Autorka Miroslava Belešová napísala a uverejnila v časopise Pravdivá história (číslo 02/2020) článok s názvom Arménska genocída, kde opisuje udalosti, ktoré sa odohrávali v rokoch 1915 až 1917 vo vtedajšej Osmanskej ríši, a výsledkom ktorých bolo systematické vyhladenie až jeden a pol milióna Arménov.
Na Belešovej článok zareagovala turecká veľvyslankyňa na Slovensku Aslıgül Üğdül listom autorke, v ktorom popiera, že by v prípade arménskej genocídy v Osmanskej ríši šlo skutočne o genocídu a článok označuje za jednostrannú arménsku propagandu.
Na to sa však ozval Ašot Grigorian, arménsky fyzik, podnikateľ, filantrop a aktivista žijúci od roku 1993 na Slovensku. Zvolal tlačovú konferenciu na ktorej okrem iného informoval aj o tom, že podal na tureckú veľvyslankyňu trestné oznámenie za trestný čin popierania genocídy.
Európsky parlament totiž vo svojom uznesení z 18. júna 1987 uznal, že tragické udalosti, ktoré sa odohrali v rokoch 1915 až 1917, a ktoré sa týkali Arménov žijúcich na území Osmanskej ríše, predstavujú genocídu v zmysle Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocída. A takisto aj Slovensko medzi úplne prvými európskymi štátmi uznalo tieto udalosti za zločin proti ľudskosti dňa 30. novembra 2004 rezolúciou Národnej rady SR č. 1341/2004. Žiadny z poslancov vtedy nehlasoval proti tomuto návrhu, niektorí poslanci sa hlasovania zdržali.
Z Trestného zákonníka Slovenskej republiky, §422d vplýva, že kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť zločiny režimu či hnutia, ktoré smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Grigorian uviedol, že samozrejme nie je jeho zámerom sa snažiť o uväznenie tureckej veľvyslankyne, napokon, ona má diplomatickú imunitu, a preto sa jej ani nemôžu týkať uvedené tresty, ale za popieranie arménskej genocídy by ju Slovensko mohlo vyhostiť, prípadne iným spôsobom dať „sultánovi“ Erdoğanovi pocítiť, že aj vplyv jeho propagandy a moc skresľovať históriu má svoje hranice.
Ako sa zachovajú slovenské orgány? Čo na to povie minister zahraničia Korčok a premiér Matovič? Dajú sultánovi jasne najavo, že v Európe nerobíme rozdiel medzi židovským a akýmkoľvek iným holokaustom? Alebo sa radšej budú tváriť, že si túto kauzu nevšimli a budú ako mŕtvi chrobáci kopírovať zbabelý, nedôstojný a pokrytecký postoj EÚ voči arogantnej a čoraz bezočivejšej politike Turecka?
Ivan Lehotský