Sloboda

Slovensko 14. apríla (HSP/Foto: Mária Čapáková)

Sloboda. Čo si pri tomto slove predstavíte? Neviazaný život, vtáčí let alebo loďku na šírom mori? Alebo len pocítite túžbu po niečom vzdialenom, nedosiahnuteľnom? Ako sa dá žiť slobodne a v slobode? Sloboda nie je výsadou ľudí, ktorí nemajú manželského partnera. Týka sa všetkých ľudí bez rozdielu. A nie je to ani tak záležitosť života, ktorý žijeme navonok. Ba práve naopak – je vecou nášho vnútorného prežívania.

Aj keď sa môže zdať, že u niekoho, kto je obmedzovaný zvonka – napríklad človek vo väzení – sloboda chýba, nemusí to tak byť. V živote človeka sa stáva často, že nejakým spôsobom jeho život obmedzuje niekto iný, ale neznamená to automaticky, že nie je slobodný. A zas naopak, kto o sebe vyhlasuje, že je úplne slobodný a môže si robiť, čo chce, zväčša býva zviazaný vo svojom vnútri. Skúsme načrieť do slobody hlbšie.

To, ako sa náš život prejavuje navonok, môže veľa napovedať o tom, nakoľko sa cítime byť vo vnútri slobodní. Môže sa stať, že niekto sa necíti dobre vo väčšom spoločenstve ľudí, ktorí na neho zameriavajú svoju pozornosť. Prejaví sa ako neistý, opatrný a hľadá, kam by unikol pohľadom tých všetkých, čo ho obklopujú. Možno si myslí, že sledujú každý jeho pohyb, čo urobí, čo povie, kam sa pozrie, obáva sa, že sledujú, kde urobí chybu. Nie je voči nim slobodný. Aj keby bola pravda, že všetci ho pozorujú a striehnu na neho, ak by bol voči nim slobodný, neunúval by sa skrývať pred nimi a jeho vystupovanie by bolo sebavedomé.

Ľudia závislí na drogách alebo alkohole zvyknú povedať, že sú v pohode a kedykoľvek s tým môžu prestať. Ale závislosť ich natoľko zväzuje, že „kedykoľvek“ to urobiť nedokážu. Nie sú slobodní voči tomu, čo spôsobuje ich závislosť. Dokazovať si slobodu zvyknú najmä mladí ľudia pri konzumácii alkoholu. Ale slobodný je v skutočnosti ten, kto si nič dokazovať nemusí a nenapije sa.

Nejakú tú vnútornú zviazanosť vo svojom živote pocíti každý. Voči iným ľuďom, veciam, zvykom a  okolnostiam. O svoju slobodu neustále bojujeme. Aj z vlastnej nerozvážnosti často vstúpime do niečoho, čo nám zviaže ruky. Ponuky sa k nám hrnú zo všetkých strán. Napríklad pôžičky na čokoľvek, nákupy na splátky… Na oko nám ponúkajú slobodu – budeš mať peniaze a môžeš si kúpiť čo chceš. Áno, ale to je len chvíľkový pocit slobody, ktorý rýchlo prejde, keď začne fungovať splátkový kalendár a človek je nútený zakomponovať ho do svojho rozpočtu. Ak to nedokáže, vieme veľmi dobre, na čo sa ten zdanlivo slobodný život zmení. Nuž, najmä od peňazí potrebujeme byť slobodní, lebo ak túžba veľa vlastniť ovládne náš život, stávame sa otrokmi vlastnej chamtivosti a nenásytnosti.

Aj neviazaný život je len prejavom vnútorného otroctva. Človeka zväzuje práve to, čomu sa najviac oddáva. Nedokáže byť od toho slobodný. A nesloboda človeka postupne ničí. Akákoľvek. Vykráda jeho vnútorný život a mení zmýšľanie. Vôbec to nemusí byť len závislosť na omamných látkach. Aj keď nie sme slobodní voči kolegom, ktorí nás ohovárajú a vyrábajú intrigy, postupne nás to zničí. Rozmer osobnej slobody si potrebujú zachovať voči sebe aj manželskí partneri. Inak sa stane z manželstva väzenie a to nie len pre toho, ktorý je obmedzovaný, ale aj pre toho, ktorý obmedzuje, nech už to znie akokoľvek paradoxne. Ale keď niekto vedome vyrobí pre toho druhého „väzenie“, je jeho súčasťou aj on sám.

Žiť si slobodne – kto z nás by to nechcel? Máme to na dosah ruky, ba ešte bližšie. Vo svojej mysli a vo svojom srdci. Tak, ako sa hovorí, že človek je strojcom svojho šťastia, rovnako je aj strojcom svojej slobody. Buďme pozorní a vnímaví, aby sme v správnej chvíli dokázali rozpoznať hranicu, ktorá nás od slobody oddelí. Vrátiť sa naspäť nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Za tou hranicou sa často skrýva priepasť a človek to zistí až na jej dne.

Čo si teraz predstavujete pri slove sloboda? Je to dôležité. Môže to poukazovať práve na to, v čom slobodní nie ste. Vo vašej predstave môže byť pravý opak toho, čo vám neslobodu spôsobuje. Alebo obraz, ktorý je výrazom túžby po slobode. Nech je to už čokoľvek, chvíľku s tým zotrvajte a skúmajte, čo vám to hovorí a ako to na vás pôsobí. Uchopte do rúk svoju vlastnú slobodu a dajte ju pocítiť nielen sebe, ale aj ľuďom, veciam, zvykom a okolnostiam, s ktorými zdieľate svoje väzenie.  

Mária Čapáková

Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno