvýšenú pozornosť.

Prečo vláda platí tých, ktorí ju ničia?

Zvlášť tragikomicky pôsobí fakt, že drvivá väčšina týchto médií všetky vládne kroky ostro kritizuje. Doslova s vládou bojuje. Rozoberajú SNS aj Roberta Fica s nepriateľskou zarputilosťou, podsúvajú vlastný naratív a neponúkajú takmer žiaden vyvážený prístup. Napriek tomu dostávajú štedrú porciu z verejných zdrojov.

Preto je na mieste otázka: je to masochizmus, alebo diletantstvo? Alebo už vládna moc nemá veci pod kontrolou a necháva rozhodnutia v rukách rovnakých mediálnych agentúr ako za čias Matoviča a Hegera?

Kde je naplnenie sľubu SNS?

Namiesto reálneho posunu a otvorenia priestoru slobodnej mediálnej scéne, člnkujeme sa v starých vodách. SNS bola pri tom, keď sa štátna reklama prideľovala, no doteraz nepredstavila jediný návrh, ktorý by mechanizmus zmenil. Slobodné médiá tak čelia nielen ignorácii, ale aj cielenej ekonomickej blokáde.

Ak niekoho považujú za „konšpirátora“, jednoducho ho vyčlenia zo zoznamu partnerov. Ak niekoho označia za „dezinformátora“, vyradia ho z prístupu k financiám. Zlyhanie sa pritom netýka len vlády ako celku, ale najviac SNS, ktorá mala túto oblasť pod kontrolou a mohla reálne konať.

Niektorí poslanci za SNS slobodným a alternatívnym médiám od nástupu k moci odkazujú, že jediné, čo im vedia zabezpečiť je istota, že ich počas ich vládnutia nikto vypínať nebude. Ale ani to doteraz neošetrili zákonmi tak, aby sa to po ich odchode nestalo.

UNIMEDIA – čierna skrinka, z ktorej tečú milióny

Jedným z najväčších prijímateľov štátnych peňazí v oblasti mediálnych služieb je UNIMEDIA, s.r.o.. Len v rokoch 2023 a 2024 získala táto agentúra vyše 8,3 milióna eur zo zmlúv uzavretých s TIPOS-om a Slovakia Travel. Ide o sumu, ktorá ju radí na tretie miesto v rebríčku všetkých dodávateľov, hneď za televízie JOJ a Markízu.

UNIMEDIA však nie je médiom. Ide o sprostredkovateľa – mediálnu agentúru, ktorá nakupuje reklamný priestor v mene zadávateľa a peniaze ďalej prerozdeľuje medzi konkrétne médiá.

V čom je problém?

V tom, že štát (a teda ani verejnosť) nevie, ktorým médiám a v akých objemoch tieto peniaze skončia. Zmluvy s UNIMEDIOU neobsahujú žiadne rozpisy výdavkov, chýba im transparentnosť a kontrola. Výsledkom je, že UNIMEDIA sa stáva čiernou skrinkou štátnej reklamy – štát jej pošle peniaze a potom len dúfa, že ich použije efektívne a nestranne.

Z verejne dostupných dát o predchádzajúcich kampaniach sa dá len predpokladať, že značná časť týchto peňazí smeruje do osvedčených mainstreamových médií, ktoré majú silné pokrytie – či už ide o televízie, veľké online portály, alebo komerčné rádiá, či tlačené média. Koľko z toho ale inkasuje napr. Markíza, koľko Refresher, koľko Nový Čas – to nevie nikto.

Ak štát dokáže priamo uzatvárať zmluvy s televíziami či produkčnými firmami, prečo potrebuje sprostredkovateľa, ktorý si berie províziu a zahmlieva tok peňazí? Štát by mal požadovať zverejňovanie mediálnych plánov a rozpočtov – kto dostal koľko, v akej forme a kedy.

Ako rozdeliť koláč spravodlivo?

Ak by existovala politická vôľa, riešenie by bolo jednoduché a spravodlivé:

1. Zverejniť kritériá prerozdeľovania štátnej reklamy (dosah, diverzita publika, tematické zameranie, redakčné kapacity).
2. Zaradiť slobodné a alternatívne médiá medzi partnerov, ktorí sa môžu uchádzať o štátnu reklamnú spoluprácu.
3. Vyčleniť minimálny podiel koláča pre nezávislé platformy, ktoré nie sú napojené na zahraničný kapitál.
4. Zrušiť vplyv netransparentných agentúr a sieťových poradcov, ako Zinc Network, ktorí deformujú výber cez „infosecurity“ odporúčania alebo sa pokúšajú nepohodlné médiá cez rôzne zoznamy (kospiratori.sk) reklamne vyhladovať.

Bez týchto krokov sa žiadna zmena neudeje. Progresívci, keby boli pri moci, sa o to ani nepokúsia. Mainstream im slúži, slobodné hlasy vždy umlčia ako „nebezpečenstvo pre demokraciu“.

Vláda ešte má čas niečo napraviť. No bez tlaku verejnosti a bez odhodlania partnerov vo vláde sa koláč bude ďalej krájať v starom duchu. A voliči, ktorí čakali zmenu, znova ostanú sklamaní.