Môj profil 
Predplatné
Spoločnosť Ježišova, slovenská provincia a vydavateľstvo LÚČ pozývajú na zádušnú svätú omšu pri príležitosti výročia. Uskutoční sa v nedeľu 27. októbra 2019 o 18:00 h v jezuitskom kostole na Františkánskom námestí v Bratislave. Hlavným celebrantom bude bratislavský arcibiskup metropolita a predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský. Po svätej omši bude krátka akadémia. Slovom bude sprevádzať hovorca KBS Martin Kramara. Hlavný príhovor prednesie riaditeľ Spolku sv. Vojtecha Ivan Šulík. Texty prednesie Jozef Šimonovič.
Na kardinála Korca si spomenú aj v jeho rodných Bošanoch. V miestnom Farskom kostole svätého Martina sa 27. októbra 2018 o 10:00 uskutoční spomienková svätá omša. Predsedať jej bude univerzitný kaplán a rektor UPC v Nitre Ľubomír Hlad.
Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch. Dňa 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. Do roku 1950 študoval filozofiu a teológiu v Ružomberku, v Trnave a v Brne. Po skončení štúdia filozofie pracoval v redakcii časopisov a vo vydavateľstve Posol v Trnave. Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku.
Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku – 1. októbra 1950 – bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa – biskupom Pavlom Hnilicom. Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník.
Jedenásteho marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca – pre náboženskú činnosť – na 12 rokov väzenia. Na slobodu sa vrátil 21. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do nadšenej obnovy náboženského života.
Ôsmeho júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval na poste robotníka.
Naposledy ako 57-ročný pracoval ako opravár výťahov v bratislavskej Petržalke. Aj v tejto situácii, ako predtým, neostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnila každú voľnú chvíľu. Vo svojich dielach (vyše 60 ich vyšlo tlačou) sa javí ako teológ, filozof, historik, etik a sociológ.
Veľká časť diel J. Ch. kardinála Korca počas bývalého režimu vyšla v samizdatoch a niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, v Rakúsku a v Poľsku.
Zmena spoločenského systému po roku 1989 zasiahla aj do jeho života. 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, keď bol menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prebral 22. februára 1990. 28. júna 1991 v konzistóriu ho ustanovil pápež Ján Pavol II.
Jeho vedecká činnosť, osobná statočnosť, neochvejná obrana dôstojnosti človeka, slobody a identity slovenského národa a jeho kresťanských základov a tradícií bola ocenená aj troma čestnými doktorátmi univerzít USA a ďalším na novozriadenej Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre (1998).
Pastoračná, vedecká a literárna činnosť Jána Chryzostoma kardinála Korca je odrazom skoro 50-ročného dramatického diania v Cirkvi na Slovensku. Za pätnásť rokov jeho vedenia Nitrianskej diecézy, v spolupráci s kňazmi a veriacimi, sa obnovila a prehĺbila činnosť v každej oblasti náboženského života.
Dňa 16. júla 2005 sa stal emeritným biskupom. Zomrel v Nitre 24. októbra 2015. Je pochovaný v dolnej lodi Katedrály – Baziliky svätého Emeráma v Nitre.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
