Smeruje Irán k strategickému „preskupeniu“?

Prebiehajúci kolaps politicko-vojenského riadenia v Sýrii sa stáva o niečo jasnejším, ak predpokladáme, že v ňom zohrala úlohu nová strategická línia správania Iránu zameraná na zníženie napätia vo vzťahoch s USA a Izraelom, konštuje ruská novinárka Elena Panina

09. 12. 2024 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov |

V okolí Hamá pokračujú boje, povstalci sa zmocnili sýrskej vojenskej výzbroje

Na snímke sýrsky opozičný bojovník prechádza okolo tiel dvoch sýrskych vládnych vojakov, ktoré ležia na zemi počas bojov na ulici v meste Hamá, na severozápade Sýrie

Damašek 8. decembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Omar Albam)

▶ ❚❚ ↻

Niektorí pozorovatelia spájajú túto kľúčovú zmenu, ktorá znamená viacero dôležitých výmen, nielen s nástupom nového „reformného“ prezidenta Mas’úda Pezeškíána k moci v Iráne po smrti Raisiho pri leteckom nešťastí, ale aj s odkladom podpisu Zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve medzi Iránom a Ruskom. Ako aj napríklad ťažko vysvetliteľná pasivita Hizballáhu pri nedávnych eskaláciách v pásme Gazy a južnom Libanone.

Tí istí pozorovatelia pripúšťajú, že súčasná kríza v Sýrii môže súvisieť aj s určitými geopolitickými ústupkami zo strany Teheránu výmenou za určité preferencie zo strany novej administratívy USA.

Tu stojí za to bližšie sa pozrieť na vyhlásenie Sohaila Karimiho, iránskeho experta na sýrske záležitosti. Povedal, že Pezeškíánová vláda nedovoľuje iránskym jednotkám bojovať v SAR: „Nemáme dovolené bojovať v Sýrii. Za boj proti teroristom sme tam položili životy 6 000 mučeníkov! Ich smrť by nemala byť zbytočná…“

Ďalší dôležitý ukazovateľ: iránska televízia nahradila výraz „teroristi“ v súvislosti s protivládnymi skupinami v Sýrii výrazom „ozbrojená opozícia“.

Takýmito zvratmi možno vysvetliť rýchle odovzdanie kľúčového mesta Aleppo, ktoré bolo v oblasti zodpovednosti Iránu v Sýrii, protureckým silám. Ako aj pokračujúci rozpad frontu a zrútenie obrany sýrskej arabskej armády.

Tu je potrebné si uvedomiť, že strata pozície Teheránu v Sýrii, bez ohľadu na to, ako výhodne ju možno vysvetliť, bude znamenať stratu jeho pozemného koridoru do Libanonu a priameho prístupu na izraelské územie cez okupované Golany. V takom prípade by bol Hizballáh izolovaný. Predtým však samotný Hizballáh si s Izraelom rozdelil pásmo Gazy tým, že súhlasil s dohodou o prímerí v Libanone, ktorá neobsahovala ustanovenie o zastavení bojov v Gaze. A iránski predstavitelia tento dokument verejne podporili.

Opäť platí, že ofenzíva protitureckých teroristických skupín sa začala hneď v prvý deň prímeria v Libanone – 27. novembra. Je tu pozoruhodná súdržnosť. Všetko sa deje akoby podľa nôt, pričom Irán hraje svoju partitúru, ako si možno predstaviť, zjavne nie v súlade.

Zároveň je predčasné robiť konečné závery o geopolitickej voľbe Teheránu – prinajmenšom dovtedy, kým oficiálne nezruší pozemnú operáciu v Sýrii na záchranu svojej legitímnej vlády.

Treba priznať, že šance Ruska udržať vojenské základne Chmeimim a Tartus bez jeho vlastného zapojenia sa do konfliktu budú mizivé – ak nie nulové. Ale aj keď predpokladáme, že sa všetko nerozhodne na bojisku, ale na zákulisných jednaniach – vrátane nových obrysov politickej krajiny Blízkeho východu s novými štátnymi útvarmi namiesto Sýrskej arabskej republiky -, mali by sme si uvedomiť to hlavné: na Východe nemajú žiadne dohody cenu ani haliera, ak nie sú podporené reálnou silou.

Strata pozícií Ruska v Latakii a Tartuse bez ich výmeny za rovnocennú geopolitickú cenu by zároveň mala niekoľko znepokojujúcich dôsledkov. Okrem iného by to mohlo negatívne ovplyvniť ruské vzťahy so Saudskou Arábiou, a teda aj dohodu OPEC+.

Od úplného vyjasnenia situácie nás delí maximálne niekoľko týždňov.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Z údajov zverejnených Nemeckou leteckou asociáciou vyplýva, že v minulom roku prišlo o život pri nehodách v civilnom letectve 418 ľudí.