Revolver na stole, ktorý údajne mohol mieriť na deti, čo sa hrali neďaleko, zjavne však niekoľko desiatok centimetrov pod úrovňou stola, ale aj mudrovanie odborníkov. Na prvý pohľad skvelá vlastná téma, s ktorou prišiel redaktor STVR. Politici a ich najbližší spolupracovníci si totiž zaslúžia nielen našu pozornosť, ale najmä kontrolu.

Keď sa však na reportáž pozrieme bližšie, chýbajú ďalšie fakty, ktoré by naznačovali že verejnoprávny novinár strihá rovnakým metrom na všetky strany. Kde bola napríklad zmienka o samopale, ktorý našla polícia v kancelárii po exministrovi Jánovi Budajovi?  A prečo nespomenul pochybnú manipuláciu so strelnou zbraňou v prípade miláčika progresívnych médií Juraja Rizmana spred roka?

Po výstrele u Rizmana ohlušujúce ticho

Streľba v byte partnera prezidentky Zuzany Čaputovej mala byť vlani v septembri mediálnou udalosťou týždňa. Informácie o údajne náhodnom výstrele sa šírili od predpoludnia prevažne na bulvárnych weboch, atraktivita témy by však logicky mala zaujať celý mediálny priestor na Slovensku. No nezaujala….

Nočný výstrel v Bratislave – vystrelila zbraň partnera exprezidentky Zuzany Čaputovej

Žiadne zábery na vystrašených susedov, ani exhibícia bezpečnostných expertov a analytikov, ktorí sa inokedy predháňajú v ponúkaní riešení. Divák tak celý rok nedostal odpoveď na otázku, ako mohol bývalý občiansky aktivista a rebel, ktorý so skupinou environmentálnych fanatikov kedysi prenikol do prísne chráneného areálu jadrovej elektrárne, legálne dostať zbrojný preukaz…

Verejnoprávna televízia pritom vtedy – ešte pod vedením progresívneho riaditeľa, spracovala niekoľkominútovú reportáž o masovej streľbe v USA a prehodnocovania zákonov na držbu zbraní. Ale o Rizmanovi ani vtedy nepadlo ani slovo.

Len pre porovnanie, náhodný výstrel na poľovačke, na ktorej mal byť v roku 2009 prítomný bývalý prezident Gašparovič a pri ktorej malo dôjsť k usmrteniu istého muža, nedal novinárom spávať celé roky a médiá dlho konšpirovali, či osudný výstrel náhodou nevyšiel zo zbrane hlavy štátu…

V kontexte zápasu o údajné prežitie nezávislej žurnalistiky pod Tatrami bola kauza Rizman dokonalým lakmusovým papierikom. Nezáujem o spracovanie témy v mnohých mienkotvorných denníkoch, respektíve jej ignorovanie vo večernom televíznom spravodajstve, priam bije do očí a vyvoláva otázniky nad autocenzúrou, čo parazituje v drvivej väčšine slovenských médií.

Vždy mi je smutno, keď počúvam reči o ohrození slobody a nezávislosti slovenskej žurnalistiky. Tú však paradoxne najviac ohrozujú práve novinári, keď skĺznu do selektívnej roviny a tabuizujú témy, ktoré si zaslúžia pozornosť.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Milan Mazurek (@milanmazurek_republika)