Môj profil 
Predplatné
Stephen Hawking sa narodil 8. januára 1942 v Oxforde. V roku 1962 tu vyštudoval na matematicko-fyzikálnej fakulte a o štyri roky neskôr dostal doktorát na Cambridge. Vo veku 21 rokov mu lekári diagnostikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu, ktorá postupne viedla k ochrnutiu celého tela. V roku 1985 v dôsledku zápalu pľúc podstúpil tracheotómiu, kvôli ktorej nemôže hovoriť. Odvtedy komunikuje pomocou syntetizátoru reči a snímača umiestneného na jeho tvári.
Hawking bol dvakrát ženatý. V roku 1965 si vzal študentku lingvistickej fakulty Cambridgeskej univerzity Jane Wildeovú, s ktorou strávil dvadsať rokov a mal s ňou dvoch synov a jednu dcéru. V roku 1995 si Hawking vzal svoju opatrovníčku Elaine Masovú, s ktorou sa rozišiel v roku 2006.
Od začiatku svojej vedeckej kariéry sa Hawking zaujímal o tie najexotickejšie dôsledky Einsteinovej teórie relativity: veľký tresk, rozpínanie vesmíru a existenciu čiernych dier. Veľký tresk (faktické zrodenie vesmíru) a čierne diery sú spojené s gravitačnou singularitou. Ide o zvláštny rys časopriestoru, v ktorom rovnice všeobecnej teórie relativity vedú z fyzikálneho pohľadu k nesprávnym záverom. Prvé práce Stephena Hawkinga sa venovali práve singularite.
Začiatkom 70. rokov Hawking spolu s Brandonom Carterom, Davidom Robinsonom a Wernerom Israelom dokázali teoreticky to, že čierne diery “nemajú vlasy”, čo znamená, že nemajú žiadne ďalšie nezávislé charakteristiky okrem váhy a rotačného momentu hybnosti. Vlasy majú predstavovať všetky ostatné charakteristiky.
“Táto teória (Einsteinova teória – pozn. red.) vedie k dvom predpovediam, ktoré platia vo vesmíre. Po prvé, že konečnou fázou evolúcie veľkej hviezdy je jej kolaps za horizont udalostí. Pritom vzniká čierna diera, vnútri ktorej sa nachádza singularita. Po druhé, v našej minulosti existuje singularita, ktorá určitým spôsobom predstavuje začiatok pozorovateľného vesmíru,” písal v roku 1973 Hawking so svojím spoluautorom Johnom Ellisom v monografii Veľká štruktúra časopriestoru.
V 60. rokoch čierne diery študovali nielen pomocou všeobecnej teórie relativity, ale aj metódami kvantovej mechaniky. Hawking sa však rozhodol, že pôjde cestou termodynamiky. Práve štúdium čiernych dier mnohí považujú za hlavný výsledok práce Hawkinga. Kvantovú mechaniku využil Hawking na analýzu celého vesmíru a spolu s Jamesom Hartlom sa snažil určiť jeho vlnovú funkciu.
Z výskumu vyplynulo, že na začiatku veľkého tresku mal vesmír iba priestor bez času. Ich koncepcia pripúšťa existenciu paralelných vesmírov, pre ktoré je určená jedna vlnová funkcia. Náš vesmír je len jeden z mnohých možných.
Svoju širokú popularitu si Hawking vydobyl vedecko-populárnou knihou Stručná história času. Kniha vyšla s celkovým nákladom 10 miliónov kusov a bola preložená do niekoľkých desiatok jazykov. Vedec uväznený na invalidnom vozíku, študujúci tie najneobyčajnejšie vlastnosti vesmíru, nemohol nikoho nechať ľahostajným.
