Čo bude najdôležitejšie vo vašej agende hneď po nástupe, keby ste sa dostali na post primátora?

Zaoberal by som sa predovšetkým mladými rodinami. Je neúnosné, aby sa za osemročné obdobie, keď som nebol na poste primátora, nepostavil v podstate jediný byt. Za môjho obdobia sa postavilo zhruba 1200 bytových jednotiek. Keď chceme hovoriť o rozvoji Žiliny a o zveľaďovaní kultúry bývania, sociálne byty pre mladé rodiny sú absolútnou nutnosťou. Ďalej by sme sa mali zaoberať hneď v prvopočiatku dopravou v meste, pretože je veľmi zle nasmerovaná. Môžeme hovoriť aj o obchvate Žiliny, dokončení cesty okolo Kie smerom na Strečno, aby sa odľahčilo mesto. Pretože sme doslovne lievikom v doprave. Obrovský problém je s parkovaním. Riešiť všetko len navyšovaním daní – mesto Žilina má jednu z najvyšších daní z nehnuteľnosti – je podľa môjho názoru neúnosné. V zastupiteľstve by som hneď inicioval zníženie tejto dane minimálne o 20 percent. V každom prípade by som urobil všetko pre to, aby ľudia v meste začali pociťovať ústretovosť mestského úradu. Pretože občania tu nie sú kvôli mestskému úradu, ale mestský úrad je tu kvôli občanom. A mám taký dojem, že terajší primátor to chápe opačne.

Môžeme hovoriť aj o športe, pretože v Žiline je v dnešnej dobe v totálnom závoze, či už hovoríme o hokeji, futbale. Za môjho pôsobenia som robil všetko pre to, aby šport fungoval – basketbal, volejbal, tenisti, boxeri, krasokorčuliari. Zrekonštruovali sme zimný štadión, pustili sme sa do rekonštrukcie futbalového štadióna, postavili sme druhú hokejovú halu. Toto sú skutočnosti, na ktoré by Žilinčania nemali zabúdať. Pretože, ja nerozprávam do vzduchu. Keď niečo poviem, tak si vždy za tým stojím. Nerozprávam niečo, čo nemôžem splniť. Keď počúvam protikandidátov, každý sľubuje hory – doly, ale neviem, odkiaľ na to zoberú peniaze. Je to absolútne nereálne.

O primátorský post sa uchádzate po dvoch volebných obdobiach. Čo vás presvedčilo, aby ste opäť kandidovali?

Predovšetkým som znechutený ničnerobením mojich nástupcov, respektíve krokmi nie dopredu, ale krokmi dozadu. Keď sa pozerám na mesto, tak to, čo sa vybudovalo za môjho pôsobenia, chátra. Oni nie sú schopní ani len udržiavať poriadne to, čo sa vybudovalo. Pred voľbami sa zrazu začali natierať stĺpy trolejbusového vedenia, ktoré by pomaly mohlo spadnúť, tak bolo skorodované. A pritom je tu hromada nezamestnaných a bezdomovcov, ktorí sa len flákajú po meste a mohli by robiť verejnoprospešné práce. Len niekto asi zaspal. Byrokracia na mestskom úrade je rozbujnená, že doslovne človeku až zachádza. To sa musí zmeniť. Za môjho pôsobenia bolo okolo 120 všetkých zamestnancov mestského úradu. Teraz dvojnásobok. A pritom sa papiere vybavujú takisto dvojnásobne dlhšie. Toto je pre mňa neprijateľné a chcel by som v každom prípade tieto doslovne nedobré počiny mojich následníkov primátorov absolútne zmeniť.

Som presvedčený, že pokiaľ dostanem dôveru od občanov Žiliny, nesklamem ich. Za 16 rokov sa nemusím za nič hanbiť. Prestavali a preinvestovali sme skoro 4 miliardy slovenských korún. Nenechali sme nijaké veľké dlhy. Boli sme jedno z najmenej zadlžených krajských miest na Slovensku. Za 16 rokov som mesto pozdvihol úplne z prachu a nijaký Žilinčan sa nemusel za svoje mesto hanbiť.

Aké sú základné body vášho programu na najbližšie štvorročné volebné obdobie?

Je pre mňa neprijateľné, aby sa v meste Žilina absolútne nebudovali byty pre mladé rodiny. To je jedna z najdôležitejších vecí. Potom je to doprava, problematika smetiska, ktorému končí životnosť. Nad tým sa musíme zamyslieť, akým spôsobom budeme likvidovať komunálny odpad. Mali by sme vytvoriť priestor pre mladých ľudí. Aby športoviská boli funkčné a mladí ľudia sa mohli realizovať. Aby sme ich stiahli z nedobrých činností na sídliskách. Mali by sme urobiť všetko, aby šport v meste Žilina zase dostal zelenú.

Aj poriadok v meste. Za mojich čias určite neprispôsobiví občania na námestiach, a predovšetkým v historickom centre mesta, nemali až taký veľký priestor. Určite by sa to malo zmeniť aj zásluhou mestskej polície, ktorá nerobí svoju prácu dobre. Pevne verím, že keď by som tu bol, urobili by sme všetko pre to, aby poriadok v meste bol zase na takej úrovni, aby sa ľudia nebáli.

Ako vnímate aktuálnu finančnú situáciu mesta Žilina?

Terajší primátor stále rozpráva, ako je mesto zadlžené, ako prevzal rôzne dlhy. Predovšetkým svojou neschopnosťou priznal dlh, ktorý dlhom nebol. Pred voľbami prišla vláda SR populisticky rozprávať o odpustení dlhu. Ale veď mesto nijaký dlh za kórejskú dedinu nemalo. To bola nenávratná pôžička. Od samého začiatku sa hovorilo, že je to len transfer peňazí zo štátu smerom ku Kórejcom. To nebola investícia mesta Žilina. Áno, urobil som všetko pre to, aby tu Kia bola. A myslím si, že som urobil hlavný podiel práce. Ale to neznamená, že by mesto malo stavať kórejskú dedinu, školiace zariadenie, cestu okolo Kie. Po stránke ekonomickej to bola akcia štátu a aj dopady a prínosy účinkovania Kie na Slovensku nie sú len pre mesto Žilina, ale pre celý štát. Z tohto hľadiska by si malo terajšie vedenie mesta uvedomiť, či chráni záujmy mesta Žilina alebo chráni záujmy neschopných úradníkov štátu. Komunálna politika je komunálna politika a vysoká politika – štátna politika, je štátna politika. Nemali by sme to zamieňať.

V oblasti odpadového hospodárstva by malo mesto hľadať ďalšie miesto na skládku tuhého komunálneho odpadu alebo začať budovať spaľovňu?

Osobne si myslím, že spaľovňa by bola najideálnejšia. Všetky vyspelé štáty vo svete prechádzajú na spaľovňu. Klasické smetiská tuhého komunálneho odpadu sú prežitkom, to si musíme uvedomiť. Vytvárať umelé kopce zo smetí, potom následne sanovať vrtmi, odčerpávaním a neviem, čo všetko robiť, aby občania, ktorí bývajú v blízkosti smetísk, boli spokojní. To je veľmi relatívne. Takí ľudia nikdy nebudú spokojní, pretože majú pravdu. Smetisko jednoducho prekáža. Je tam zápach, pri vetroch sa do okolitého prostredia roznáša prach. Spaľovne sú teraz skutočne na takej vysokej úrovni, že emisie sú doslova a do písmena skoro nulové. Myslím si, že toto je jediná cesta.

Mesto Žilina má dlhodobo problém so športovou halou na Bôriku. Malo by sa usilovať o jej opätovné získanie alebo by malo postaviť novú halu?

Som presvedčený, že športová hala bol za socializmu megalomanský projekt. Po technickej stránke je podľa môjho názoru v 21. storočí absolútne neprijateľná. Kritici by mali vedieť, ako sa trhá strešný plášť, skoro nič tam nefunguje. Klimatizácia nefunguje. A keď funguje, sú to obrovské náklady a vyhriatie obrovského vnútorného priestoru je po stránke ekonomickej neudržateľné. Po stránke požiarnej je to neudržateľné – nátery sa tam musia často meniť, ak majú vyhovovať požiarnym predpisom. Hala je doslovne mlynský kameň, zavesený na krku toho, kto ju vlastní. A jej efektívnosť je doslova a do písmena minimálna.

Viem, že terajší majiteľ vyšiel v ústrety centru voľného času Žirafa a budú sa tam môcť realizovať deti alebo športovci. Ale mám veľké pochybnosti, či hasiči vôbec dajú povolenie na prevádzkovanie tohto monštra, ktoré síce zvonku pekne vyzerá a má architektonickú úroveň. Ale funkčnosť haly je totálnou záťažou. Keď sa máme správať efektívne, som za to, aby sa čo najrýchlejšie dostavala hala na Vlčincoch. Jej oceľový skelet je postavený, treba to dokončiť. A má veľkostne, aj po stránke energetickej podstatne vyššiu efektívnosť ako stará hala z dôb socializmu.

mž