„Sme na Slovensku a rozprávame sa o štátnom slovenskom jazyku na území Slovenskej republiky. Keby ste tento návrh predložili napríklad v Maďarsku, ľudia by vás ani nepustili do parlamentu,” povedal v pléne predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák.
Sloboda a Solidarita navrhovala tiež vypustiť ustanovenie o vedení agendy cirkví a náboženských spoločností určenej pre verejnosť v štátnom jazyku. Do zákona chceli doplniť možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí, ich častí, ulíc, verejných priestranstiev a vyhotovovaní mapových diel. Cieľom novely bolo tiež zmeniť ustanovenia o vedení pedagogickej a ďalšej dokumentácie v školách s vyučovacím jazykom menšín. Tá by sa mala podľa nich viesť v jazyku príslušnej menšiny a nie dvojjazyčne. Rozsah dokumentácie, ktorá by sa musela naďalej viesť aj v štátnom jazyku, by podľa liberálov navrhovalo ministerstvo školstva.
Hlasovanie parlamentu
Podpredseda Smeru-SD, ktorý návrh SaS kritizoval (viac v článku), predložil procedurálny návrh, aby sa rokovaní o tomto bode nepokračovalo. Tento návrh poslanci odsúhlasili.
Hlasovanie o návrhu poslanca Blanára – nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona:
Za hlasoval celý poslanecký klub Smeru-SD (okrem neprítomného poslanca Číža), všetci poslanci SNS a rovnako aj všetci z ĽSNS a Sme rodina (poslankyňa Krištúfková nebola prítomná).
Za hlasovali aj Kresák, Fedor a Hrnčiar z Mostu Híd a nezaradení Bašistová, Holúbek, Janckulík, Kolesár, Maďarič, Marček, Šimkovičová.
Proti zastaveniu rokovania o návrhu okresať jazykový zákony boli všetci zo strany SaS (okrem neprítomných poslankýň Cigánikovej a Nicholsonovej), Budaj, Červeňáková, Fecko, Grendel, Marosz, Sopko, Verešová z OĽaNO a tiež aj niektorí predstavitelia z vládneho Mostu-Híd -Balódi, Bastrnák, Bugár, Cséfalvayová, Sárközy, Vavrek, Vörös.
Z nezaradených chceli o okresaní slovenského jazyka rokovať Beblavý, Žarnay, Simon, Mihál, Dubačová, Petrík, Macháčková.
Neuspeli ani s priezviskom
Liberáli neuspeli ani s návrhom novely zákona o mene a priezvisku. Predkladateľmi boli poslanci Ondrej Dostál, Zuzana Zimenová, Milan Laurenčík, Martin Klus a Peter Osuský. Návrh novely vychádza z jedného z odporúčaní pre Národnú radu Slovenskej republiky, ktoré sú obsiahnuté v Správe o činnosti verejnej ochrankyne práv za obdobie roka 2018. Odporúčanie verejnej ochrankyne práv sa týka možnosti „uznať priezvisko dieťaťa otca a matky, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky v takom tvare, v akom ho umožňuje nadobudnúť právna úprava iného členského štátu Európskej únie, ak sa tam dieťa narodilo a dlhodobo tam žije, bez ohľadu na to, či v tomto štáte nadobudlo štátne občianstvo“.
Predkladatelia navrhovali zmeniť ustanovenie, podľa ktorého rodičia, ktorí nemajú spoločné priezvisko, môžu svojmu dieťaťu určiť dohodou aj priezvisko oboch rodičov. Nad rámec odporúčania verejnej ochrankyne práv navrhovali, aby sa zmeny nedotkli iba krajín, ktoré sú členskými štátmi Európskej únie, ale aj iných krajín.