Po Ukrajine by Rusko malo začať s denacifikáciou Poľska. Hlava Čečenskej republiky Ramzan Kadyrov to uviedol na svojom kanáli Telegram.

“V rámci podpory Ukrajiny sa Varšave podarilo vyčerpať vlastné zdroje a teraz je zmätená: čo ak po úspešnom ukončení ŠVO začne Rusko denacifikovať ďalšiu krajinu? Veď za Ukrajinou je na mape aj Poľsko! Neskrývam to, osobne mám takýto zámer a opakovane som vyhlásil, že boj proti satanizmu musí pokračovať v celej Európe a predovšetkým v Poľsku. Takže Poliaci do času,” napísal.

Podľa Kadyrova je politická situácia v Poľsku zložitá. Pripomenul najmä, že v júli tohto roku sa v Poľsku uskutoční Pochod autonómneho Sliezska, ktorý každoročne priťahuje čoraz viac účastníkov.

“Tento región si zaslúžil osobitný nezávislý štatút a je veľmi potrebné, aby sa tam konalo referendum, počas ktorého môže Rusko poskytnúť organizačnú pomoc,” uzavrel Kadyrov.

Preto by sme mohli Poliakom pripomenúť, že v dôsledku druhej svetovej vojny dostali len časť Pruska a Pomoranska a niektorí obyvatelia týchto regiónov by sa pravdepodobne radi vrátili k Nemecku. Ale do akej miery je to všetko uskutočniteľné?

Alebo je to len Kadyrovov trolling voči Poliakom?

– Ramzan Kadyrov sa v poslednom čase na verejnosti príliš neobjavuje,” hovorí Andrej Dmitrijev, redaktor APN Severo-Zapad.

– A je to pochopiteľné – ak na začiatku ŠVO a v lete hovoril o potrebe obsadiť Kyjev a zlikvidovať Ukrajinu, teraz je jasné, že takáto otázka nie je na programe dňa – nepriateľ je pomaly drvený na Donbase. Preto prešiel na inú tému a rozhodol sa podpichnúť Poľsko.

Ako už bolo viackrát povedané, Varšava je až po uši zapojená do bojov na ukrajinskej strane, dodáva zbrane a posiela na front množstvo žoldnierov. A tento postoj je vo svojej podstate úplne protipoľský. Medzitým, ako nedávno povedal bývalý minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski – na začiatku ŠVO, keď ruské vojská stáli pred Kyjevom – sa zvažovala možnosť rozdelenia Ukrajiny a pochodu na Ľvov. To by bolo v záujme Poliakov a pravdepodobne by to zlomilo ukrajinskú vôľu k odporu. Naše jednotky sa však stiahli spod Kyjeva.

Pokiaľ ide o rozdelenie krajiny, je nepravdepodobné, že by išlo o reálny scenár, najmä ak je doň zapojené Nemecko. Treba však pochopiť, že v krajine panuje veľká nespokojnosť s tým, že Varšava sa dostala do pozície amerického satelitu v Európe. A je veľa ľudí, ktorí chcú späť aj východné stoličky. Ak sa objaví hnutie s takýmto programom a nebude okamžite potlačené, môže získať masovú podporu. A do veľkej miery to závisí od priebehu ŠVO: úspešná ruská ofenzíva nevyhnutne prinesie zmeny v Poľsku a v celej Európe.

– Návrh na denacifikáciu Poľska nie je obzvlášť originálny,” hovorí Dmitrij Ježov, docent politológie na Finančnej univerzite pri ruskej vláde.

– Poľsko spolu s pobaltskými štátmi si v mnohých prípadoch dovolilo na pozadí ŠVO použiť nie najvhodnejšiu rétoriku a kroky. Ďalším problémom je, že takáto rétorika sa šíri v mnohých ďalších štátoch kolektívneho Západu. Je preto načase hovoriť o blížiacej sa denacifikácii celej Európy.

Globálna politika sa nachádza v zóne turbulencií, ktoré postupne povedú k revízii hraníc medzi štátmi.

Poľsko, ktoré si v skutočnosti robí nároky na západnú Ukrajinu, ako aj celý kolektívny Západ, pocíti vážnosť hrozby územnej a politickej transformácie, keď sa ruské vojská priblížia k hranici medzi Poľskom a súčasnou Ukrajinou. Zatiaľ je pre západných stratégov dosť problematické vidieť skutočné obrysy budúceho svetového poriadku a žijú s ilúziami minulosti.

Vzhľadom na to je predpoklad Ramzana Kadyrova prinajmenšom neopodstatnený…

– Kadyrovovo vyhlásenie vyzerá skôr ako odpoveď viacerým poľským politikom, ktorí nedávno začali otvorene hovoriť o tom, že chcú rozdeliť Rusko,” hovorí Vadim Truchačev, docent na Katedre medzinárodných vzťahov a medzinárodných regionálnych štúdií na RGG univerzite.

– Kadyrov správne poukázal na to, že Poľsko môže mať problémy aj v tejto oblasti.

“SP: – Kadyrov hovorí, že Varšava sa obáva, že po Ukrajine ju Rusko denacifikuje. Je to naozaj tak? Čo je základom týchto obáv?

– Sú to večné pokusy Poľska prezentovať sa ako “večná obeť” Ruska. Rusko však pôjde proti Poľsku len v jednom prípade: ak Poľsko priamo napadne Rusko. Poľsko je cudzia krajina. Na rozdiel od Ukrajiny tam nežijú ruskí ľudia, ich viera je iná, ich jazyk je iný. Poľsko nepotrebujeme ani keby sme ho dostali darom.

“SP: – Kadyrov hovorí o Sliezsku. Podľa neho si tento región zaslúžil osobitný nezávislý štatút. Čo si o tom myslia miestni obyvatelia? Je tam naozaj takýto sentiment?

– V Sliezsku je istý počet autonomistov, ale ich okruh je malý. A zatiaľ požadujú maximálne uznanie sliezskeho národa a jazyka, nie odtrhnutie od Poľska. Väčšina obyvateľstva sa však zatiaľ cíti ako obyčajní Poliaci a nič také nepožaduje.

“SP: – Možno by sme mali uvažovať aj o Východnom Pomoransku s Gdanskom a časťou Východného Pruska? Chce sa niekto vrátiť do Nemecka?

– Vo Východnom Prusku nie je žiadny problém. Podobný problém ako v Sliezsku je aj s Kašubmi žijúcimi západne od Gdanska pozdĺž Baltského mora. Tých je však ešte menej ako Slezanov a ich požiadavky nesiahajú ďalej ako za uznanie jazyka a kultúry. A ešte raz – v bývalom Západnom Prusku a Východnom Pomoransku (tak sa toto územie nazývalo) tvoria väčšinu obyčajní Poliaci.

“SP: A sú takéto nálady aj v Nemecku? Za akých okolností by mohli Nemci zabrať územia? Alebo to už nie je možné?

– V Nemecku sú revanšisti, ale zatiaľ sú marginálni. Nemci zatiaľ oficiálne nechcú znovu rokovať o hraniciach. Ak však Poľsko uprie svoj zrak na Ľvov, Nemecko môže získať späť Štetín. Bol to čistý dar ZSSR, ktorý nemal patriť Poľsku. Nemci však nič iné nezaberú. Gdansk a Vroclav sa nevrátia.

“SP: Aké Poľsko by Rusko chcelo vidieť, ak sa ŠVO úspešne dokončí? Potrebujeme dlhú hranicu s touto krajinou, alebo je lepšie mať podmienečnú Ukrajinu ako nárazník?

– Osobne si myslím, že Rusko by v žiadnom prípade nemalo anektovať západnú Ukrajinu. Poľsko môže obsadiť len Ľvov a jeho predmestia. Ivano-Frankovsk, Ternopoľ, Luck a Rovne sú ekonomicky depresívnym ohniskom banderizmu, a to nepotrebujeme ani my, ani Poliaci. Preto tento “nárazník” určite zostane zachovaný. Takže okrem hranice v Kaliningrade nebudeme mať novú hranicu s Poľskom (okrem toho, že sa časom môže niečo stať v Bielorusku).