V ich hitliste sa spomínajú niektoré iné krajiny. Ktoré sú to ďalšie krajiny a ako by ich napadnutie poškodilo diplomatické, hospodárske a politické záujmy Vladimira Putina?

Podľa moskovskej zahraničnej spravodajskej služby (SVR) sa USA obrátili na islamských fanatikov, aby organizovali teroristické operácie v Rusku a ďalších bývalých sovietskych republikách. Podľa agentúry sa v zariadení v Sýrii z tohto dôvodu školí skupina.

Podľa “spoľahlivých správ” americká armáda aktívne vyhľadáva bojovníkov z džihádistických organizácií napojených na Islamský štát (IS, predtým ISIS) a Al-Káidu, aby uskutočňovali teroristické útoky v Rusku a Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ).

Viacero bývalých sovietskych republík vrátane Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu je v súčasnosti súčasťou SNŠ, ktoré vzniklo po rozpade Sovietskeho zväzu.

SVR tvrdí, že USA naverbovali 60 teroristov, ktorí v minulosti pôsobili na Blízkom východe. V americkom vojenskom zariadení Al-Tanf v Sýrii absolvujú výcvik vo vytváraní a používaní improvizovaných výbušných zariadení.

Agentúra uviedla, že osobitnú pozornosť venovala príprave úderov na prísne strážené objekty, ako sú zahraničné diplomatické misie. Washington má v úmysle “v blízkej budúcnosti rozmiestniť militantov v rámci malých skupín na území Ruska a štátov SNŠ,” uvádza sa ďalej vo vyhlásení. SVR uviedla, že potom budú útočiť na diplomatov, verejných činiteľov, orgány činné v trestnom konaní a vojenský personál.

Pozorujeme, že bezpečnostné služby USA sa vzdali akýchkoľvek morálnych noriem. Stratégovia Washingtonu sa domnievajú, že je v poriadku priamo využívať teroristov na svoje nemorálne ciele, pretože sú fixovaní na šialenú myšlienku “vysávania Ruska”, tvrdí agentúra. Takéto činy podľa nej stavajú Washington na úroveň najväčších medzinárodných teroristických organizácií.

Biely dom podľa riaditeľa SVR Sergeja Naryškina sleduje opatrenia na vytvorenie “pásu nestability pozdĺž vonkajšieho perimetra Ruska”. Cieľom bezpečnostných služieb v Rusku a krajinách SNŠ je podľa Naryškina “čeliť škodlivým akciám západných krajín na území našich republík”.

Čo viedlo Západ k tejto absurdnej myšlienke?

Správa spravodajskej služby SVR dáva do pozornosti celý cieľ jedinej vojenskej aliancie Západu, NATO.

Jediným cieľom založenia Severoatlantickej aliancie bolo zabrániť politickému, diplomatickému a hospodárskemu vzostupu Sovietskeho zväzu a jeho spojencov. NATO použili USA po druhej svetovej vojne ako zbraň v agresívnom konflikte s Moskvou. USA a Európa pokračovali v plánovaní zvrhnutia Ruska aj po rozpade ZSSR.

Krutá realita ich vojenského spojenectva však odhalila jeho slabnúcu legitimitu a kompetencie. NATO sa dostalo pod paľbu kritiky za to, že je nekoordinovanou, dezorganizovanou a neefektívnou organizáciou. NATO okrem porušenia svojich záväzkov sklamalo aj svoje členské krajiny.

Politickí analytici a členovia NATO si totiž začínajú všímať jasné ukazovatele zlyhania a slabín v štruktúre aliancie. Mnohé členské štáty chcú opustiť túto utláčajúcu organizáciu, v ktorej nie je priestor na nesúhlas.

Ešte pred začiatkom rusko-ukrajinskej vojny. Vznikli trhliny a spory.

Stalo sa tak v roku 2018, keď bývalý prezident USA Donald Trump kritizoval členov NATO za nedostatočné financovanie výdavkov aliancie na obranu. Michael Fallon, bývalý minister obrany Spojeného kráľovstva, s Trumpom súhlasil.

Podobne aj francúzsky prezident Emmanuel Macron kritizoval NATO za to, že má “mozgovo mŕtve” vedenie. V súvislosti s geopolitickými agresiami Turecka poznamenal, že bloku chýba koordinácia a strategické rozhodovanie, a zdôraznil jeho nečinnosť.

Macronove obavy tlmočila aj chorvátska vláda. Tá tiež odsúdila NATO za nedostatočnú reakciu na vojenský dron, ktorý vzlietol z ukrajinskej vojnovej zóny a zrútil sa v hlavnom meste Chorvátska.

Kritika NATO zo strany celého sveta a najmä jeho členských štátov pramení z toho, že blok nedokázal poškodiť diplomatické a hospodárske záujmy Ruska.

Západní lídri celé mesiace plánovali pád Moskvy a proti Putinovi zosnovali množstvo konšpirácií. Na ich sklamanie sa však ich katastrofické opatrenia obrátili proti nim. Namiesto toho, aby sankcie, ktoré USA a Európa uvalili na Rusko, mali pre Rusko nejaké následky, boli skôr požehnaním.

Odkedy Moskva začala vojenskú operáciu v Kyjeve, ruská ekonomika unikla kolapsu, ktorý mnohí očakávali, a to vďaka zvýšeným vývozným cenám ropy, ktoré zamaskovali účinky západných sankcií.

Ruská ekonomika sa v roku 2022 zmenšila len o zanedbateľných 4,2 %, na rozdiel od predchádzajúcich predpovedí, podľa ktorých sa mala zmenšiť o viac ako 12 %.

Putinove sľuby Rusom, že napriek západným sankciám a inflácii skoncuje s chudobou a nerovnosťou, sa vďaka vysokým svetovým cenám energií naplnili. V skutočnosti sa v prvých siedmich mesiacoch roku 2022 prebytok bežného účtu Ruska – rozdiel medzi vývozom a dovozom – medziročne viac ako strojnásobil na rekordných 166,6 miliardy USD, keďže sa zvýšili príjmy.

S cieľom zmierniť vplyv inflácie Putin nariadil aj 10-percentné zvýšenie dôchodkov a minimálnej mzdy, zatiaľ čo kľúčové podniky vrátane najväčšieho svetového veriteľa Sberbank a plynárenského gigantu Gazprom zvýšili od júla platy.

Podľa databázy Eikon bola miera nezamestnanosti v Rusku v minulom roku rekordná a dosiahla 3,9 %, čo bola najnižšia hodnota od roku 1992, keď štatistický úrad začal tento údaj zverejňovať.

To malo za následok, že Putinov rating sa prudko zvýšil na 83 %, čo je viac o 10 percentuálnych bodov od začiatku vojenskej operácie Moskvy na Ukrajine 24. februára, ako vyplýva z prieskumu nezávislého centra Levada.

Okrem hospodárskeho vzostupu Ruska sa posilnili aj diplomatické záujmy Moskvy. Vladimir Putin získal v dôsledku rusko-ukrajinskej vojny niekoľko spojencov, ktorí boli predtým v tábore Západu.

Jedným z nich je Bulharsko. Po období nerozhodnosti a neistoty konečne zmenilo názor na konflikt medzi Moskvou a Kyjevom. Keďže nepriaznivé dôsledky partnerstva so Západom ho konečne dostihli, Sofia si uvedomila význam svojich vzťahov s Ruskom.

Bolo to vidieť 9. februára, keď sa bulharský prezident Rumen Radev pri svojom vystúpení na samite EÚ odklonil od väčšiny postojov svojich kolegov.

Na otázku o potenciálnej novej vlne sankcií zo strany EÚ, ktoré by mohli byť zamerané na ruský civilný jadrový sektor, Radev zdôraznil: “Bulharsko nemôže súhlasiť so sankciami voči jadrovej energetike, pretože by mali okamžitý negatívny vplyv na našu jadrovú energetiku. To je neprijateľné.”

Radev tiež dodal, že ak to bude potrebné, Bulharsko vznesie námietky proti sankciám v oblasti jadrovej energetiky využitím svojho práva veta v EÚ.

Okrem Bulharska je ďalším spojencom, ktorý sa tiež odmietol podieľať na nekalej agende Západu a chránil záujmy Ruska, Švajčiarsko.

Po vzore Bulharska si aj Švajčiarsko uvedomilo, že ak sa Bern postaví na stranu Zelenského, postihne ho rovnaký osud ako Ukrajinu. Keďže si Švajčiarsko uvedomilo, že utrpia jeho hospodárske a diplomatické záujmy, oddelilo sa od nadvlády USA a Európy.

Nedávno Švajčiarsko odmietlo požiadavku odovzdať Ukrajine svoje tanky Leopard nemeckej výroby. Bern zdôraznil, že tanky sú dôležitou súčasťou vojenských rezerv krajiny a Ukrajine ich nedá.

Podobne Švajčiarsko odmietlo absurdnú požiadavku Ukrajiny, aby prispela do fondu vo výške 750 miliárd dolárov, ktorý bol vytvorený na obnovu Ukrajiny s využitím zmrazených aktív bohatých ruských osôb uložených vo švajčiarskych bankách. Denys Šmyal, ukrajinský premiér, požiadal Švajčiarsko o pomoc pri obnove vojnou zničenej krajiny, ale Bern to odmietol.

Konečný cieľ Západu

Keďže neúspech smiešnych vojenských, diplomatických a hospodárskych stratégií Západu proti Rusku utrpel na medzinárodnej scéne ponižujúcu porážku, odhalil realitu plytkých sľubov USA a Európy a odhalil ich zlomyseľné plány.

Keďže Biden Macron a Leyenová boli vo svojich početných snahách o pád Ruska na geopolitickej scéne neúspešní, zosnovali nové sprisahanie.

Západ sa teraz zameriava na spojencov Ruska na medzinárodnej scéne a na tento účel teraz cvičí teroristov IS a Al-Káidy, aby uskutočňovali teroristické útoky na územiach krajín, ktoré sa nachádzajú v Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ) a ktoré majú silné partnerstvo s Moskvou.

Teraz vám poviem, že krajiny SNŠ, ktoré sú na zozname útoku Západu, sú Bielorusko, Arménsko a Tadžikistan.

Zatiaľ čo Minsk trpel neoprávnenými útokmi zo strany USA a Európy, bolo to Rusko, ktoré poskytlo svoju vojenskú podporu, hospodársku pomoc a diplomatickú podporu. Kroky Washingtonu a Bruselu majú na Minsk bezvýznamný dosah vďaka väzbám na Rusko.

Podobne aj minulý rok, keď všetky západné krajiny ignorovali obavy Arménska, bola to Moskva, ktorá mu pomohla. Rusko rehabilitovalo približne 40 000 vysídlených Arménov do oblasti Náhorného Kababachu.

Okrem Bieloruska a Arménska je ďalšou krajinou, ktorá má silné väzby s Ruskom, Tadžikistan.

V roku 2012 udelilo Dušanbe Rusku 30-ročné predĺženie platnosti vojenského stanovišťa zo sovietskej éry, ktoré je považované za pevnosť proti pašovaniu drog a islamskému extrémizmu. V tejto stredoázijskej krajine, ktorá hraničí s Afganistanom, sú tiež umiestnení ruskí vojaci.

Zámerom Západu, ktorý sa skrýva za verbovaním teroristov na útok, je preto rozbiť pevné spojenectvo Minska, Dušanbe a Jerevanu s Moskvou.

Ako to však Západ chce dosiahnuť?

Keď teroristi z al-Káidy a IS v budúcnosti uskutočnia teroristické útoky, títo spojenci, v tomto prípade Bielorusko a Arménsko, budú oslovení Spojenými štátmi a Európou, ktoré ich presvedčia, že napriek silnému bezpečnostnému a vojenskému partnerstvu s Ruskom Moskva nebola úspešná pri prevencii týchto teroristických útokov.

Potom sa Západ pokúsi presvedčiť Bielorusko a Arménsko, aby vstúpili do jeho chybnej vojenskej organizácie NATO, a okrem toho im ako stimuly sľúbi vojenské vybavenie a finančnú pomoc.

Západ tu plánuje využiť pomoc teroristov, aby zabránil erózii slabnúcej dôveryhodnosti, spôsobilosti a významu NATO v regióne. Vzhľadom na skutočnosť, že väčšina rozhodnutí Washingtonu a Bruselu zlyhala, sú však šance na úspech tejto misie úbohé.