Značný počet ich zamestnancov je presunutý do dištančného, tzv. home office režimu. V súvislosti s hrozbou šírenia novej koronárnej vírusovej infekcie (COVID-19) orgány vyhlásili zákaz organizovania masových zábav, divácke predstavenia, vzdelávacie, športové a iné podujatia s účasťou ľudí na rôznych verejných miestach a miestach, ktoré navštevuje obyvateľstvo.

Pre ľudí, ktorí sa vrátili z krajín postihnutých COVID-19, vrátane Ukrajiny, sú predpísané prísne opatrenia na izoláciu a karanténu. Po celom území republík, a to aj na administratívnej hranici medzi nimi, posilnili lekársku a sanitárno-epidemiologickú kontrolu.

Reštriktívne opatrenia v DĽR/LĽR sa netýkajú  lekárov a zdravotníckeho personálu systému zdravotnej starostlivosti, zástupcov manažmentu a vedúcich pracovníkov riadiacich orgánov, podnikov, organizácií a inštitúcií, ktorých prítomnosť na pracovisku je rozhodujúca pre zabezpečenie ich fungovania.

Vládne orgány republík v Donbase majú celkove situáciu pod kontrolou. Vážnym ohniskám koronavírusu sa doteraz podarilo vyhnúť. Podľa údajov k 16. aprílu tohto roku k nijakým úmrtiam nedošlo.

Zároveň sa však v podmienkach pandémie situácia v Donbase (ktorý aj bez toho pociťuje ťažké bremeno ekonomickej a dopravnej blokády zo strany Kyjeva), len zhoršuje. Región sa fakticky ocitol v izolácii. 12. marca Ukrajina zaviedla karanténu a 13. marca sa značne sprísnil priechod cez kontaktnú líniu.

S cieľom zaistiť bezpečnosť miestneho obyvateľstva zaviedol Luhansk od 23. marca zákaz vstupu ukrajinských občanov na svoje územie. Občania Ruskej federácie a osoby prichádzajúce z územia Doneckej ľudovej republiky, sú povinní po príchode do Luhanskej ľudovej republiky informovať o tom na „horúcej linke“ republikové Ministerstvo zdravotníctva a dodržiavať režim samoizolácie. V prípade, že majú zvýšenú teplotu a respiračné symptómy, musia byť povinne hospitalizovaní.

Od 28. marca Doneck zakázal vstup na svoje územie osobám, ktoré tam nemajú trvalý alebo prechodný pobyt. Toto opatrenie sa nevzťahujе na zástupcov Špeciálnej monitorovacej misii OBSE a Medzinárodného výboru Červeného kríža, ako ani na pracovníkov zastupiteľstva OSN na Ukrajine, len v rámci mandátu.

Na antivírusové opatrenia v Donecku a Luhansku, ktoré postihli pozorovateľov Špeciálnej monitorovacej misii OBSE,  Ukrajina aj jej zahraniční patróni zareagovali veľmi nepriateľsky. Na republiky sa zosypali obvinenia, že činia prekážky práci Misie, objavili sa požiadavky zrušiť obmedzenie pohybu pozorovateľov cez kontaktnú líniu a na zabezpečiť ich voľný prístup .

Zároveň v hláseniach Špeciálnej monitorovacej misie OBSE  dochádzalo k deformáciám, hovorilo sa o „zákaze vstupu“ (denial of access) namiesto „prístupu za určitých podmienok“. Dobre vieme,  že Doneck a Luhansk nič nezakazovali, ale požadovali iba, aby pozorovatelia predložili negatívne testy a dodržiavali 6-dňovú karanténu. Pracovníkom Špeciálnej monitorovacej misii OBSE  nedávali nijaké  ďalšie podmienky.

Situácia vyzerá zvláštne. Vyzerá to tak,  že celý svet môže prijímať opatrenia na ochranu pred smrteľnou infekciou, len Donbas nie. Prekvapuje tiež selektívny prístup samotnej Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Na iných miestach, napríklad v Severnom Macedónsku, Kosove a Náhornom Karabachu, na základe príkazu viedenského ústredia, všetci zamestnanci a pozorovatelia terénu buď prešli na diaľkový režim práce, alebo načisto zastavili činnosť.

Čo sa nedá povedať o ich kolegoch na juhovýchodnej Ukrajine, od ktorých vedenie OBSE napriek určitému zníženiu početnosti tímu Špeciálnej monitorovacej misie, naďalej vyžaduje monitorovaciu činnosť. Zároveň sa vynára otázka, či je nutné, aby Misia dostala „carte blanche“ pre akýkoľvek pohyb v regióne za podmienok porovnateľných s miestnymi pohotovostnými službami. Riadny dialóg medzi Špeciálnou monitorovacou misiou OBSE a sanitárnymi orgánmi Donecka a Luhanska sa nenadviazal.

Špeciálna monitorovacia misia OBSE sa nechala uniesť problémami poskytovania vhodných podmienok pre pracovníkov Misie, aby mohli plniť zverené úlohy, ale zabúda na potrebu transparentného a zrkadlového odrazu výsledkov ich monitorovania na oboch stranách kontaktnej línie v Donbase.

To, čo vidíme v správach Špeciálnej monitorovacej misii OBSE, sa však nezhoduje vždy s realitou. Ba čo viac, tieto informácie sa odlišujú od výsledkov monitorovania situácie v regióne, ktoré vykonávajú iné medzinárodné organizácie, napríklad Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR). Najmä na základe výsledkov z prvého štvrťroka tohto roka tieto štruktúry poskytujú odlišné štatistiky obetí ostreľovania: V správe Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva  bolo 20 obetí, v správe Špeciálnej monitorovacej misii OBSE  ich bolo takmer dvojnásobne  menej – 11 obetí.

Opakovane sme upozorňovali OBSE na potrebu jasnejšieho a objektívnejšieho zaznamenávania všetkých porušení režimu zastavenia bojových činností na juhovýchode a ich dôsledkov (civilné straty, zničenie občianskej infraštruktúry atď.).

Podrobnejšie informácie o opatreniach, ktoré prijali Doneck a Luhansk s cieľom zabrániť hrozbe šírenia novej koronárnej infekcie, sú k dispozícii na webových stránkach hláv republík Donbass (www.glavadnr.ru a www.glava-lnr.info).