Podľa spomínaného prieskumu sa viac ako polovica obyvateľstva Srbska (53 %) nazdáva, že na jeho území by nemali byť vojenské základne žiadneho cudzieho štátu, 20 % opýtaných sa nazdáva, že v Srbsku by mali byť ruské vojenské základne, 2 % sa vyjadrili za rozmiestnenie vojenských základní USA.
Avšak pri otázke, v ktorom štáte okrem Srbska by chceli žiť a aký štát by odporučili svojim deťom, keby sa chceli presťahovať do zahraničia, účastníci prieskumu dali prednosť západným štátom.
11 % opýtaných by sa presťahovalo do Nemecka, 7 % do Švajčiarska, po 5 % do Rakúska, Talianska a Švédska, USA si vybrali 4 %. Svojim deťom by 16% opýtaných odporučilo presťahovať sa do Nemecka, 11 % do Švajčiarska, 5 % do Rakúska a USA, 4 % do Švédska a Nórska, uviedol výsledky prieskumu srbský kanál RTS.
Sociológ Srečko Michajlović, ktorý bol vedúcim prieskumu, vyhlásil, že keď je reč o ekonomike a rozhodnutiach spojených so životnou úrovňou, občania Srbska sú orientovaní na západ, a keď je reč o tradičných citoch, hľadia na východ: „Srbi majú srdce na východe, a peňaženku na západe. To je výsledok mnohých prieskumov na danú tému,“ povedal Michajlović.
Michajlović tiež podčiarkol, že mladí účastníci prieskumu majú o niečo lepší postoj k západným krajinám než staršie pokolenie, ktoré je viac orientované na Rusko.
Mladšie srbské pokolenie je to, ktoré bolo ešte len v plienkach, či v materskej škôlke, keď Západ v roku 1999 78 dní bombardoval srbsko-čiernohorskú Juhosláviu. Vtedy juhoslovanský parlament prosil Rusko a Bielorusko o prijatie Juhoslávie do štátneho zväzku s týmito dvoma štátmi. Ako hovorí jedno ruské príslovie, „kým hrom neudrie, mužík sa neprežehná“.
Pokiaľ ide o „životnú úroveň“ na ekonomickou a migračnou krízou decimovanom Západe, niektorí Srbi a ďalší Slovania ešte nepochopili, že presťahovať sa na Západ čoraz viac znamená stať sa obyvateľom islamského kalifátu a mať tam v budúcnosti menej práv, než majú zvyšky Srbov v Kosove a Metochiji.
Vladimír Mohorita