Slovenský Armén žaluje tureckú veľvyslankyňu za popieranie genocídy. Ako zareaguje Matovičov režim? Dovolí si vyhostiť Erdoğanovu podriadenú?

Bratislava 1. júla 2020 (HSP/Foto:SITA/AP-Pavel Golovkin)

Turecká veľvyslankyňa kritizovala článok v historickom časopise, popierala genocídu Arménov, ktorú spáchala pred vyše sto rokmi Osmanská ríša. Predstaviteľ Arménov na Slovensku ju za to žaluje. Ako sa zachovajú slovenské úrady? Zľaknú sa hnevu „sultána“ Erdoğana?

Autorka Miroslava Belešová napísala a uverejnila v časopise Pravdivá história (číslo 02/2020) článok s názvom Arménska genocída, kde opisuje udalosti, ktoré sa odohrávali v rokoch 1915 až 1917 vo vtedajšej Osmanskej ríši, a výsledkom ktorých bolo systematické vyhladenie až jeden a pol milióna Arménov.

Na Belešovej článok zareagovala turecká veľvyslankyňa na Slovensku Aslıgül Üğdül listom autorke, v ktorom popiera, že by v prípade arménskej genocídy v Osmanskej ríši šlo skutočne o genocídu a článok označuje za jednostrannú arménsku propagandu.

Na to sa však ozval Ašot Grigorian, arménsky fyzik, podnikateľ, filantrop a aktivista žijúci od roku 1993 na Slovensku. Zvolal tlačovú konferenciu na ktorej okrem iného informoval aj o tom, že podal na tureckú veľvyslankyňu trestné oznámenie za trestný čin popierania genocídy.

Európsky parlament totiž vo svojom uznesení z 18. júna 1987 uznal, že tragické udalosti, ktoré sa odohrali v rokoch 1915 až 1917, a ktoré sa týkali Arménov žijúcich na území Osmanskej ríše, predstavujú genocídu v zmysle Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocída. A takisto aj Slovensko medzi úplne prvými európskymi štátmi uznalo tieto udalosti za zločin proti ľudskosti dňa 30. novembra 2004 rezolúciou Národnej rady SR č. 1341/2004. Žiadny z poslancov vtedy nehlasoval proti tomuto návrhu, niektorí poslanci sa hlasovania zdržali.

Z Trestného zákonníka Slovenskej republiky, §422d vplýva, že kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť zločiny režimu či hnutia, ktoré smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Grigorian uviedol, že samozrejme nie je jeho zámerom sa snažiť o uväznenie tureckej veľvyslankyne, napokon, ona má diplomatickú imunitu, a preto sa jej ani nemôžu týkať uvedené tresty, ale za popieranie arménskej genocídy by ju Slovensko mohlo vyhostiť, prípadne iným spôsobom dať „sultánovi“ Erdoğanovi pocítiť, že aj vplyv jeho propagandy a moc skresľovať históriu má svoje hranice.

Ako sa zachovajú slovenské orgány? Čo na to povie minister zahraničia Korčok a premiér Matovič? Dajú sultánovi jasne najavo, že v Európe nerobíme rozdiel medzi židovským a akýmkoľvek iným holokaustom? Alebo sa radšej budú tváriť, že si túto kauzu nevšimli a budú ako mŕtvi chrobáci kopírovať zbabelý, nedôstojný a pokrytecký postoj EÚ voči arogantnej a čoraz bezočivejšej politike Turecka?

Ivan Lehotský