Môj profil 
Predplatné
Bratislava 9. septembra (TASR) – Posledných päť rokov sa v Základnej škole Kalinčiakova v Bratislave začala učiť ruština. Vyberajú si ju totiž samotní žiaci, pre KHL sa chcú naučiť jazyk, ktorý bol povinný ešte pre ich starých rodičov. Záujem o športové školy však postupom rokov klesá a škola na Kalinčiakovej musí často robiť nábor namiesto výberu. A práve jazyky sú podľa riaditeľa školy Dušana Nogu jedným z dôvodov znižujúceho sa záujmu žiakov. "Vládnu svetu a rodičia si myslia, že u nás ich nenájdu," povedal v rozhovore pre TASR.
Škola na Kalinčiakovej s rozšíreným vyučovaním športovej prípravy zameraným na hokej a futbal má dnes v 13 triedach vyše 260 žiakov, ktorých vyučuje 22 pedagógov. Riaditeľ priznáva, že to nie je veľa. "Máme však skúsenosti, že škola, ktorá má okolo 300 žiakov, je ideálnou školou aj na učenie, aj na prevádzkovanie, aj na celkové zvládnutie. Niekedy sme ich mali 700 a dve školy, no bol to problém," pripustil. Aj preto dnes ZŠ Kalinčiakova prijíma do prvého ročníka maximálne 18 prvákov a v ostatných triedach sa snaží mať nie viac ako 22 žiakov. "Dnes nám ich stačí mať 17 alebo 18, zvyšok sú klubové deti, ktoré k nám prichádzajú len na tréningy."
Riaditeľ spomína, že boli časy, keď si škola musela vyberať z desiatok až stoviek detí. Dnes už o ňu taký záujem školáci nemajú. "Posledný rok sa hlásil minimálny počet, detí bolo ledva 16. Triedy sme potom dopĺňali talentovanými deťmi z klubov, oslovovali sme rodičov a dodatočne museli robiť testy, aby sme ich mohli zobrať," priblížil Noga. S názorom, že úroveň vzdelávania v športových školách je nižšia, nesúhlasí. "Rodič skôr nechápe, čo obnáša výkonnostný šport a na čo sa tam treba zameriavať."
Už deti na prvom stupni majú v škole športovú prípravu, v rámci vyučovania tak absolvujú plavecké aj korčuliarske kurzy. V piatom ročníku zase prechádzajú testami. Musia ukázať svoju bežeckú vytrvalosť, odrazovú silu či rýchlosť. "Ak chcú ísť napríklad na hokej, sú tam ešte testy na ľade a či sú to futbalisti alebo hokejisti, majú aj testy zo slovenčiny, prírodovedy a psychologický test zameraný na odolnosť," priblížil riaditeľ. Školákov vtedy tiež delia na tých, ktorí chcú robiť výkonnostný šport a ktorí rekreačný.
Telocvičňu, posilňovňu, rehabilitačnú miestnosť aj úpolovú telocvičňu majú žiaci na Kalinčiakovej k dispozícii v budove. Ľadovú plochu aj bazén si však škola musí prenajímať. "Rodič prispieva päť až sedem eur mesačne na prenájom týchto priestorov, škola platí trénerov," podotýka riaditeľ. Pripomína však, že štúdium na Kalinčiakovej nie je len o športe. "Učíme to isté, čo všade inde, len máme menší počet hodín. Žiaci v iných školách majú jazyk štyri až päť hodín týždenne, my máme tri až štyri," porovnal. Škola má tiež napríklad výtvarný ateliér a riaditeľ podotýka, že zameškané predmety si žiaci môžu vynahradiť v rámci krúžkov.
Na otázku TASR, či dokáže škola už v mladom veku rozoznať budúceho úspešného športovca, Noga odpovedal: "Predikcia tam je. My to porovnávame s tým, ako športovali rodičia, či tam nejaké vzťahy sú alebo nie. Na takých 70 percent vieme povedať, či z neho niečo môže byť." Riaditeľ však pripomenul, že úspech športovca závisí najmä od jeho disciplíny a prostredia, ktoré mu vytvoria rodičia. "Škola ani klub totiž nedokážu niektoré veci suplovať," dodal.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe fotoreportáž a zvukový záznam.
.JPG)
.jpg)
