Môj profil 
Predplatné
Klub slovenských turistov, Slovenský horolezecký spolok JAMES, Slovenský Vysokohorský Turistický Spolok a Slovenská skialpinistická asociácia – organizácie, ktoré združujú horolezcov, športových lezcov, vysokohorských turistov, turistov, súťažných i nesúťažných skialpinistov, odmietli návrh návštevného poriadku TANAP-u, ktorý chce uviesť do praxe Správa TANAPu.
Uvedené organizácie pripravili hromadnú pripomienku cez iniciatívu „Aj my sme Tatry“. V nej odmietajú nový návrh návštevného poriadku TANAPu ako celok, vysvetľujú dôvody tohto odmietnutia a tiež navrhujú spôsoby riešenia. Text hromadnej pripomienky si môžete prečítať a podporiť TU.
Účastníci stretnutia považujú návrh poriadku za zbytočne reštriktívny, obmedzujúci športové a rekreačné aktivity, ktoré vnímajú ako neoddeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva Tatier. Sú presvedčení, že takéto aktivity neboli a nie sú proti záujmom ochrany prírody, na rozdiel od činností developerov a ťažby dreva.
„Na silných si netrúfnu, tak sa vybíjajú na slabších,“ viackrát zaznelo na stretnutí. Prítomní tak hodnotili situáciu, keď možnosti pohybu ľudí, hľadajúcich v Národnom parku odpočinok a relax, sa stále zmenšujú, ale pritom poľovníkov, developerov či drevorubačov neubúda.
Ochrana a dlhodobá udržateľnosť prírody a krajiny v jedinečnom tatranskom regióne, ktorý má potenciál prinášať svojim obyvateľom príjmy z turistického ruchu, by mala byť spoločným záujmom všetkých, ktorí tu žijú: nielen milovníkov prírody, horolezcov, turistov a skialpinistov, ale tiež ochranárov, slušných lesných hospodárov, pracovníkov národného parku, a koniec koncov aj podnikateľov v cestovnom ruchu, pretože ani v ich záujme nie je, aby sa Tatry zmenili na veľkomesto bez zelene či drevársku plantáž. Takáto spoločná platforma však stále neexistuje – a zdá sa, že je to niečí zámer.
Viacerí rečníci totiž opísali podobnú situáciu: každá snaha o dosiahnutie nejakého spoločného dokumentu, keď už sa zdalo, že po niekoľkoročnom úsilí sa konečne našiel kompromis, bola vždy pár dní pred podpisom dokumentu pod nejakou zámienkou „zhora“ zrušená a odložená do stratena.
Zdá sa, že veľa vecí zostalo nevypovedaných: komu takáto situácia vyhovuje, kto sa snaží turistov a športovcov z Národného parku dostať preč. Prečo drevorubač je v Národnom parku vítaný, ale turista nie. Nikto z prítomných radšej nepovedal nahlas, čo ostalo visieť vo vzduchu: že „záujmové skupiny“ chcú mať Tatry len pre seba. Že drevárska, poľovnícka, budovateľská loby nepotrebuje svedkov svojej činnosti.
Turista, prechádzkar, horolezec, milovník prírody je totiž zároveň strážcom. Vidí a počuje, čo niekto nechce, aby bolo videné a počuté. Pamätá si, ako jednotlivé miesta vyzerali pred dvadsiatimi rokmi, porovnáva, hodnotí, fotografuje, filmuje, píše, rozpráva. Okrem neho a profesionálnych ochrancov prírody takmer všetci ostatní majú v lese nejaké záujmy a on im vidí na prsty. Takéhoto človeka tam veru „oni“ nepotrebujú…
Ivan Lehotský
.jpg)
.jpeg)
.jpg)
