“Na základe toho, že dnes vláda schválila tento dokument, môžeme vypísať výzvy. Ale nemenia sa naše priority ani krajiny, to znamená, je to desať krajín dohromady, deväť plus jedna v rámci ktorých sa prioritne orientujeme na rozvojovú pomoc,” konštatoval minister.
Samostatnú pozornosť venoval Južnému Sudánu, krajine s osobitnými humanitárnymi a sociálnymi potrebami. Aby humanitárna a rozvojová pomoc prerástla podľa ministra do ekonomickej spolupráce a intenzívnejšieho dialógu, potrebujeme byť v danej krajine prítomní aj diplomaticky. “Možnosť udržateľnosti našich projektov v Južnom Sudáne je veľmi nízka, pretože tam nie sme,” vyhlásil minister.
Čo sa týka rozvojových diplomatov, Slovensko má v súčasnosti dvoch, v Keni a v Moldavsku. Podľa ministra sa osvedčili, avšak ich rozšírenie je otázkou vecného opodstatnenia a finančných možností rezortu. “Pokiaľ bude dostatok projektov, záujem, pokiaľ bude mať vecné opodstatnenie, tak by sme rozšírili sieť. Gruzínsko sa ponúka ako logická krajina aj preto, že tam máme v tejto chvíli iba jedného diplomata, vedúceho zastupiteľského úradu,” uzavrel minister Lajčák.
Hlavnou ambíciou rozvojovej spolupráce Slovenska v roku 2017 by sa malo stať odstraňovanie jej súčasnej rozdrobenosti, ďalšie rozširovanie kapacít a spôsobilostí národnej rozvojovej agentúry, vrátane postupného zvyšovania objemu zdrojov vyčleňovaných na rozvojovú spoluprácu.