Po jeho návrate do Bieleho domu sa totiž transatlantické vzťahy citeľne ochladili a Európa čelí novej, tvrdšej realite. Americký prezident obmedzil finančnú aj vojenskú pomoc Ukrajine, uvalil clá na Európsku úniu a jej lídrov označil za „slabých“. Jeho administratíva zároveň otvorene podporuje „patriotické“ a populistické strany v Európe a snaží sa posunúť politiku smerom k protiimigračnej agende MAGA.

Pre rumunského prezidenta Nicușora Dana ide o citlivú dilemu. Podľa neho Európa naďalej potrebuje USA, no zároveň musí chrániť vlastné hodnoty. „Svet sa zmenil,“ povedal Dan v rozhovore pre web Politico. „Presunuli sme sa – v istom zmysle – z morálneho spôsobu fungovania na veľmi pragmatický a ekonomický spôsob.“

Podľa Dana si európski lídri uvedomujú, že vstúpili do prechodného obdobia. „Sme v akejsi tranzitnej fáze, v ktorej si musíme lepšie porozumieť,“ dodal s tým, že skutočné partnerstvo s USA je možné skôr v strednodobom horizonte.

Vzťahy sú pre Rumunsko kľúčové. V krajine na východnej hranici Európskej únie sa nachádza významná základňa Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) aj americký protiraketový systém, no Washington oznámil stiahnutie 800 vojakov, čo v Bukurešti vyvolalo obavy. Dan však tvrdí, že Európa a USA zostávajú prirodzenými spojencami, hoci Trumpova politika spôsobila citeľné trhliny v aliancii.

Súhlasí teda s Trumpovým tvrdením, že Európania sú slabí? „Áno, je na tom trochu pravdy,“ priznal Dan. Poukázal na pomalosť rozhodovania v EÚ, no zdôraznil, že Únia napokon prijala zásadné rozhodnutie – spoločný dlh vo výške 90 miliárd eur na podporu Ukrajiny. Ten má Kyjevu umožniť pokračovať v obrane minimálne ďalšie dva roky.

Napriek Trumpovým snahám o prímerie je Dan skeptický. „V krátkodobom horizonte som skôr pesimistický než optimistický,“ povedal. Zdá sa, že Putinova strana mier nechce: „Myslia si, že mier o dva-tri mesiace bude pre nich lepší ako mier teraz. Takže budú viac bojovať – pretože v teréne dosiahli malý pokrok.“

Dan však zároveň ocenil nové sankcie USA voči ruským ropným firmám a americkú ochotu poskytnúť bezpečnostné garancie. „Akýkoľvek mier, pri ktorom je agresor v istom zmysle odmenený, nie je dobrý pre Európu ani pre budúcu bezpečnosť sveta,“ zdôraznil Dan. Rozhodnutie však podľa neho patrí výlučne Ukrajine: „Oni tak veľmi trpia, že im nemôžeme vyčítať žiadne rozhodnutie, ktoré urobia.“