Brusel 28. septembra 2023 (HSP/hungarytoday/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová tento týždeň počas priameho prenosu oznámila, že sa nebude uchádzať o tretie funkčné obdobie v Európskej komisii, informoval portál Politico. Politička narodená v Českej republike, ktorá bola v posledných rokoch vedúcou osobnosťou trestných opatrení proti maďarskej a poľskej vláde, uviedla svoje osobné dôvody odchodu. V skutočnosti však bola skôr postrčená namiesto toho, aby vyskočila z vlastného rozhodnutia. Píše spravodajský portál Hungary Today
Česká politička, ktorá predtým pôsobila aj ako komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť, svoje dôvody vysvetlila slovami – “Dosť bolo. Po desiatich rokoch by sa snáď dal absolvovať nejaký politický detox.” Ľavicový bruselský spravodajský portál Politico našiel aj pomerne láskavú interpretáciu komisárkinho odchodu. Podľa ich názoru, keďže jej nominačná strana, ANO bývalého premiéra Andreja Babiša, je teraz v opozícii, “je nepravdepodobné, že by Jourová získala potrebnú podporu zo svojej domovskej krajiny”.
Začnime tým, že vysvetlíme, prečo tento argument nezodpovedá faktom. Babišovo ANO má v súčasnosti v Českej republike 34 percent, čo je viac ako dvojnásobok bodov, ktoré má súčasná vláda premiéra Petra Fialu (15 percent). Ak by mala podporu svojej bývalej strany, mohla by mať šancu na znovuzvolenie. V skutočnosti ju však nemá. Hoci o tom neexistujú žiadne verejné vyhlásenia,
Je všeobecne známe, že čo sa týka straníckych nominácií, je Jourová najväčšou výčitkou, ktorú môže mať Andrej Babiš.
Jourová hneď po nástupe do svojej prvej funkcie v Bruseli, ale najmä od roku 2019, keď sa stala podpredsedníčkou EK, presadzovala radikálnu promigračnú, federalistickú eurocentrickú politiku, ktorá bola v rozpore s Babišovými národno-sovietskymi snahami. Babišovo politické spojenectvo a priateľstvo s maďarským premiérom Viktorom Orbánom bolo azda najviditeľnejším dôkazom neprekonateľnej politickej a morálnej priepasti, ktorá sa medzi ním a Jourovou otvorila.
Many thanks, dear @JuditVarga_EU, but not yet. And I will always fight for democracy, in any role.
I will invite you to my Commission farewell party in Brussels next year, though. https://t.co/vYxqbasInm— Věra Jourová (@VeraJourova) September 26, 2023
Navyše, hoci súčasná vláda Petra Fialu, ruka v ruke s ultraprogresívnym českým prezidentom Petrom Pavlom, úplne súhlasí s typom eurocentrickej politiky, ktorú presadzuje Jourová, môže mať na tento post vlastného kandidáta.
Pokiaľ ide o jej vlastné vysvetlenie “politického detoxu”, mnohí ju v skutočnosti považujú za najvyššieho úradníka, ktorý stojí za toxickou, ideologickou a trestajúcou byrokraciou Bruselu. Jourová je kľúčovou postavou pri vytváraní systému, v ktorom, ako nedávno upozornil maďarský minister regionálneho rozvoja Tibor Navracsics, sa európske fondy a granty čoraz viac dostávajú do zajatia politických a ideologických kritérií, najmä voči krajinám vedeným konzervatívnymi vládami.
Akokoľvek ju niektorí jej priaznivci obdivujú za to, že neúnavne presadzuje určité body, jej štýl straníckeho politizovania ju urobil neschopnou kompromisu alebo vytvorenia demokratického konsenzu. Jej prostriedkom na dosiahnutie svojho v politike bolo používanie represívnych opatrení, ako napríklad zadržiavanie dôležitých rozvojových fondov, čo viedlo k otvorenej roztržke medzi Bruselom a stredopravými európskymi vládami.
Zoznam sporov medzi Jourovou na jednej strane a Budapešťou a Varšavou na strane druhej by bol príliš dlhý na to, aby sme ho spomenuli celý, ale spomeňme dva, ktoré v posledných rokoch vyvolali emócie. Iniciatíva Minority Safepack zozbierala v členských štátoch EÚ viac ako milión podpisov a jej cieľom bolo chrániť a podporovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť s osobitným dôrazom na pôvodné európske menšiny. Pre maďarskú vládu to bolo obzvlášť dôležité, keďže takmer dva milióny Maďarov dnes žijú mimo hraníc Maďarska. Keď boli podpisy v roku 2020 predložené, Jourová zmietla iniciatívu zo stola krátkou správou v dvoch vetách bez toho, aby konala na základe jej odporúčaní.
V roku 2022 sa medzi poľskou vládou a Komisiou rozpútal mohutný spor, keď sa rozhodlo o ďalšom blokovaní prostriedkov EÚ na obnovu z Varšavy z dôvodu obáv o dodržiavanie zásad právneho štátu. Poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro, poukazujúc na reformy justície dokončené jeho vládou, obvinil komisárku Ursulu von der Leyenovú z “klamania Poľska”. Z uniknutých informácií však vyplynulo, že von der Leyenová sa v skutočnosti prikláňala k odblokovaniu fondov, ale po dôrazných námietkach Jourovej od toho ustúpila.
0.8°C
Sobota 
Nedeľa 
Pondelok 
Nedeľa 
Pondelok 
Sobota 
.JPG)
.jpg)
