V úvodnej časti svojho komentára Šimečka cituje výrok posledného generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa Miloša Jakeša: „Viac-menej sme za všetko ako keby zodpovední. Nie je chlieb, čo robí vláda? Pýta sa niekto v kapitalizme takúto otázku? Vôbec nie, vôbec mu nenapadne spájať svoju vládu, že pekár neupiekol chlieb. Kritizujú pekára.“ Šimečka s týmto Jakešovým výrokom súhlasí, považuje ho za „zhodou okolností aj jediný, ktorý sa dá považovať za úprimný a dokonca rozumný zo všetkých, čo kedy vyslovil“. Šimečka tvrdí, že „tie zvyšné boli vždy len súčasťou ideologickej hlušiny, ktorej účelom bolo zabrániť spoločnosti – ovládanej mocenským aparátom – normálne premýšľať.“
Áno, dá sa súhlasiť s tým, že naozaj je lacnou propagandou dávať za všetko vinu vláde. A žiaľ, tej „ideologickej hlušiny, ktorej účelom je zabrániť spoločnosti normálne premýšľať“ je plno aj dnes – a dokonca ešte viac ako kedysi. Dnes totiž tým mocenským aparátom, ktorý spoločnosť ovláda, nie je komunistická strana, ale práve mediálny aparát pod kontrolou finančnej a ideologickej plutokracie, ktorá používa omnoho vyspelejšiu a efektívnejšiu technológiu debilizácie más.
„Keď každý deň od rána do večera počúvate z rozhlasu a televízie nezmyselný bľabot, prestanete používať rozum,“ píše Šimečka a tvrdí, že „jazykovým smetiskom sa vtedy brodila celá spoločnosť a dnes je zrejmé, že bolo len otázkou času, kedy sa sklerotický systém založený na bľabote zrúti“. A ďalej píše aj to, že aj „dnešná politická trieda do verejného priestoru sype bezobsažnú hlušinu slov a snaží sa ňou zakryť čoraz zreteľnejšiu sklerózu systému, ktorý reprezentuje“. Lenže Šimečka, hoci sa snaží svoje tvrdenia vzťahovať len na konkrétnu vládu, si ani nevšimol, že jeho text nedopatrením hovorí pravdu o celom systéme ako takom.
Šimečka hovorí, že tí predtým bľabotali o imperialistoch, kým títo o imigrantoch. A že vlastne ide o rovnaký nezmysel. Ibaže, pán Šimečka, mnohí z tých, ktorí sme v Novembri štrngali kľúčmi, dnes s hrôzou zisťujeme, že Jakešovci mali s tými imperialistami vlastne pravdu. A že história sa opakuje, pričom mnohí dnešní štrngajúci budú tiež potrebovať čas, aby zistili, že tí, z ktorých sa dnes vysmievajú a ktorých opľúvajú, majú s tými imigrantmi pravdu. A že to, čo považujú za nezmyselné bľabotanie o diaľkovom ovládaní provinčných krajín a o pokuse vymeniť príliš rozmaznanú a inteligentnú európsku populáciu, má svoje veľmi racionálne jadro. Koľko rokov budú potrebovať, aby pochopili? A keď sa tento ich systém, ktorý je tiež založený len na bľabote zrúti, nebude potom už príliš neskoro niečo naprávať?
Ivan Lehotský