Môj profil 
Predplatné
Český a slovenský národ patria k sebe. Nielen vďaka genetickej a jazykovej príbuznosti a spoločnej histórii, ale tiež pre podobný osud vo vzťahu k okolitým mocným susedom sú si blízke ako žiadne iné národy v strednej Európe. No áno, nebolo v minulosti vždy všetko iba pekné, ale treba hľadieť dopredu a hľadať to pozitívne – a vzácne dedičstvo bratstva Čechov a Slovákov je potrebné zveľaďovať a vážiť si ho.
Preto je iste veľmi dobré a žiaduce, ak tieto dva národy budú mať miesta, ktoré budú tento krásny a vzácny vzťah pripomínať, na ktorých sa budú ľudia stretávať. Aj Bratislava také miesto potrebuje a je nás veľa, ktorí si vrúcne želáme, aby takéto miesto existovalo – tak ako tu máme napríklad Slavín, na ktorom sa pri príležitosti oslobodenia našej vlasti Červenou armádou stretávajú ľudia, ktorí majú v srdci miesto pre bratský ruský národ.
Na druhej strane treba však rozlišovať medzi bratstvom našich národov a čechoslovakizmom, teda popieraním samostatnosti a svojbytnosti slovenského národa. Napriek tomu, že čechoslovakizmus v určitých obdobiach spoločnej histórie mal z hľadiska vývoja strednej Európy aj svoje pozitívne aspekty, treba jasne povedať, že to bola slepá cesta a dnes sa k nemu hlásiť je v podstate možné vnímať aj ako prejav nepriateľstva voči svojbytnosti slovenského národa a voči jeho nezávislej existencii vo vlastnom štáte.
O čom bolo stretnutie pri príležitosti premenovania časti Vajanského nábrežia na námestie T. G. Masaryka? Odhliadnuc od množstva rôznych historických detailov, ktoré bude lepšie prenechať odborníkom, faktom je, že Svetozár Hurban Vajanský bol národovec, ktorý ostro kritizoval politiku Tomáša G. Masaryka a jeho protislovenskú čechoslovakistickú ideológiu. Dokonca napísal satirický román Kotlín, v ktorej pranieroval práve Masaryka, hlavnú postavu románu. Ako inak než urážku Vajanského, urážku slovenského národa a jeho národnoemancipačného úsilia možno teda vnímať fakt, že práve časť Vajanského nábrežia má byť premenovaná po Masarykovi?
Masaryk zradil a zaprel Clevelendskú ako aj Pittsburskú dohodu, nepripúšťal existenciu slovenského národa (je unikátom, že ho ako svojho velikána velebí a oslavuje časť národa, ktorý on neuznával). Aj preto skupina slovenských historikov napísala pri príležitosti vzniku námestia T. G. Masaryka vyhlásenie, ktoré rozposlala do mnohých redakcií. Samozrejme, mainstream toto vyhlásenie s prehľadom odignoroval, keďže bratislavská kaviareň je plne pod vplyvom živlov pôvodom čechoslovakistických. My sme toto vyhlásenie priniesli tu.
No dobre, priznajme aj druhú stranu mince: práve toto miesto pred Národným múzeom má určitú svoju čechoslovakistickú históriu a tradíciu, čo je pre takto cítiacich ľudí dôvodom, prečo chcú mať Masarykovu sochu práve tu. Dobre teda, je to všetko súčasť histórie, tak nech si ju tam teda majú, mohol by si povedať človek so širokou dušou.
Ale ak to nemá byť všetko iba čistá história, ak je za týmto snažením aj nejaký presah do prítomnosti a možnej budúcnosti, ak máme vnímať symboliku danej chvíle vo svetle globálneho svetového diania a rozpoznávať určité sily, ktoré sú za tým všetkým ukryté, potom si nemôžeme nevšimnúť zopár symbolických detailov.
Slávnostné otvorenie nového bratislavského námestia bolo zároveň posledným oficiálnym aktom prezidenta Andreja Kisku. Akcie sa nezúčastnili (neboli pozvaní?) predstavitelia vlády, Matice slovenskej ani Národnej rady SR – okrem organizátorov, čechoslovakistických poslancov za SaS Petra Osuského a Ondreja Dostála a Lucie Nicholsonovej.
Ale predovšetkým bol zarážajúci výber hlavného hosťa zastupujúceho Českú republiku, ktorým bol priam symbol CK monarchie a diaľkového riadenia našich krajín, knieža Karel Schwarzenberg. Píšeme o tom tu. Čo iné symbolizovala prítomnosť tohto miliardára, majiteľa rozprávkového bohatstva, ktoré zreštituoval, ak nie práve snahu o koniec našej slobody a zvrchovanosti, koniec úsilia českého a slovenského národa o nezávislosť?
Bratstvo s českým národom si pripomínajme a zveľaďujme si ho. Nezamieňajme si ho však s pokusmi nepriateľov samostatnosti Slovenska oživovať tradície namierené priamo proti slovenskej štátnosti.
Ivan Lehotský
.JPG)
.jpg)
